.zabili Mečiara
Prvou vážnejšou kapelou boli Sonic. Mal som trinásť-štrnásť rokov, mama nám vybavila skúšobňu v podniku, kde pracovala a odohrali sme zopár koncertov. Neskôr vznikla skupina Merry Go Round, kde som sa prvýkrát stretol s Ďurom Vitézom. Ten sa poznal s Martinom Stempelom, ja zas od čias Sonicu so Stanom Petrovom, a tak vznikli Le Payaco. Ešte predtým som mal skupinu s Martinom Revickým a Marekom Rostokom. Neviem si spomenúť, či sme sa volali Sekery božie, alebo Osvaldove čerešne, ale spomínam si na jednu pesničku, ktorá sa volala: Včera ráno o desiatej zastrelili Mečiara. .málo trendy
S Le Payaco sme mali sen, že sa presadíme v Londýne, kde sme na začiatku odohrali zopár koncertov. Páčili sme sa jednému týpkovi", ktorý si o nás najprv myslel, že sme Kanaďania. Naša pesnička Stranger In My Car sa objavila na miestnej kompilácii kapiel, dokonca sme začali pravidelne hrávať na prehliadkach lepších londýnskych kapiel. Keď sme sa s ním lúčili, dohodli sme sa, že nám urobí turné po Británii. No krátko na to sme doma dostali ponuku na vydanie albumu. Rozhodli sme sa, že zostaneme, aj keď nás veľké vydavateľstvá nechceli s odôvodnením, že robíme depresívnu hudbu! A to sme mali veselé pesničky ako napríklad Dobrý večer, priatelia. Najprv sme sa hrávali po bratislavských krčmách v Zbrojnošovi, Vagóne alebo v Machnáči, tam sme sa aj pobili na pódiu počas koncertu. Po prvom albume sa to roztočilo, dostali sme prvé slušné honoráre, začali sme hrať na veľkých festivaloch a už sa nám nechcelo vracať do Londýna. Po rokoch nám to znovu napadlo, ale už bolo neskoro.
Le Payaco sa rozpadlo preto, že sme mali rôzne predstavy o hudbe. Na konci kapely sa moje pesničky nepáčili Štemplíkovi, mne sa nepáčili Ďurove, atď. Už to nešlo, prestali sme si hudobne rozumieť, preč boli časy, keď sme hudbu a texty písali spolu. Napriek tomu sme si mysleli, že nové pesničky sú dosť dobré, aby ich vydalo veľké vydavateľstvo. Ale opäť sa to nikomu nepáčilo. Vždy mali s nami problém, že nehráme modernú hudbu a že nie sme trendy. .zvuky ako tieto
Počas posledných dvoch rokov Le Payaco som si robil vlastné demáče, ktoré sa do „pajácov“ vôbec nehodili. Pár týždňov po rozpade kapely mi zavolal Jožo Stopka, že sa mu páči, čo robím a povedal, že by mi rád niečo vydal. Postavil som kapelu, do ktorej som pozval mojich najlepších kamarátov: Tea Heribana na bicie, Martina Andráša na basu, Ďuďa z Hexu a Ďura Podmanického na gitary. Tak vznikli Sounds Like This, ktorí fungujú dodnes. No tým, že chalani hrajú s vlastnými kapelami, máme v poslednom čase veľmi málo koncertov. Chcem, aby Sounds Like This fungovali ako normálna kapela, tento rok by som chcel oveľa viac hrať. .produkovanie je vyčerpávajúce
Produkovanie iných skupín mi dalo veľmi veľa. Pri každej jednej kapele som sa niečo naučil. Vedel som niečo, čo oni nie a oni vedeli niečo, čo zas ja nie. Prvou kapelou, ktorú som produkoval, boli Blue Sundown, album sme nahrali za týždeň na Zochovej chate. O produkovaní som najprv veľa nevedel. Musel som sa naučiť, ako ozvučiť nástroje, ako fungujú programy, a potom to už šlo. Hex, Wedding Band, Živé kvety, Lovely Pimps, Hovzd, pár vecí s Billym Barmanom. No v poslednom čase cítim, že ma produkovanie začína dosť vyčerpávať. Ale ak ma niekto osloví, tak budem rád. Dnes sa chcem venovať viac mojej hudbe. Nedá sa byť hudobníkom, producentom, spoluaranžérom a zvukárom zároveň. .návrat Le Payaco
Kedysi som mal z rozpadu „pajácov“ v sebe zlé vibrácie, ale dnes už nie. Stali sme sa natoľko silnými ľuďmi, že dokážeme s Le Payaco urobiť radosť a nie starosť. Ak bude o nás záujem a ľudia budú chcieť starý repertoár, môžeme rozmýšľať aj o ďalšej budúcnosti. No teraz je pre nás prioritou koncert na Pohode, na ktorý sme pristali hlavne kvôli Mišovi Kaščákovi. Za návrat Le Payaco môžeme vďačiť najmä jemu. Tomáš Sloboda/
je bratislavský hudobník a producent. Spolu s Martinom Stempelom, Jurajom Vitézom a Stanom Petrovom (s Le Payaco hral iba na prvom albume) založili v roku 1996 populárnu skupinu Le Payaco, s ktorou vydali dohromady štyri albumy. Po rozpade trojice si Tomáš Sloboda zostavil projekt Sounds Like This, kde sa stretli členovia rôznych bratislavských alternatívnych skupín. Kapela má za sebou debutový album. Popri hraní sa venuje produkovaniu iných hudobníkov v štúdiu Fame v Bratislave.
Prvou vážnejšou kapelou boli Sonic. Mal som trinásť-štrnásť rokov, mama nám vybavila skúšobňu v podniku, kde pracovala a odohrali sme zopár koncertov. Neskôr vznikla skupina Merry Go Round, kde som sa prvýkrát stretol s Ďurom Vitézom. Ten sa poznal s Martinom Stempelom, ja zas od čias Sonicu so Stanom Petrovom, a tak vznikli Le Payaco. Ešte predtým som mal skupinu s Martinom Revickým a Marekom Rostokom. Neviem si spomenúť, či sme sa volali Sekery božie, alebo Osvaldove čerešne, ale spomínam si na jednu pesničku, ktorá sa volala: Včera ráno o desiatej zastrelili Mečiara. .málo trendy
S Le Payaco sme mali sen, že sa presadíme v Londýne, kde sme na začiatku odohrali zopár koncertov. Páčili sme sa jednému týpkovi", ktorý si o nás najprv myslel, že sme Kanaďania. Naša pesnička Stranger In My Car sa objavila na miestnej kompilácii kapiel, dokonca sme začali pravidelne hrávať na prehliadkach lepších londýnskych kapiel. Keď sme sa s ním lúčili, dohodli sme sa, že nám urobí turné po Británii. No krátko na to sme doma dostali ponuku na vydanie albumu. Rozhodli sme sa, že zostaneme, aj keď nás veľké vydavateľstvá nechceli s odôvodnením, že robíme depresívnu hudbu! A to sme mali veselé pesničky ako napríklad Dobrý večer, priatelia. Najprv sme sa hrávali po bratislavských krčmách v Zbrojnošovi, Vagóne alebo v Machnáči, tam sme sa aj pobili na pódiu počas koncertu. Po prvom albume sa to roztočilo, dostali sme prvé slušné honoráre, začali sme hrať na veľkých festivaloch a už sa nám nechcelo vracať do Londýna. Po rokoch nám to znovu napadlo, ale už bolo neskoro.
Le Payaco sa rozpadlo preto, že sme mali rôzne predstavy o hudbe. Na konci kapely sa moje pesničky nepáčili Štemplíkovi, mne sa nepáčili Ďurove, atď. Už to nešlo, prestali sme si hudobne rozumieť, preč boli časy, keď sme hudbu a texty písali spolu. Napriek tomu sme si mysleli, že nové pesničky sú dosť dobré, aby ich vydalo veľké vydavateľstvo. Ale opäť sa to nikomu nepáčilo. Vždy mali s nami problém, že nehráme modernú hudbu a že nie sme trendy. .zvuky ako tieto
Počas posledných dvoch rokov Le Payaco som si robil vlastné demáče, ktoré sa do „pajácov“ vôbec nehodili. Pár týždňov po rozpade kapely mi zavolal Jožo Stopka, že sa mu páči, čo robím a povedal, že by mi rád niečo vydal. Postavil som kapelu, do ktorej som pozval mojich najlepších kamarátov: Tea Heribana na bicie, Martina Andráša na basu, Ďuďa z Hexu a Ďura Podmanického na gitary. Tak vznikli Sounds Like This, ktorí fungujú dodnes. No tým, že chalani hrajú s vlastnými kapelami, máme v poslednom čase veľmi málo koncertov. Chcem, aby Sounds Like This fungovali ako normálna kapela, tento rok by som chcel oveľa viac hrať. .produkovanie je vyčerpávajúce
Produkovanie iných skupín mi dalo veľmi veľa. Pri každej jednej kapele som sa niečo naučil. Vedel som niečo, čo oni nie a oni vedeli niečo, čo zas ja nie. Prvou kapelou, ktorú som produkoval, boli Blue Sundown, album sme nahrali za týždeň na Zochovej chate. O produkovaní som najprv veľa nevedel. Musel som sa naučiť, ako ozvučiť nástroje, ako fungujú programy, a potom to už šlo. Hex, Wedding Band, Živé kvety, Lovely Pimps, Hovzd, pár vecí s Billym Barmanom. No v poslednom čase cítim, že ma produkovanie začína dosť vyčerpávať. Ale ak ma niekto osloví, tak budem rád. Dnes sa chcem venovať viac mojej hudbe. Nedá sa byť hudobníkom, producentom, spoluaranžérom a zvukárom zároveň. .návrat Le Payaco
Kedysi som mal z rozpadu „pajácov“ v sebe zlé vibrácie, ale dnes už nie. Stali sme sa natoľko silnými ľuďmi, že dokážeme s Le Payaco urobiť radosť a nie starosť. Ak bude o nás záujem a ľudia budú chcieť starý repertoár, môžeme rozmýšľať aj o ďalšej budúcnosti. No teraz je pre nás prioritou koncert na Pohode, na ktorý sme pristali hlavne kvôli Mišovi Kaščákovi. Za návrat Le Payaco môžeme vďačiť najmä jemu. Tomáš Sloboda/
je bratislavský hudobník a producent. Spolu s Martinom Stempelom, Jurajom Vitézom a Stanom Petrovom (s Le Payaco hral iba na prvom albume) založili v roku 1996 populárnu skupinu Le Payaco, s ktorou vydali dohromady štyri albumy. Po rozpade trojice si Tomáš Sloboda zostavil projekt Sounds Like This, kde sa stretli členovia rôznych bratislavských alternatívnych skupín. Kapela má za sebou debutový album. Popri hraní sa venuje produkovaniu iných hudobníkov v štúdiu Fame v Bratislave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.