Ak je turecká Strana spravodlivosti a pokroku (AKP) obdobou nemeckých kresťanských demokratov, tak Abdulláh Gül je potom tureckým Helmutom Kohlom. Toto prirovnanie vyslovil taliansky denník Il Giornale a je vcelku namieste.
Islamistická AKP, ktorá koncom júla s jasnou prevahou zvíťazila v parlamentných voľbách, presadzuje ako väčšina kresťanskodemokratických strán náboženský konzervativizmus a ekonomický liberalizmus. V robustnej postave, okrúhlej tvári a zväčša srdečnom výraze novozvoleného tureckého prezidenta sa zase skrýva čosi z bývalého nemeckého kancelára. V nerozlučnej dvojici, ktorú v deväťdesiatych rokoch vytvoril so staronovým tureckým premiérom a lídrom AKP Recepom Tayyipom Erdoganom, bol Gül vždy tým sympatickejším, rozhľadenejším a na Západe obľúbenejším. Nikdy však neprekročil tieň svojho moslimského brata, ktorému vždy oddane kryl chrbát.
.predurčený na vládu
Päťdesiatšesťročný Gül sa narodil v anatólskej Kayserii. Za poturčeným názvom sa skrýva starokresťanská kapadócka Cézarea. V tejto najzbožnejšej časti krajiny ešte aj dnes deväť z desiatich žien chodí zahalených v zakázanej šatke, cukrárne či kiná sú rozdelené na mužské a ženské časti a v reštauráciách sa nekonzumuje alkohol. K menu Abdulláh chceli rodičia pridať aj druhé meno Cumhur, prvú časť slova Cumhurbashkan, ktorým sa v turečtine tituluje prezident. Úrady im to nepovolili, no dnes tak Abdulláha oslovuje sedemdesiat miliónov Turkov.
Po absolvovaní ekonomickej fakulty na univerzite v Istanbule odchádza do Veľkej Británie, kde získava doktorát z ekonomiky. Po návrate do rodnej dediny tridsaťročný ekonóm spoznáva štrnásťročnú Hayrunnisu, svoju budúcu manželku. Zamilovaný pár – veľký vekový rozdiel nie je v Turecku ničím výnimočným – musí počkať, kým najlepšia medzi ženami (turecký význam mena Hayrunnisa) nedosiahne pätnásť rokov. Postupne sa im narodia tri deti: dcéra Kübra, ktorá, rovnako ako jej matka, nosí moslimskú šatku, a synovia Mehmet Emre a Ahmet Mühir, ktorí sú spolu s otcom oddanými fanúšikmi Besiktasu Istanbul. „Keď ich vidíte počas letnej prechádzky, ako si kráčajú ruka v ruke, javia sa vám ako dvaja mladomanželia,“ opisuje nový prezidentský pár denník Il Giornale. Za nežnou tvárou prvej dámy sa však skrýva rázna žena, ktorá vo všetkom podporuje svojho manžela a tvrdo bráni svoje právo na nosenie šatky. „Myslím, že Turecko sa musí zbaviť istých predsudkov... Je to moja voľba, rešpektujte ju. Môj manžel počas svojho pôsobenia na poste ministra zahraničia dokázal, že je veľkým diplomatom. Rozoberanie mojej šatky je len snahou ublížiť mu,“ povedala v rozhovore pre turecký denník Sabah. S úpravou imidžu, ktorý by odrážal jej náboženské presvedčenie, no neprovokoval sekularistov, by Hayrunnise mal pomôcť známy turecký štylista Atil Kutoglu, ktorý už obliekal také hviezdy, ako modelku Naomi Campbell či herečku Catherinu Zeta-Jones.
Veľká chvíľa Gülovej rodiny prišla v deň promócií najstaršej dcéry na univerzite v Ankare. Na rozdiel od Erdoganových dcér, ktoré sa zákazu nosenia šatky vyhli tým, že študujú na amerických univerzitách, Kübra sa rozhodla študovať doma v Turecku. Samozrejme v šatke. Napriek zákazu prišla v pestrofarebnej pokrývke hlavy aj na promócie. V sprievode svojej zahalenej matky, pre ktorú bola táto chvíľa ešte slávnostnejšia ako pre jej dcéru. Hayrunnisa sa totiž v roku 1998 zapísala na rovnakú univerzitu, no pre nosenie šatky jej zápis neprijali. Yök, inštitúcia monitorujúca dodržiavanie laicistických zásad na univerzitách, síce rozbehla vyšetrovanie, ale tentoraz sa nezmohla na nič.
.radikálny islamista
Počas tretieho vojenského prevratu v krajine v septembri 1980 je Gül uväznený. Pár rokov na to prijíma pozvanie svojho bývalého profesora Nevzata Yalcintafla a odchádza pracovať do Islamskej rozvojovej banky v Saudskej Arábii.
Po osvojení si angličtiny a západnej kultúry ambiciózny Gül vniká aj do arabskej mentality. Táto dvojsmerná orientácia sa mu zíde o pár rokov, keď sa stane úspešným a rešpektovaným ministrom zahraničia.
Politickú kariéru začína ekonóm Gül v roku 1991. Opúšťa islamskú banku a necháva sa vtiahnuť do radikálnej islamskej Strany blahobytu (Refah Partisi) Necmettina Erbakana, ktorý ho nasmeruje na cestu diplomacie: stáva sa podpredsedom strany pre zahraničie a stretáva sa so svojím politickým súpútnikom Erdoganom, ktorý sa onedlho nato stáva primátorom Istanbulu. Obaja sa hlásia k islamskému radikalizmu. „Turecký laický systém je v krachu. My ho chceme úplne zmeniť,“ cituje v roku 1995 britský denník The Guardian Abdulláha Güla. „Mešity sú naše kasárne, kupoly naše helmy, minarety naše bajonety a veriaci naši vojaci. Táto svätá armáda stráži náboženstvo Všemohúceho. Naša cesta je náš osud, končí sa mučeníckou smrťou,“ recituje na politickom zhromaždení islamskú poému Erdogan, za čo si vyslúži pobyt vo väzení.
V roku 1997 zatiaľ poslednýkrát vstupuje turecká armáda do politického života, aby prinútila vládu premiéra Erbakana podať demisiu. Členom a hovorcom tejto vlády je aj Gül. Po následnom rozpustení Strany blahobytu Erbakan zakladá novú Stranu cnosti (Fazilet Partisi), ku ktorej sa Gül opäť pridáva. Začleňuje sa do jej reformného prúdu. Aj táto strana je rozsudkom ústavného súdu zrušená, no Erbakan do tretice zakladá dodnes existujúcu Stranu šťastia (Saadet Partisi). Gül s Erdoganom si však uvedomujú, že tadiaľ cesta nevedie a v roku 2001 zakladajú vlastnú Stranu spravodlivosti a pokroku (Adalet ve Kalkinma Partisi), ktorá rok nato s 34,3 % vyhráva parlamentné voľby a do 550-členného Veľkého národného tureckého zhromaždenia (Türkiye Büyük Millet Meclisi) vstupuje s rekordným počtom 363 poslancov. Medzi nimi však chýba hlavná postava. Recep Tayyip Erdogan, ktorý má po pobyte vo väzení zakázanú verejnú činnosť, sa do parlamentu dostáva až po doplňujúcich voľbách v nasledujúcom roku. Na čele vlády stojí Gül, ktorý po niekoľkých mesiacoch prepúšťa miesto Erdoganovi a presúva sa na post ministra zahraničných vecí. Ich spoločným veľkým úspechom je podpísanie začiatku prístupových rokovaní Turecka s EÚ v októbri 2005.
.dr. Jekyll, Mr. Hyde
Il Foglio, pravicový denník považovaný za výkvet talianskej serióznej žurnalistiky, vidí v novom tureckom prezidentovi miešajúcu sa identitu pragmatického sekularistu a presvedčeného islamistu. Túto druhú stránku jeho osobnosti vykresľuje na dvoch nevinných, ale veľavravných epizódach. Keď sa začiatkom roku 2006 celý moslimský svet bezhlavo búri proti karikatúram proroka Mohammeda a v Turecku je v mene Alaha zavraždený taliansky kňaz Andrea Santoro, Gül obviňuje Západ, že svoj niekdajší antisemitizmus vymieňa za antiislamizmus.
Počas poslednej predvolebnej kampane sa v čase modlitby hlboko veriaci Gül stiahol do stĺporadia mešity, obrátil sa k Mekke a začal sa modliť, kým ho nevyrušil okolo prechádzajúci autobus. Gül sa pustil do kriku, že je zodpovedný za hluk, ktorý ho ruší v modlitbe.
.na vrchole
Po víťazných júlových voľbách, v ktorých AKP získala ohromujúcich 46,7 percenta a 340 poslancov, sa Erdogan poponáhľal s vyhlásením, že prezidentský kandidát bude vybraný na základe všeobecného konsenzu. Na základe jednoduchých výpočtov však vedel, že žiadne ústretové kroky k opozícii a armáde nie sú potrebné. Najneskôr v treťom kole, v ktorom na zvolenie prezidenta stačí jednoduchá väčšina 276 hlasov, si jeho strana presadí svojho kandidáta. Gül, ktorý musel na jar po masových protestoch stiahnuť svoju kandidatúru, napokon získal 339 hlasov. Všetky od členov svojej strany. „Sľubujem pred národom oddanosť demokracii a laickú republiku a nestrannú prácu,“ prisahal pred poloprázdnou parlamentnou sálou v modrom obleku, bielej košeli a červenej kravate (aj keď protokol prikazuje frak) jedenásty turecký prezident Abdulláh Gül. Chýbala časť opozície, armádne špičky a pre šatku aj prvá dáma Hayrunnisa. O pár chvíľ nato na znak oddanosti republike kládol veľký veniec v mauzóleu otca národa Musatafu Kemala. Cez červeno-biele kvety sa tiahla páska so zreteľným nápisom – Cumhurbashkan.
.imrich Gazda, Vatikán
Islamistická AKP, ktorá koncom júla s jasnou prevahou zvíťazila v parlamentných voľbách, presadzuje ako väčšina kresťanskodemokratických strán náboženský konzervativizmus a ekonomický liberalizmus. V robustnej postave, okrúhlej tvári a zväčša srdečnom výraze novozvoleného tureckého prezidenta sa zase skrýva čosi z bývalého nemeckého kancelára. V nerozlučnej dvojici, ktorú v deväťdesiatych rokoch vytvoril so staronovým tureckým premiérom a lídrom AKP Recepom Tayyipom Erdoganom, bol Gül vždy tým sympatickejším, rozhľadenejším a na Západe obľúbenejším. Nikdy však neprekročil tieň svojho moslimského brata, ktorému vždy oddane kryl chrbát.
.predurčený na vládu
Päťdesiatšesťročný Gül sa narodil v anatólskej Kayserii. Za poturčeným názvom sa skrýva starokresťanská kapadócka Cézarea. V tejto najzbožnejšej časti krajiny ešte aj dnes deväť z desiatich žien chodí zahalených v zakázanej šatke, cukrárne či kiná sú rozdelené na mužské a ženské časti a v reštauráciách sa nekonzumuje alkohol. K menu Abdulláh chceli rodičia pridať aj druhé meno Cumhur, prvú časť slova Cumhurbashkan, ktorým sa v turečtine tituluje prezident. Úrady im to nepovolili, no dnes tak Abdulláha oslovuje sedemdesiat miliónov Turkov.
Po absolvovaní ekonomickej fakulty na univerzite v Istanbule odchádza do Veľkej Británie, kde získava doktorát z ekonomiky. Po návrate do rodnej dediny tridsaťročný ekonóm spoznáva štrnásťročnú Hayrunnisu, svoju budúcu manželku. Zamilovaný pár – veľký vekový rozdiel nie je v Turecku ničím výnimočným – musí počkať, kým najlepšia medzi ženami (turecký význam mena Hayrunnisa) nedosiahne pätnásť rokov. Postupne sa im narodia tri deti: dcéra Kübra, ktorá, rovnako ako jej matka, nosí moslimskú šatku, a synovia Mehmet Emre a Ahmet Mühir, ktorí sú spolu s otcom oddanými fanúšikmi Besiktasu Istanbul. „Keď ich vidíte počas letnej prechádzky, ako si kráčajú ruka v ruke, javia sa vám ako dvaja mladomanželia,“ opisuje nový prezidentský pár denník Il Giornale. Za nežnou tvárou prvej dámy sa však skrýva rázna žena, ktorá vo všetkom podporuje svojho manžela a tvrdo bráni svoje právo na nosenie šatky. „Myslím, že Turecko sa musí zbaviť istých predsudkov... Je to moja voľba, rešpektujte ju. Môj manžel počas svojho pôsobenia na poste ministra zahraničia dokázal, že je veľkým diplomatom. Rozoberanie mojej šatky je len snahou ublížiť mu,“ povedala v rozhovore pre turecký denník Sabah. S úpravou imidžu, ktorý by odrážal jej náboženské presvedčenie, no neprovokoval sekularistov, by Hayrunnise mal pomôcť známy turecký štylista Atil Kutoglu, ktorý už obliekal také hviezdy, ako modelku Naomi Campbell či herečku Catherinu Zeta-Jones.
Veľká chvíľa Gülovej rodiny prišla v deň promócií najstaršej dcéry na univerzite v Ankare. Na rozdiel od Erdoganových dcér, ktoré sa zákazu nosenia šatky vyhli tým, že študujú na amerických univerzitách, Kübra sa rozhodla študovať doma v Turecku. Samozrejme v šatke. Napriek zákazu prišla v pestrofarebnej pokrývke hlavy aj na promócie. V sprievode svojej zahalenej matky, pre ktorú bola táto chvíľa ešte slávnostnejšia ako pre jej dcéru. Hayrunnisa sa totiž v roku 1998 zapísala na rovnakú univerzitu, no pre nosenie šatky jej zápis neprijali. Yök, inštitúcia monitorujúca dodržiavanie laicistických zásad na univerzitách, síce rozbehla vyšetrovanie, ale tentoraz sa nezmohla na nič.
.radikálny islamista
Počas tretieho vojenského prevratu v krajine v septembri 1980 je Gül uväznený. Pár rokov na to prijíma pozvanie svojho bývalého profesora Nevzata Yalcintafla a odchádza pracovať do Islamskej rozvojovej banky v Saudskej Arábii.
Po osvojení si angličtiny a západnej kultúry ambiciózny Gül vniká aj do arabskej mentality. Táto dvojsmerná orientácia sa mu zíde o pár rokov, keď sa stane úspešným a rešpektovaným ministrom zahraničia.
Politickú kariéru začína ekonóm Gül v roku 1991. Opúšťa islamskú banku a necháva sa vtiahnuť do radikálnej islamskej Strany blahobytu (Refah Partisi) Necmettina Erbakana, ktorý ho nasmeruje na cestu diplomacie: stáva sa podpredsedom strany pre zahraničie a stretáva sa so svojím politickým súpútnikom Erdoganom, ktorý sa onedlho nato stáva primátorom Istanbulu. Obaja sa hlásia k islamskému radikalizmu. „Turecký laický systém je v krachu. My ho chceme úplne zmeniť,“ cituje v roku 1995 britský denník The Guardian Abdulláha Güla. „Mešity sú naše kasárne, kupoly naše helmy, minarety naše bajonety a veriaci naši vojaci. Táto svätá armáda stráži náboženstvo Všemohúceho. Naša cesta je náš osud, končí sa mučeníckou smrťou,“ recituje na politickom zhromaždení islamskú poému Erdogan, za čo si vyslúži pobyt vo väzení.
V roku 1997 zatiaľ poslednýkrát vstupuje turecká armáda do politického života, aby prinútila vládu premiéra Erbakana podať demisiu. Členom a hovorcom tejto vlády je aj Gül. Po následnom rozpustení Strany blahobytu Erbakan zakladá novú Stranu cnosti (Fazilet Partisi), ku ktorej sa Gül opäť pridáva. Začleňuje sa do jej reformného prúdu. Aj táto strana je rozsudkom ústavného súdu zrušená, no Erbakan do tretice zakladá dodnes existujúcu Stranu šťastia (Saadet Partisi). Gül s Erdoganom si však uvedomujú, že tadiaľ cesta nevedie a v roku 2001 zakladajú vlastnú Stranu spravodlivosti a pokroku (Adalet ve Kalkinma Partisi), ktorá rok nato s 34,3 % vyhráva parlamentné voľby a do 550-členného Veľkého národného tureckého zhromaždenia (Türkiye Büyük Millet Meclisi) vstupuje s rekordným počtom 363 poslancov. Medzi nimi však chýba hlavná postava. Recep Tayyip Erdogan, ktorý má po pobyte vo väzení zakázanú verejnú činnosť, sa do parlamentu dostáva až po doplňujúcich voľbách v nasledujúcom roku. Na čele vlády stojí Gül, ktorý po niekoľkých mesiacoch prepúšťa miesto Erdoganovi a presúva sa na post ministra zahraničných vecí. Ich spoločným veľkým úspechom je podpísanie začiatku prístupových rokovaní Turecka s EÚ v októbri 2005.
.dr. Jekyll, Mr. Hyde
Il Foglio, pravicový denník považovaný za výkvet talianskej serióznej žurnalistiky, vidí v novom tureckom prezidentovi miešajúcu sa identitu pragmatického sekularistu a presvedčeného islamistu. Túto druhú stránku jeho osobnosti vykresľuje na dvoch nevinných, ale veľavravných epizódach. Keď sa začiatkom roku 2006 celý moslimský svet bezhlavo búri proti karikatúram proroka Mohammeda a v Turecku je v mene Alaha zavraždený taliansky kňaz Andrea Santoro, Gül obviňuje Západ, že svoj niekdajší antisemitizmus vymieňa za antiislamizmus.
Počas poslednej predvolebnej kampane sa v čase modlitby hlboko veriaci Gül stiahol do stĺporadia mešity, obrátil sa k Mekke a začal sa modliť, kým ho nevyrušil okolo prechádzajúci autobus. Gül sa pustil do kriku, že je zodpovedný za hluk, ktorý ho ruší v modlitbe.
.na vrchole
Po víťazných júlových voľbách, v ktorých AKP získala ohromujúcich 46,7 percenta a 340 poslancov, sa Erdogan poponáhľal s vyhlásením, že prezidentský kandidát bude vybraný na základe všeobecného konsenzu. Na základe jednoduchých výpočtov však vedel, že žiadne ústretové kroky k opozícii a armáde nie sú potrebné. Najneskôr v treťom kole, v ktorom na zvolenie prezidenta stačí jednoduchá väčšina 276 hlasov, si jeho strana presadí svojho kandidáta. Gül, ktorý musel na jar po masových protestoch stiahnuť svoju kandidatúru, napokon získal 339 hlasov. Všetky od členov svojej strany. „Sľubujem pred národom oddanosť demokracii a laickú republiku a nestrannú prácu,“ prisahal pred poloprázdnou parlamentnou sálou v modrom obleku, bielej košeli a červenej kravate (aj keď protokol prikazuje frak) jedenásty turecký prezident Abdulláh Gül. Chýbala časť opozície, armádne špičky a pre šatku aj prvá dáma Hayrunnisa. O pár chvíľ nato na znak oddanosti republike kládol veľký veniec v mauzóleu otca národa Musatafu Kemala. Cez červeno-biele kvety sa tiahla páska so zreteľným nápisom – Cumhurbashkan.
.imrich Gazda, Vatikán
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.