Vo štvrtok sa vybral slovakizovaný Japonec do Dolného Kubína po stopách Pavla Országha Hviezdoslava. Zamieril si to rovno do mestského kultúrneho strediska na námestí a šiel si zasúťažiť na Hviezdoslavov Kubín. Kto sa v mladosti zúčastnil na tejto súťaži, zažil pri obrazovke déjà vu – socialistická tmavá kinosála, z tmy v hľadisku vyčnievajúca trojčlenná unudená porota a na javisku pateticky recitujúce dieťa. Recitoval aj Masahiko. A potrápil sa rovno s úryvkom z Hájnikovej ženy: „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás! Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí, zrak urknul jeho..."
Natrafiť na obrazovke STV na dokument o mestách, ktorý nepadne do klišé o pamätihodnostiach a kráse prírody, nie je také jednoduché. Dokument Kerekesa do tejto kategórie nepatrí. Je netradične vtipný, ale aj nenápadne poučný. Základná dejová línia sa odvíja od stretnutí Japonca s bežnými ľuďmi z Kubína.
Dokument nechce byť poučný, ale nie je ani urážlivý. Cez mierne naivné otázky Masahika odkrýva mentalitu Oravcov a dostáva dosť neobvyklé informácie. Napríklad pracovníčka múzea prekvapí svojím naozaj neskrývaným nadšením pre Hviezdoslava, nevie sa zmierniť s tým, že Hviezdoslavovi sa nedostáva adekvátnej pocty a myslí si, že ak by žil v inom štáte, určite by mal sochu v každej dedine. V daždi sprevádza Masahika aj k hrobu autora textu slovenskej hymny. „Takže tu leží Janko Matúška, v tesnej blízosti Hviezdoslava. To je vlastne potvrdením známeho dobrého faktu, že 80 významných Slovákov v 18. a 19. storočí pochádzalo z Oravy,“ hovorí pracovníčka múzea. Masahiko zaspieva slovenskú hymnu a pani mu dojato daruje nad hrobom v igelitke zabalenú Hviezdoslavovu Hájnikovu ženu.
Podobné epizódy sa odohrajú v krčme či na návšteve postaršieho oravského bezdomovca – fanúšika matelovej hudby, ktorý mu veľmi dôkladne vysvetľuje význam slova čučo – že liter a pol sa dá kúpiť za 85 centov, a že keď sa vypije nalačno, spôsobuje ... kadečo.
V dokumente vôbec neprekážajú rýchle strihy ani časté preplietanie dejových línií. S dynamickým hudobným motívom to navodzuje motív behu, v ktorom Japonec spoznáva krajinu. „Naučil som sa zaplietať korbáčiky a pokúšal sa rozpliesť Hviezdoslavove verše... Pochopil som jedno: v krajine, kde je stále pekné počasie, nevzniká taká citlivá poézia ako na upršanej Orave. Dobré a zlé, pekné a škaredé, vždy idú ruka v ruke a nikto s tým nemá problém, je to všade vo svete. Aj tu v Kubíne, bol som v Dolnom Kubíne,“ zakončuje oravskú púť Masahiko, ktorý bude vo štvrtok v Martine.
Natrafiť na obrazovke STV na dokument o mestách, ktorý nepadne do klišé o pamätihodnostiach a kráse prírody, nie je také jednoduché. Dokument Kerekesa do tejto kategórie nepatrí. Je netradične vtipný, ale aj nenápadne poučný. Základná dejová línia sa odvíja od stretnutí Japonca s bežnými ľuďmi z Kubína.
Dokument nechce byť poučný, ale nie je ani urážlivý. Cez mierne naivné otázky Masahika odkrýva mentalitu Oravcov a dostáva dosť neobvyklé informácie. Napríklad pracovníčka múzea prekvapí svojím naozaj neskrývaným nadšením pre Hviezdoslava, nevie sa zmierniť s tým, že Hviezdoslavovi sa nedostáva adekvátnej pocty a myslí si, že ak by žil v inom štáte, určite by mal sochu v každej dedine. V daždi sprevádza Masahika aj k hrobu autora textu slovenskej hymny. „Takže tu leží Janko Matúška, v tesnej blízosti Hviezdoslava. To je vlastne potvrdením známeho dobrého faktu, že 80 významných Slovákov v 18. a 19. storočí pochádzalo z Oravy,“ hovorí pracovníčka múzea. Masahiko zaspieva slovenskú hymnu a pani mu dojato daruje nad hrobom v igelitke zabalenú Hviezdoslavovu Hájnikovu ženu.
Podobné epizódy sa odohrajú v krčme či na návšteve postaršieho oravského bezdomovca – fanúšika matelovej hudby, ktorý mu veľmi dôkladne vysvetľuje význam slova čučo – že liter a pol sa dá kúpiť za 85 centov, a že keď sa vypije nalačno, spôsobuje ... kadečo.
V dokumente vôbec neprekážajú rýchle strihy ani časté preplietanie dejových línií. S dynamickým hudobným motívom to navodzuje motív behu, v ktorom Japonec spoznáva krajinu. „Naučil som sa zaplietať korbáčiky a pokúšal sa rozpliesť Hviezdoslavove verše... Pochopil som jedno: v krajine, kde je stále pekné počasie, nevzniká taká citlivá poézia ako na upršanej Orave. Dobré a zlé, pekné a škaredé, vždy idú ruka v ruke a nikto s tým nemá problém, je to všade vo svete. Aj tu v Kubíne, bol som v Dolnom Kubíne,“ zakončuje oravskú púť Masahiko, ktorý bude vo štvrtok v Martine.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.