Manažment VšZP objavil v účtovníctve štátnej poisťovne „kostlivcov“: nesprávne zaúčtované opravné položky k pohľadávkam za roky 2007 až 2009. Skreslenie účtovníctva o 50 miliónov eur viedlo k podaniu trestného oznámenia a k expresnej zmene legislatívy. Ešte pred účinnosťou novely zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá sprísňuje podmienky platobnej schopnosti zdravotných poisťovní poslanci v skrátenom termíne schválili odklad účinnosti týchto podmienok. Pre každú poisťovňu sa mal pôvodne od 1. apríla 2011 opäť sledovať podiel vlastných zdrojov na poistnom po prerozdeľovaní za predchádzajúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktorý nesmie klesnúť pod 3 percentá, inak by musel Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zaviesť nad poisťovňou nútenú správu.
Obava, že objavené chyby v účtovníctve by mohli poisťovňu stiahnuť pod hladinu troch percent, viedla vládnu koalíciu k odkladu účinnosti. Pôvodný vládny návrh odkladu (do 1. januára 2013) skrátili poslanci na návrh SaS o polroka (do 30. júna 2012). Vláda dúfa, že sa dovtedy vyhne riziku bankrotu štátnej poisťovne a s ním spojeným politickým nákladom. Za zmäkčenie podmienok hlasovali vo vzácnej zhode poslanci koalície i opozície. VšZP tak získala ďalších 15 mesiacov, kým bude musieť dodržiavať prísnejšie kritériá platobnej schopnosti.
Je dosť neštandardné – a kritizovali sme to i v minulosti – ak sa dôležité zmeny prijímajú narýchlo, bez pripomienkového konania, nezriedka v druhom čítaní v parlamente. V krátkom čase ide už o druhú zmenu zdravotníckej legislatívy v expresnom konaní (vo februári to bola novela zákona o omamných látkach). Otázka znie, či bola táto náhlivosť namieste a či informácie, ktoré spustili túto zmenu, neboli k dispozícii skôr. A samozrejme, či je správne robiť pre štátne firmy ústupky a účelovo im prispôsobovať pravidlá hry.
Aj keby odklad platobnej schopnosti nebol schválený, až do júla by ÚDZS nebol býval mal dôvod vo VšZP zasiahnuť. A to je dosť času na štandardnejšie prijímanie zákonov a väčšiu sprievodnú diskusiu.
Ustavičné oživovanie neefektívne hospodáriacich štátnych organizácií za cenu vysokých nákladov odďaľuje priznanie si opakovane potvrdzovaného faktu: na Slovensku štátne vlastníctvo negarantuje efektívne a zodpovedné poskytovanie služieb – či už ide o poskytovanie verejného zdravotného poistenia, alebo zdravotnej starostlivosti. Skôr dokazuje opak.
Ak by sa Mariánovi Faktorovi podarila záchranná misia, zostane tu vážne riziko, že po ďalšej zmene vlády zažijeme déjà vu. Poisťovňa s kľúčovým postavením na trhu je pre politikov priveľkým pokušením. Lepšie je ich ho zbaviť. Z tohto dôvodu navrhujeme rozdelenie VšZP na tri až štyri časti a následnú privatizáciu týchto častí v medzinárodnom tendri. Slovensko by tak na svoj trh zdravotného poistenia získalo silných medzinárodných hráčov a VšZP by nebolo potrebné ustavične zachraňovať.
Aby však konkurencia v zdravotnom poistení bola možná a príchod investorov reálny, je potrebné upraviť legislatívu do stavu „pred Ficom“, čiže odstrániť zákaz zisku, umožniť predaj poistných kmeňov, či odstrániť povinnosť kontrahovať všetky zariadenia v tzv. minimálnej sieti. Zároveň bude potrebné vystužiť systém verejného zdravotného poistenia o súkromné zdroje –napríklad formou nominálneho poistného. Z dôvodu čo najlepšej štruktúry trhu je zároveň nevyhnutné reguláciou zabezpečiť, aby ani jeden subjekt na trhu nemal po privatizácií vyšší ako tridsaťpercentný podiel na trhu.
Zároveň by zdroje z tejto privatizácie (odhadom 500 miliónov až miliardu eur) bolo možné použiť na rekonštrukciu fakultných nemocníc v jednotlivých regiónoch Slovenska. Autori pracujú v Health Policy Institute.
Obava, že objavené chyby v účtovníctve by mohli poisťovňu stiahnuť pod hladinu troch percent, viedla vládnu koalíciu k odkladu účinnosti. Pôvodný vládny návrh odkladu (do 1. januára 2013) skrátili poslanci na návrh SaS o polroka (do 30. júna 2012). Vláda dúfa, že sa dovtedy vyhne riziku bankrotu štátnej poisťovne a s ním spojeným politickým nákladom. Za zmäkčenie podmienok hlasovali vo vzácnej zhode poslanci koalície i opozície. VšZP tak získala ďalších 15 mesiacov, kým bude musieť dodržiavať prísnejšie kritériá platobnej schopnosti.
Je dosť neštandardné – a kritizovali sme to i v minulosti – ak sa dôležité zmeny prijímajú narýchlo, bez pripomienkového konania, nezriedka v druhom čítaní v parlamente. V krátkom čase ide už o druhú zmenu zdravotníckej legislatívy v expresnom konaní (vo februári to bola novela zákona o omamných látkach). Otázka znie, či bola táto náhlivosť namieste a či informácie, ktoré spustili túto zmenu, neboli k dispozícii skôr. A samozrejme, či je správne robiť pre štátne firmy ústupky a účelovo im prispôsobovať pravidlá hry.
Aj keby odklad platobnej schopnosti nebol schválený, až do júla by ÚDZS nebol býval mal dôvod vo VšZP zasiahnuť. A to je dosť času na štandardnejšie prijímanie zákonov a väčšiu sprievodnú diskusiu.
Ustavičné oživovanie neefektívne hospodáriacich štátnych organizácií za cenu vysokých nákladov odďaľuje priznanie si opakovane potvrdzovaného faktu: na Slovensku štátne vlastníctvo negarantuje efektívne a zodpovedné poskytovanie služieb – či už ide o poskytovanie verejného zdravotného poistenia, alebo zdravotnej starostlivosti. Skôr dokazuje opak.
Ak by sa Mariánovi Faktorovi podarila záchranná misia, zostane tu vážne riziko, že po ďalšej zmene vlády zažijeme déjà vu. Poisťovňa s kľúčovým postavením na trhu je pre politikov priveľkým pokušením. Lepšie je ich ho zbaviť. Z tohto dôvodu navrhujeme rozdelenie VšZP na tri až štyri časti a následnú privatizáciu týchto častí v medzinárodnom tendri. Slovensko by tak na svoj trh zdravotného poistenia získalo silných medzinárodných hráčov a VšZP by nebolo potrebné ustavične zachraňovať.
Aby však konkurencia v zdravotnom poistení bola možná a príchod investorov reálny, je potrebné upraviť legislatívu do stavu „pred Ficom“, čiže odstrániť zákaz zisku, umožniť predaj poistných kmeňov, či odstrániť povinnosť kontrahovať všetky zariadenia v tzv. minimálnej sieti. Zároveň bude potrebné vystužiť systém verejného zdravotného poistenia o súkromné zdroje –napríklad formou nominálneho poistného. Z dôvodu čo najlepšej štruktúry trhu je zároveň nevyhnutné reguláciou zabezpečiť, aby ani jeden subjekt na trhu nemal po privatizácií vyšší ako tridsaťpercentný podiel na trhu.
Zároveň by zdroje z tejto privatizácie (odhadom 500 miliónov až miliardu eur) bolo možné použiť na rekonštrukciu fakultných nemocníc v jednotlivých regiónoch Slovenska. Autori pracujú v Health Policy Institute.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.