Päť hviezdičiek Pina Ungvölgyiho

Cornelius: Fantasma, Matador, 1997 Je samozrejme veľmi ťažké vybrať si obľúbený album, ale jeden z nich u mňa predsa len vyčnieva nad ostatnými. Fantasma je Sgt. Pepper novej generácie a Cornelius minimálne kongénius. Ide o koncepčnú a premyslenú nahrávku. Hneď úvodná  skladba Mic Check spúšťa elegantne a s citom podanú evolúciu hudby od Mozarta a Beach Boys až po futuristické elektro, všetko do detailu vyšperkované  precíznou japonskou panoramatickou high-tech stereo produkciou. Pomalé aj rýchle skladby plynule prechádzajú jedna do druhej a po nechytateľnej skladbe s príznačným názvom 2010 nechýba ani koláž hlavných motívov pred happy endom v podobe Thank  you for the music.  Textovo sa strieda angličtina s japonským prízvukom a japončina miestami pripomínajúca slovenčinu. Ideálna kombinácia. Tento album som objavil v roku 1997 vďaka vtipnému videoklipu Star fruit surf rider a hneď sa stal v našej kapele kultom. V lete roku 1998 sme boli vo Švajčiarsku zbierať hrozno, zbadali sme v meste vylepený plagát Cornelius Live, neverili vlastným očiam a šli sme na koncert. Nebolo vypredané a stáli sme vpredu ako tri paká s otvorenými ústami až kým nám Cornelius vlastnoručne nepodal z pódia sampler a nenechal nás chvíľu si s ním zadžemovať. God only knows, že sme sa cítili ako v hudobnom raji. Myslím si, že má na našu tvorbu doteraz veľký vplyv, aj keď to vnímam skôr tak, že sme si našli nášho hudobného soulmata z Japonska. Cornelius sa vyvíjal ďalej a v roku 2001 vydal zvukovo ešte čistejší album Point a v roku 2006 svoju hudobnú aj vizuálnu tvorbu dotiahol do dokonalosti albumom Sensuous,  kde sa zameral na zachytenie pozitívnej energie pre audiofilov. Neviem si predstaviť, kam sa ešte dá ísť v jeho prípade ďalej, Fantasmu mám však stále najradšej pre úžasný pocit eufórie, komplexnosti, ba priam až večnosti, ktorý z nej vyžaruje. Odporúčam každému! Pino Ungvölgyi je člen skupiny Puding pani Elvisovej. Vystupuje aj sólovo ako Kasioboy. Okrem toho je aj spolutvorca projektu Vocies.