Rozhovor s Oľgou Zápotočnou, docentkou Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity a pracovníčkou Kabinetu výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV.
.čitateľská gramotnosť sa spája so skratkami PIRLS a PISA. Čo sa za týmto označením skrýva?
PIRLS – Progress in International Reading Literacy Study – je zisťovanie úrovne gramotnosti testom čítania s porozumením u detí štvrtých ročníkov základnej školy. V projekte PISA (Programme for International Student Assessment) sa hodnotia žiaci vo veku približne 15 rokov. Je zameraný aj na iné predmety (prírodovedné, matematika), ale jednou zo súčastí testovania je aj funkčná gramotnosť.
.ako sa v testoch umiestnili naši školáci?
Výsledky PIRLS z roku 2006 ešte nie sú známe, ale v prvom teste z roku 2001 sa slovenské deti umiestnili v pásme priemeru. Boli tam však aj krajiny ako Belize či Maroko, takže v rámci európskych krajín by to bolo podstatne horšie. No a v PISA sa v roku 2003 naši žiaci umiestnili hlboko pod priemerom.
.akú má toto porovnávanie vypovedaciu hodnotu?
Určite je tam množstvo metodologických problémov, najmä čo sa týka zostavovania úloh, výberu textov, typov otázok a pod. Ale v princípe výsledky treba brať vážne. Je jasné, že naše deti nevedeli odpovedať na niektoré typy otázok preto, že na ne nie sú zvyknuté. To je chyba nášho vzdelávania.
.s akými otázkami máme problémy?
Niektoré sa viažu priamo na prečítaný text, na jeho reprodukciu, ale niektoré sú položené tak, že dieťa musí uvažovať, dedukovať, robiť syntézu, teda odpovede na otázky nenájde priamo v texte, ale musí ich domyslieť. Ak sa v našej škole skúša len to, čo si kto pamätá, potom pre decká znamená učenie len bifľovanie sa textov naspamäť.
.čo by sa malo zmeniť, aby sa funkčná gramotnosť detí zlepšila?
(smiech) No, o tomto vypisujem už niekoľko rokov celé knihy. Zväčša vychádzam z toho, ako sa to robí inde vo svete. V prvom rade, už v predškolskom veku sa bežne hovorí o rozvoji a stimulácii gramotnosti, ale u nás sa škôlka stále tvári, že sa jej to netýka. Po druhé, chýba dôraz na porozumenie. Základná škola sa sústreďuje na „nácvik techniky čítania“, aby deti čítali plynule, rýchlo a bez chyby. Predpokladá sa, že len potom bude dieťa schopné rozumieť tomu, čo číta. A hlavne, že sa porozumenie dostaví samo od seba. Tento mýtus sa tu prenáša už niekoľko desaťročí. Asi najväčšou zárukou úspešného čítania je motivácia – keď dieťa chce čítať a číta, tak sa to naučí. Čítať sa učíme čítaním a v podstate celý život. Vyučovanie čítania má pokračovať aj vo vyšších ročníkoch. V rámci iných predmetov by mali byť deti vedené a usmerňované pri práci s textami, mali by si osvojiť čitateľské a študijné stratégie prace s textami rozličných typov a žánrov.
.kde v procese počiatočného čítania môže pomôcť rodič?
Rodičia by mali čítať v prvom rade sami, a potom čítať deťom, a to aj vtedy, keď už chodia do školy. A rozprávať sa s nimi o tom, čo spolu čítajú.
.ea
.čitateľská gramotnosť sa spája so skratkami PIRLS a PISA. Čo sa za týmto označením skrýva?
PIRLS – Progress in International Reading Literacy Study – je zisťovanie úrovne gramotnosti testom čítania s porozumením u detí štvrtých ročníkov základnej školy. V projekte PISA (Programme for International Student Assessment) sa hodnotia žiaci vo veku približne 15 rokov. Je zameraný aj na iné predmety (prírodovedné, matematika), ale jednou zo súčastí testovania je aj funkčná gramotnosť.
.ako sa v testoch umiestnili naši školáci?
Výsledky PIRLS z roku 2006 ešte nie sú známe, ale v prvom teste z roku 2001 sa slovenské deti umiestnili v pásme priemeru. Boli tam však aj krajiny ako Belize či Maroko, takže v rámci európskych krajín by to bolo podstatne horšie. No a v PISA sa v roku 2003 naši žiaci umiestnili hlboko pod priemerom.
.akú má toto porovnávanie vypovedaciu hodnotu?
Určite je tam množstvo metodologických problémov, najmä čo sa týka zostavovania úloh, výberu textov, typov otázok a pod. Ale v princípe výsledky treba brať vážne. Je jasné, že naše deti nevedeli odpovedať na niektoré typy otázok preto, že na ne nie sú zvyknuté. To je chyba nášho vzdelávania.
.s akými otázkami máme problémy?
Niektoré sa viažu priamo na prečítaný text, na jeho reprodukciu, ale niektoré sú položené tak, že dieťa musí uvažovať, dedukovať, robiť syntézu, teda odpovede na otázky nenájde priamo v texte, ale musí ich domyslieť. Ak sa v našej škole skúša len to, čo si kto pamätá, potom pre decká znamená učenie len bifľovanie sa textov naspamäť.
.čo by sa malo zmeniť, aby sa funkčná gramotnosť detí zlepšila?
(smiech) No, o tomto vypisujem už niekoľko rokov celé knihy. Zväčša vychádzam z toho, ako sa to robí inde vo svete. V prvom rade, už v predškolskom veku sa bežne hovorí o rozvoji a stimulácii gramotnosti, ale u nás sa škôlka stále tvári, že sa jej to netýka. Po druhé, chýba dôraz na porozumenie. Základná škola sa sústreďuje na „nácvik techniky čítania“, aby deti čítali plynule, rýchlo a bez chyby. Predpokladá sa, že len potom bude dieťa schopné rozumieť tomu, čo číta. A hlavne, že sa porozumenie dostaví samo od seba. Tento mýtus sa tu prenáša už niekoľko desaťročí. Asi najväčšou zárukou úspešného čítania je motivácia – keď dieťa chce čítať a číta, tak sa to naučí. Čítať sa učíme čítaním a v podstate celý život. Vyučovanie čítania má pokračovať aj vo vyšších ročníkoch. V rámci iných predmetov by mali byť deti vedené a usmerňované pri práci s textami, mali by si osvojiť čitateľské a študijné stratégie prace s textami rozličných typov a žánrov.
.kde v procese počiatočného čítania môže pomôcť rodič?
Rodičia by mali čítať v prvom rade sami, a potom čítať deťom, a to aj vtedy, keď už chodia do školy. A rozprávať sa s nimi o tom, čo spolu čítajú.
.ea
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.