Mnohí ľudia prišli počas prírodnej kataklizmy o príbuzných a priateľov. Stratili domy, stratili majetok. Stratili domovy a celé mestá, ktoré milovali. Aj mesiac po prvom zemetrasení niektorí stále umierajú na choroby v evakuačných centrách. Iných depresia z budúcnosti dohnala k samovražde.
Od katastrofy prešiel mesiac a postupne vychádza najavo, čo sa dialo v postihnutých oblastiach a ako tam prichádzalo cunami. Na stránkach, ako je YouTube, sa objavujú autentické zábery z katastrofy, ktoré nakrútili tamojší obyvatelia. Vidieť, ako rozlične sa ľudia správali. Jeden muž ani neprestal hrať počítačovú hru, keď sa prihnalo cunami. Iný sa chcel na cunami pozerať z balkóna svojej izby, no potom ho zachvátila panika, keď videl, ako sa čierna voda valí k jeho príbytku. V Japonsku nie sú zemetrasenia zriedkavé a výstraha pred cunami sa tu vydáva pomerne často, no v poslednom období sa väčšina výstrah nesplní. A aj keď sa vlna cunami vyleje na pobrežie, zvyčajne býva menšieho rozsahu. No príchod veľkého cunami znamená katastrofu. .obnoviť vyľudnené oblasti?
Cunami tentoraz postihlo oblasti, ktoré sa už predtým vyľudňovali. Vyzúrilo sa na širokom území od regiónu Kanto po región Tohoku, odhadom okolo 550 štvorcových kilometrov. Obyvatelia týchto oblastí, ľudia od mladého po stredný vek, chodievali za prácou do Tokia. Starnutie populácie ešte zhoršili dlhodobé ekonomické ťažkosti v 90. rokoch. Dnes sa hovorí o obnove zničených oblastí, no nejeden ich obyvateľ uvažuje, aký význam bude mať rekonštrukcia územia, ktoré tak či onak upadá. Japonské médiá hlásia, že veľké stavebné firmy už rokujú o kontraktoch pri obnove katastrofou zasiahnutých území. No aj tým ľuďom, ktorých katastrofa osobne zasiahla, sú prehnane drahé plány na obnovu vitality ich miest podozrivé.
Aj mestá okolo jadrovej elektrárne vo Fukušime dávno sužuje problém vyľudňovania. Fukušima až do konca päťdesiatych rokov ako uhoľný kraj prekvitala, no ropná revolúcia v energetike spôsobila ukončenie ťažby uhlia. Pôvodný plán bol prilákať podnikateľov a továrenskú výrobu, nedal sa však ľahko uskutočniť. Túto lokalitu preto živil najmä rybolov a poľnohospodárstvo. Preto sa tu napokon uplatnila jadrová výroba elektrickej energie – obyvatelia pri nej získali prácu, navyše mestá, patriace k elektrárni, získali obrovskú federálnu podporu. Niektoré mestá si za tie peniaze vybudovali rôznu infraštruktúru. .štát a veľké firmy
Japonská vláda sa teraz venuje najmä problému rádioaktivity vo Fukušime, z ktorého sa rýchlo stala globálna obava. No zároveň sa v riedko zaľudnených oblastiach mali dávno vykonať účinné kroky k nápravám škôd. O rekonštrukcii sa veľa hovorí, no mnohí obyvatelia zničených oblastí hovoria, že v ich okolí stále vládne chaos.
Zdá sa, že ani mesiac po zemetrasení nemá problém jadrových elektrární jasné riešenie. Vidieť to z nekonkrétnych vyjadrení na tlačových konferenciách elektrárne Tokijskej elektrárne (TEPCO), ktorá tie reaktory vlastní. Od začiatku vládne medzi ľuďmi podozrenie, že situácia môže byť rovnaká ako po havárii v Černobyle. Svet je možno prekvapený, keď sleduje neistotu japonskej vlády a predstaviteľov Tokijskej elektrárne. Japonci prekvapení nie sú. Dlhé obdobie hospodárskeho poklesu sa u nás začalo už v deväťdesiatych rokoch, no vplyv veľkých firiem v tomto období ešte vzrástol. Zdá sa, že moc veľkých spoločností občas prevyšuje aj moc štátu. Korporátny etatizmus je u nás odvrátenou tvárou globalizácie. .vláda bez krízového manažmentu
Pri prekonávaní následkov katastrofy pracujú japonské ozbrojené sily, medzinárodné tímy záchranárov, lekári a zdravotné sestry, rozliční technici. A japonská vláda stále iba reaguje na vzniknutú situáciu – nedarí sa jej uplatňovať účinný krízový manažment. Po zničení mnohých samosprávnych centier zostala bez kapacít na zhromažďovanie informácií a bez administratívnej riadiacej štruktúry. V skutočnosti vláda vôbec nekontroluje informácie – z čoho ju podozrievajú zahraničné médiá. Práveže nemá predstavu o celkovej situácii.
Mentalita, ktorá sa dá označiť výrazom ganbare, vychádza z typickej japonskej trpezlivosti. Japonci naozaj trpezlivo a dlho čakajú v radoch na vodu či benzín. Tak isto sa správali za vojny, aj počas „stratených desaťročí“ ekonomickej recesie. Japonci sa vždy usilujú prispôsobiť a vydržať.
Ľudia postihnutí katastrofou si navzájom pomáhajú. No mnohí z nich si začínajú uvedomovať, že po takejto strašnej kríze by sa niečo malo zmeniť. Pridlho sme rešpektovali moc vlády prepojenú s mocou veľkých firiem. Teraz je príležitosť, aby sa Japonsko radikálne zmenilo, aj napriek chaosu a strachu. Ganbare, Japonsko.
Od katastrofy prešiel mesiac a postupne vychádza najavo, čo sa dialo v postihnutých oblastiach a ako tam prichádzalo cunami. Na stránkach, ako je YouTube, sa objavujú autentické zábery z katastrofy, ktoré nakrútili tamojší obyvatelia. Vidieť, ako rozlične sa ľudia správali. Jeden muž ani neprestal hrať počítačovú hru, keď sa prihnalo cunami. Iný sa chcel na cunami pozerať z balkóna svojej izby, no potom ho zachvátila panika, keď videl, ako sa čierna voda valí k jeho príbytku. V Japonsku nie sú zemetrasenia zriedkavé a výstraha pred cunami sa tu vydáva pomerne často, no v poslednom období sa väčšina výstrah nesplní. A aj keď sa vlna cunami vyleje na pobrežie, zvyčajne býva menšieho rozsahu. No príchod veľkého cunami znamená katastrofu. .obnoviť vyľudnené oblasti?
Cunami tentoraz postihlo oblasti, ktoré sa už predtým vyľudňovali. Vyzúrilo sa na širokom území od regiónu Kanto po región Tohoku, odhadom okolo 550 štvorcových kilometrov. Obyvatelia týchto oblastí, ľudia od mladého po stredný vek, chodievali za prácou do Tokia. Starnutie populácie ešte zhoršili dlhodobé ekonomické ťažkosti v 90. rokoch. Dnes sa hovorí o obnove zničených oblastí, no nejeden ich obyvateľ uvažuje, aký význam bude mať rekonštrukcia územia, ktoré tak či onak upadá. Japonské médiá hlásia, že veľké stavebné firmy už rokujú o kontraktoch pri obnove katastrofou zasiahnutých území. No aj tým ľuďom, ktorých katastrofa osobne zasiahla, sú prehnane drahé plány na obnovu vitality ich miest podozrivé.
Aj mestá okolo jadrovej elektrárne vo Fukušime dávno sužuje problém vyľudňovania. Fukušima až do konca päťdesiatych rokov ako uhoľný kraj prekvitala, no ropná revolúcia v energetike spôsobila ukončenie ťažby uhlia. Pôvodný plán bol prilákať podnikateľov a továrenskú výrobu, nedal sa však ľahko uskutočniť. Túto lokalitu preto živil najmä rybolov a poľnohospodárstvo. Preto sa tu napokon uplatnila jadrová výroba elektrickej energie – obyvatelia pri nej získali prácu, navyše mestá, patriace k elektrárni, získali obrovskú federálnu podporu. Niektoré mestá si za tie peniaze vybudovali rôznu infraštruktúru. .štát a veľké firmy
Japonská vláda sa teraz venuje najmä problému rádioaktivity vo Fukušime, z ktorého sa rýchlo stala globálna obava. No zároveň sa v riedko zaľudnených oblastiach mali dávno vykonať účinné kroky k nápravám škôd. O rekonštrukcii sa veľa hovorí, no mnohí obyvatelia zničených oblastí hovoria, že v ich okolí stále vládne chaos.
Zdá sa, že ani mesiac po zemetrasení nemá problém jadrových elektrární jasné riešenie. Vidieť to z nekonkrétnych vyjadrení na tlačových konferenciách elektrárne Tokijskej elektrárne (TEPCO), ktorá tie reaktory vlastní. Od začiatku vládne medzi ľuďmi podozrenie, že situácia môže byť rovnaká ako po havárii v Černobyle. Svet je možno prekvapený, keď sleduje neistotu japonskej vlády a predstaviteľov Tokijskej elektrárne. Japonci prekvapení nie sú. Dlhé obdobie hospodárskeho poklesu sa u nás začalo už v deväťdesiatych rokoch, no vplyv veľkých firiem v tomto období ešte vzrástol. Zdá sa, že moc veľkých spoločností občas prevyšuje aj moc štátu. Korporátny etatizmus je u nás odvrátenou tvárou globalizácie. .vláda bez krízového manažmentu
Pri prekonávaní následkov katastrofy pracujú japonské ozbrojené sily, medzinárodné tímy záchranárov, lekári a zdravotné sestry, rozliční technici. A japonská vláda stále iba reaguje na vzniknutú situáciu – nedarí sa jej uplatňovať účinný krízový manažment. Po zničení mnohých samosprávnych centier zostala bez kapacít na zhromažďovanie informácií a bez administratívnej riadiacej štruktúry. V skutočnosti vláda vôbec nekontroluje informácie – z čoho ju podozrievajú zahraničné médiá. Práveže nemá predstavu o celkovej situácii.
Mentalita, ktorá sa dá označiť výrazom ganbare, vychádza z typickej japonskej trpezlivosti. Japonci naozaj trpezlivo a dlho čakajú v radoch na vodu či benzín. Tak isto sa správali za vojny, aj počas „stratených desaťročí“ ekonomickej recesie. Japonci sa vždy usilujú prispôsobiť a vydržať.
Ľudia postihnutí katastrofou si navzájom pomáhajú. No mnohí z nich si začínajú uvedomovať, že po takejto strašnej kríze by sa niečo malo zmeniť. Pridlho sme rešpektovali moc vlády prepojenú s mocou veľkých firiem. Teraz je príležitosť, aby sa Japonsko radikálne zmenilo, aj napriek chaosu a strachu. Ganbare, Japonsko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.