Šesťdesiaty prvý Edinburgh Fringe Festival bol rekordný: do najkrajšieho škótskeho mesta prišlo 2 000 divadelných produkcií, takmer 19 000 umelcov vystúpilo v 31 000 predstaveniach na viac ako 250 scénach: v divadlách, puboch, kostoloch. Predalo sa 1,7 milióna vstupeniek.
Edinburgh Fringe nie je len divadelný festival. Rovnocenné miesto patrí stand-up comedy (tie sa tešia asi najväčšej popularite), v programe je hudba, opera, tanec, výstavy i workshopy.
.boj na Royal Mile
Mesto žije festivalom počas celého augusta. Každá, dokonca i tá najmenšia ulička, skrýva festivalové „venue“, v každej kaviarni či pube sú stolíky zavalené hromadou letákov, telefónne búdky i múry sú oblepené plagátmi. Väčšina „promotion“ sa koncentruje na Royal Mile – centrálnej edinburskej ulici, kde umelci „bojujú o diváka“. Všetky triky sú dovolené. Kostýmy. Make-up. Scénky na ulici. Akrobacie. Krik. Spev. Oslovovanie okoloidúcich.
Plagátové stĺpy tučnejú z minúty na minútu. Plagátový život má zhruba 2 minúty. Potom je prelepený novým.
Hlavným marketingovým ťahom sú letáky s informáciami o predstaveniach. Počas dňa ich každý herec rozdá niekoľko stoviek, hoci úspešnosť tejto formy reklamy nie je veľká: zo 100 osôb, ktoré dostali leták, prídu na predstavenie sotva dvaja. Aj napriek tomu ich rozdávajú všetci: Aj najlepší, známi a uznávaní, ktorých predstavenia majú reklamu v novinách či médiách, aj malé súbory, prvý raz hosťujúce na festivale... Také ako my. Divadlo Kontra. Medzi tisíckami ďalších umelcov jediný súbor zo Slovenska.
.škola marketingu
Po príchode do Edinburghu naše prvé kroky viedli na Royal Mile. Ako sa ukázalo, tým, že sme na festival prišli s komornou írskou drámou a nie, povedzme, s muzikálom, sme si sťažili už aj tak ťažkú úlohu – získať diváka. Muzikálové čísla sa dajú ľahko a efektne odohrať na ulici, s dramatickým monológom je to už horšie...
Po prvých hodinách rozdávania letákov sa nás začali zmocňovať pochybnosti. Boli sme traja, nemali sme ani farebné kostýmy ako tie roztancované kórejské deti, a ani jeden z nás nenabral odvahu rozdávať letáky v negližé alebo v sexi bielizni (ako niektorí z našich zahraničných kolegov). Nehltali sme oheň ani nežonglovali. Prišli sme s textovou hrou, ktorá sa končí smrťou hlavného hrdinu, a navyše – hráme po slovensky. Dá sa predstaviť ťažšie predajný produkt?
A predsa. Nevzdali sme sa. Zmenili sme taktiku. Nie kvantita, ale kvalita. Namiesto masového rozdávania letákov sme si to „namierili" na potenciálnych divákov v puboch, kaviarňach, prisadli sme si, nadväzovali rozhovory, rozprávali o sebe i o našom predstavení. Presvedčovacia sila, osobné čaro v spojení s našou „exotikou" nám priniesli prvých divákov. A potom? Zo dňa na deň to bolo ľahšie. Tí, čo predstavenie videli, povedali o ňom známym, a tak to išlo ďalej. Divákov pribúdalo. Na posledné predstavenie dokonca trafila skupinka Slovákov.
Prijatie bolo vynikajúce. Predstavenie si získalo publikum, názory divákov a kritiky boli jednohlasne pozitívne. Niektoré dokonca nadšené. Viac sme nemohli očakávať!
Edinburgh je miesto, kde je najdôležitejšia viera v seba a v „produkt" ponúkaný divákovi. Niekto raz povedal, že najdôležitejšia otázka, ktorú si každý performer musí položiť, je: „Prečo by mal niekto platiť, aby sa na mňa pozeral?“ Ak na túto otázku nemáš odpoveď, radšej zostaň doma. Pre váhajúcich tu nie je miesto.
.ceny a muzikály
Nešli sme do Edinburghu s hrou Howie a Rookie od írskeho dramatika Marka O´Rowe získavať ceny. Hoci medzi ocenenými ani tento rok Íri nechýbali. Najnovšia hra Enda Walsha The Walworth Farce, realizovaná slávnou Druid Theatre Company z Galway, dostala cenu „Scotsman Fringe First“. Je to ortonovská fraška (prifarbená motívmi z Becketta i Geneta), v ktorej Walsh – jeden z najoriginálnejších súčasných írskych dramatikov – pracuje s témou dysfunkčných medziľudských vzťahov na pozadí pradávnych írskych emigračných problémov a národného étosu. Šialené tempo, nedovoľujúce divákom či hercom ani chvíľku vydýchnutia, humor, horor, napätie. Dokonalé herectvo.
The Walworth Farce bola už v prvých dňoch festivalu vyhláseným hitom. Všetky lístky boli vypredané a pred divadlom Traverse Theatre sa na voľné lístky tvorili dlhé rady. Mali sme šťastie, že sa nám podarilo dostať na toto predstavenie. Už len kvôli tomu sa oplatilo prísť do Edinburghu. Takéto divadlo u nás nie je: divadlo odvážne a nekompromisné, divadlo, ktoré zabáva a zároveň desí a ohromuje.
Cenu Fringe First dostala aj hra škótskeho autora Davida Greiga Damascus. V hotelovej loby v Damasku nastáva konflikt kultúr, jazyka a svetonázorov. Škót, Ukrajinka a Asýrčania. Veľká dávka humoru i politickej polemiky s tragédiou vo finále.
Festival ponúkal aj ľahší program. Nesčíselné množstvo muzikálov od klasických (Jesus Christ Superstar, Chicago či Blood Brothers) až po tituly v Európe menej známe (Song For a New World), či novinky ako Jihad – The Musical alebo populárne kusy ako Tony Blair – The Musical alebo Seriously. Pet Shop Boys. Reinterpreted.
Uprostred skupín prezentujúcich sa na festivale je veľa študentských zoskupení. Často si práve najmladší vyberajú najambicióznejší repertoár, ktorý by sme ťažko hľadali na našich profesionálnych scénach. Videli sme napríklad Dantonovu smrť Georga Büchnera, vynikajúco stvárnenú maturantmi z Westminster School v Londýne. Ak boli kastingoví agenti v hľadisku, tí mladí chlapci sa vôbec nemusia obávať o svoju budúcnosť!
Oplatilo sa prísť do Edinburghu. Ukázať svoje predstavenie a vidieť svoju prácu v najširšom z možných divadelných kontextov. A zistiť, že divadlo žije. Žije, lebo sa podieľa na diskusii o témach vážnych a aktuálnych. Žije, lebo sa ním zaoberajú tisíce mladých, neskutočne talentovaných ľudí. Žije, lebo má divákov, schopných čakať hodiny v rade, aby sa dostali na predstavenie... A z 2 000 produkcií si vybrali slovenské divadlo Kontra!
.klaudyna Rozhin, Edinburgh
Autorka je poľská divadelná režisérka, pre divadlo Kontra režírovala hru Howie a Rookie.
Preklad Peter Čižmár.
Edinburgh Fringe nie je len divadelný festival. Rovnocenné miesto patrí stand-up comedy (tie sa tešia asi najväčšej popularite), v programe je hudba, opera, tanec, výstavy i workshopy.
.boj na Royal Mile
Mesto žije festivalom počas celého augusta. Každá, dokonca i tá najmenšia ulička, skrýva festivalové „venue“, v každej kaviarni či pube sú stolíky zavalené hromadou letákov, telefónne búdky i múry sú oblepené plagátmi. Väčšina „promotion“ sa koncentruje na Royal Mile – centrálnej edinburskej ulici, kde umelci „bojujú o diváka“. Všetky triky sú dovolené. Kostýmy. Make-up. Scénky na ulici. Akrobacie. Krik. Spev. Oslovovanie okoloidúcich.
Plagátové stĺpy tučnejú z minúty na minútu. Plagátový život má zhruba 2 minúty. Potom je prelepený novým.
Hlavným marketingovým ťahom sú letáky s informáciami o predstaveniach. Počas dňa ich každý herec rozdá niekoľko stoviek, hoci úspešnosť tejto formy reklamy nie je veľká: zo 100 osôb, ktoré dostali leták, prídu na predstavenie sotva dvaja. Aj napriek tomu ich rozdávajú všetci: Aj najlepší, známi a uznávaní, ktorých predstavenia majú reklamu v novinách či médiách, aj malé súbory, prvý raz hosťujúce na festivale... Také ako my. Divadlo Kontra. Medzi tisíckami ďalších umelcov jediný súbor zo Slovenska.
.škola marketingu
Po príchode do Edinburghu naše prvé kroky viedli na Royal Mile. Ako sa ukázalo, tým, že sme na festival prišli s komornou írskou drámou a nie, povedzme, s muzikálom, sme si sťažili už aj tak ťažkú úlohu – získať diváka. Muzikálové čísla sa dajú ľahko a efektne odohrať na ulici, s dramatickým monológom je to už horšie...
Po prvých hodinách rozdávania letákov sa nás začali zmocňovať pochybnosti. Boli sme traja, nemali sme ani farebné kostýmy ako tie roztancované kórejské deti, a ani jeden z nás nenabral odvahu rozdávať letáky v negližé alebo v sexi bielizni (ako niektorí z našich zahraničných kolegov). Nehltali sme oheň ani nežonglovali. Prišli sme s textovou hrou, ktorá sa končí smrťou hlavného hrdinu, a navyše – hráme po slovensky. Dá sa predstaviť ťažšie predajný produkt?
A predsa. Nevzdali sme sa. Zmenili sme taktiku. Nie kvantita, ale kvalita. Namiesto masového rozdávania letákov sme si to „namierili" na potenciálnych divákov v puboch, kaviarňach, prisadli sme si, nadväzovali rozhovory, rozprávali o sebe i o našom predstavení. Presvedčovacia sila, osobné čaro v spojení s našou „exotikou" nám priniesli prvých divákov. A potom? Zo dňa na deň to bolo ľahšie. Tí, čo predstavenie videli, povedali o ňom známym, a tak to išlo ďalej. Divákov pribúdalo. Na posledné predstavenie dokonca trafila skupinka Slovákov.
Prijatie bolo vynikajúce. Predstavenie si získalo publikum, názory divákov a kritiky boli jednohlasne pozitívne. Niektoré dokonca nadšené. Viac sme nemohli očakávať!
Edinburgh je miesto, kde je najdôležitejšia viera v seba a v „produkt" ponúkaný divákovi. Niekto raz povedal, že najdôležitejšia otázka, ktorú si každý performer musí položiť, je: „Prečo by mal niekto platiť, aby sa na mňa pozeral?“ Ak na túto otázku nemáš odpoveď, radšej zostaň doma. Pre váhajúcich tu nie je miesto.
.ceny a muzikály
Nešli sme do Edinburghu s hrou Howie a Rookie od írskeho dramatika Marka O´Rowe získavať ceny. Hoci medzi ocenenými ani tento rok Íri nechýbali. Najnovšia hra Enda Walsha The Walworth Farce, realizovaná slávnou Druid Theatre Company z Galway, dostala cenu „Scotsman Fringe First“. Je to ortonovská fraška (prifarbená motívmi z Becketta i Geneta), v ktorej Walsh – jeden z najoriginálnejších súčasných írskych dramatikov – pracuje s témou dysfunkčných medziľudských vzťahov na pozadí pradávnych írskych emigračných problémov a národného étosu. Šialené tempo, nedovoľujúce divákom či hercom ani chvíľku vydýchnutia, humor, horor, napätie. Dokonalé herectvo.
The Walworth Farce bola už v prvých dňoch festivalu vyhláseným hitom. Všetky lístky boli vypredané a pred divadlom Traverse Theatre sa na voľné lístky tvorili dlhé rady. Mali sme šťastie, že sa nám podarilo dostať na toto predstavenie. Už len kvôli tomu sa oplatilo prísť do Edinburghu. Takéto divadlo u nás nie je: divadlo odvážne a nekompromisné, divadlo, ktoré zabáva a zároveň desí a ohromuje.
Cenu Fringe First dostala aj hra škótskeho autora Davida Greiga Damascus. V hotelovej loby v Damasku nastáva konflikt kultúr, jazyka a svetonázorov. Škót, Ukrajinka a Asýrčania. Veľká dávka humoru i politickej polemiky s tragédiou vo finále.
Festival ponúkal aj ľahší program. Nesčíselné množstvo muzikálov od klasických (Jesus Christ Superstar, Chicago či Blood Brothers) až po tituly v Európe menej známe (Song For a New World), či novinky ako Jihad – The Musical alebo populárne kusy ako Tony Blair – The Musical alebo Seriously. Pet Shop Boys. Reinterpreted.
Uprostred skupín prezentujúcich sa na festivale je veľa študentských zoskupení. Často si práve najmladší vyberajú najambicióznejší repertoár, ktorý by sme ťažko hľadali na našich profesionálnych scénach. Videli sme napríklad Dantonovu smrť Georga Büchnera, vynikajúco stvárnenú maturantmi z Westminster School v Londýne. Ak boli kastingoví agenti v hľadisku, tí mladí chlapci sa vôbec nemusia obávať o svoju budúcnosť!
Oplatilo sa prísť do Edinburghu. Ukázať svoje predstavenie a vidieť svoju prácu v najširšom z možných divadelných kontextov. A zistiť, že divadlo žije. Žije, lebo sa podieľa na diskusii o témach vážnych a aktuálnych. Žije, lebo sa ním zaoberajú tisíce mladých, neskutočne talentovaných ľudí. Žije, lebo má divákov, schopných čakať hodiny v rade, aby sa dostali na predstavenie... A z 2 000 produkcií si vybrali slovenské divadlo Kontra!
.klaudyna Rozhin, Edinburgh
Autorka je poľská divadelná režisérka, pre divadlo Kontra režírovala hru Howie a Rookie.
Preklad Peter Čižmár.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.