A to už prečo? Pretože podľa poslanca Občianskej platformy nebol dobrým prezidentom, a to, že pôsobí lepší, než v skutočnosti bol, vyplýva z toho, že sa stal obeťou tragickej katastrofy.
Na jednej strane sa tomu ťažko diviť. Žijeme v Poľsku, krajine, v ktorej sú politické emócie silnejšie ako smrť. Na druhej strane, diviť sa treba. A predovšetkým treba odpovedať na pochybnosti. Politici sa dnes oddávajú návratu do doby kmeňovej. Tam nie je priestor na ocenenie zásluh protivníka. Len útok na nepriateľa, pokiaľ možno na jeho najslabšom mieste. Kto lepšie trafí, ten je lepší chlap. Ale dosť bolo lamentovaní, poďme k veci. Je pravda, že tragicky zosnulý prezident nemal veľké zásluhy pre náš štát? Nuž, mal. Jednu a zásadnú. Nikto mu ju nemôže zobrať. To je nepopierateľné. Lech Kaczynski bral poľský štát vážne. Na rozdiel od niektorých svojich nasledovníkov dnes, na rozdiel od apologétov katastrofy Kaczynski videl hlavný zmysel politiky v tom, aby bola moc štátu posilnená, aby sme neboli štátom druhej kategórie, štátom vydedencov a stroskotancov. Išlo mu o štát, za ktorý by sa Poliaci nehanbili a ktorý by ich skutočne chránil. Myslím si, že to bola podstata jeho politiky. Preto je druhoradé, či Kaczynski v svojej praktickej politike vždy dostál tomuto ideálu. Pravdepodobne nie. Je ľahké ukázať, že sa mýlil. Ľahko premeniť jeho prezidentúru na sériu porážok a trápností. Tak sa na neho mnohí pozerali počas jeho života, a tak sa na neho pozerajú aj dnes. Tak je to najjednoduchšie. Ľudská veľkosť sa často mieša s malosťou. Keby sme mali stavať pomníky iba bezchybným politikom, žiadne by sme nepostavili. Hodnota Kaczynského je o to väčšia, či sa to niekomu páči, alebo nie, že jeho vízia štátu bola v rozpore so skutočným stavom a s duchovnou atmosférou súčasného Poľska. S atmosférou, kde si na ponižovaní poľskosti a vlastenectva robia kariéru kdejakí šarlatáni a pseudokomedianti. Pomník Lecha Kaczynského skôr alebo neskôr postavený bude. O tom nemám pochybnosti. Je to iba otázka času.
Na jednej strane sa tomu ťažko diviť. Žijeme v Poľsku, krajine, v ktorej sú politické emócie silnejšie ako smrť. Na druhej strane, diviť sa treba. A predovšetkým treba odpovedať na pochybnosti. Politici sa dnes oddávajú návratu do doby kmeňovej. Tam nie je priestor na ocenenie zásluh protivníka. Len útok na nepriateľa, pokiaľ možno na jeho najslabšom mieste. Kto lepšie trafí, ten je lepší chlap. Ale dosť bolo lamentovaní, poďme k veci. Je pravda, že tragicky zosnulý prezident nemal veľké zásluhy pre náš štát? Nuž, mal. Jednu a zásadnú. Nikto mu ju nemôže zobrať. To je nepopierateľné. Lech Kaczynski bral poľský štát vážne. Na rozdiel od niektorých svojich nasledovníkov dnes, na rozdiel od apologétov katastrofy Kaczynski videl hlavný zmysel politiky v tom, aby bola moc štátu posilnená, aby sme neboli štátom druhej kategórie, štátom vydedencov a stroskotancov. Išlo mu o štát, za ktorý by sa Poliaci nehanbili a ktorý by ich skutočne chránil. Myslím si, že to bola podstata jeho politiky. Preto je druhoradé, či Kaczynski v svojej praktickej politike vždy dostál tomuto ideálu. Pravdepodobne nie. Je ľahké ukázať, že sa mýlil. Ľahko premeniť jeho prezidentúru na sériu porážok a trápností. Tak sa na neho mnohí pozerali počas jeho života, a tak sa na neho pozerajú aj dnes. Tak je to najjednoduchšie. Ľudská veľkosť sa často mieša s malosťou. Keby sme mali stavať pomníky iba bezchybným politikom, žiadne by sme nepostavili. Hodnota Kaczynského je o to väčšia, či sa to niekomu páči, alebo nie, že jeho vízia štátu bola v rozpore so skutočným stavom a s duchovnou atmosférou súčasného Poľska. S atmosférou, kde si na ponižovaní poľskosti a vlastenectva robia kariéru kdejakí šarlatáni a pseudokomedianti. Pomník Lecha Kaczynského skôr alebo neskôr postavený bude. O tom nemám pochybnosti. Je to iba otázka času.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.