Ak by sa teda, hypoteticky, konalo referendum o prijatí eura namiesto českej koruny k 1. januáru 2002, hlasoval by som proti. Euro nie je žiadny Mount Everest, ktorý treba dobyť z prestížnych dôvodov, lebo tam je. Nemáme dôvod rýchlenému členstvu v eurozóne obetovať časť úspor obyvateľstva... Na euro budeme zrelí, až keď bude naša ekonomika minimálne na polovici výkonnosti ekonomík Nemecka a Rakúska. A to potrvá ešte veľmi dlho.“
To isté by som mohol napísať dnes – konvergencia potrvá ešte dlho a bude lepšie, ak sa bude odohrávať neinflačnou cestou, teda posilňovaním koruny. Preskočme na dátum 13. januára 2007: „V prípade Nemecka, Francúzska, Írska i Španielska sme svedkami rovnakého efektu: euro zosilňuje aktuálne trendy a cykly. V prípade rastu má euro prorastový efekt, v prípade stagnácie ju euro predlžuje a zhoršuje. Euro teda nie je jednoducho dobré alebo zlé. Jeho vplyv závisí od kontextu danej ekonomiky. Zdravým euro pomáha, chorým priťažuje.“
Ako euro priťaží chorým európskym krajinám, to som začiatkom roku 2007 naozaj netušil. No o dva mesiace neskôr, 11. marca 2007, som písal: „Dá sa predstaviť aj to, že česká koruna zostane so švajčiarskym fran- kom jednou z posledných nezávislých mien vyspelejšej časti Európy. Nebola by to tragédia, ako tvrdia niektorí šíritelia poplašných správ, a ani by neprekážalo, že Česká republika nie je hospodársky silná ako Švajčiar - sko. Zachovanie samostatnej meny by zrejme trochu spomalilo hospodársky rast, ale zároveň by zmierilo nebezpečenstvo prehriatia ekonomiky.“
V roku 2007 už bolo zrejmé, že niektoré ekonomiky eurozóny sú prehriate. Len sa ešte nevedelo, ako veľmi. Dňa 1. mája 2008 som napísal toto: „Spoločná mena funguje ako zosilňovač. Vo fáze rastu pomáha: posilňuje prílev kapitálu a export. A vo fáze poklesu môže predstavovať prob - lém. V minulých rokoch sa o tom presvedčili najmä Portugalsko a Taliansko. Efekt zosilňovača po prijatí eura zaznamenali Írsko i Španielsko. Tam priniesla spoločná mena konjunktúru priemyselnej výroby a pokles nezamestnanosti. A tiež boom stavebnej výroby spojený s rýchlym rastom cien nehnuteľností. Dnes však Európa vstupuje do fázy spomalenia rastu a euro sa niekde zrejme opäť prejaví ako zosilňovač. Je vysoko pravdepodobné, že najmä Írsko a Španielsko zaznamenajú prudšie ochladenie ekonomiky ako Francúzsko alebo Nemecko. Osobitne prudké oslabenie už prebieha v Estónsku, Litve a Lotyšsku. Tieto krajiny euro ešte nemajú, majú však pevnú fixáciu mien naň. Pokles HDP aj cien nehnuteľností je veľmi prudký. Cenová deflácia nehnuteľností môže negatívne ovplyvniť rast a zamestnanosť. Euro teda zosilňuje cenové výkyvy jedným i druhým smerom.“ Írsko a Španielsko naozaj zaznamenali ochladenie, hoci nedostatok fantázie mi zabránil vidieť, o aký gigantický malér pôjde. Prekvapení boli aj profesionálni euroskeptici, kým ja som sa vždy pokladal za umierneného realistu. Dnes sa realisticky nazdávam, že najväčší zosilňovač hospodárskeho cyklu na svete ešte vyprodukuje pekný rachot. Taký, že ho budú počuť aj zvonku, nieto ešte vnútri.
To isté by som mohol napísať dnes – konvergencia potrvá ešte dlho a bude lepšie, ak sa bude odohrávať neinflačnou cestou, teda posilňovaním koruny. Preskočme na dátum 13. januára 2007: „V prípade Nemecka, Francúzska, Írska i Španielska sme svedkami rovnakého efektu: euro zosilňuje aktuálne trendy a cykly. V prípade rastu má euro prorastový efekt, v prípade stagnácie ju euro predlžuje a zhoršuje. Euro teda nie je jednoducho dobré alebo zlé. Jeho vplyv závisí od kontextu danej ekonomiky. Zdravým euro pomáha, chorým priťažuje.“
Ako euro priťaží chorým európskym krajinám, to som začiatkom roku 2007 naozaj netušil. No o dva mesiace neskôr, 11. marca 2007, som písal: „Dá sa predstaviť aj to, že česká koruna zostane so švajčiarskym fran- kom jednou z posledných nezávislých mien vyspelejšej časti Európy. Nebola by to tragédia, ako tvrdia niektorí šíritelia poplašných správ, a ani by neprekážalo, že Česká republika nie je hospodársky silná ako Švajčiar - sko. Zachovanie samostatnej meny by zrejme trochu spomalilo hospodársky rast, ale zároveň by zmierilo nebezpečenstvo prehriatia ekonomiky.“
V roku 2007 už bolo zrejmé, že niektoré ekonomiky eurozóny sú prehriate. Len sa ešte nevedelo, ako veľmi. Dňa 1. mája 2008 som napísal toto: „Spoločná mena funguje ako zosilňovač. Vo fáze rastu pomáha: posilňuje prílev kapitálu a export. A vo fáze poklesu môže predstavovať prob - lém. V minulých rokoch sa o tom presvedčili najmä Portugalsko a Taliansko. Efekt zosilňovača po prijatí eura zaznamenali Írsko i Španielsko. Tam priniesla spoločná mena konjunktúru priemyselnej výroby a pokles nezamestnanosti. A tiež boom stavebnej výroby spojený s rýchlym rastom cien nehnuteľností. Dnes však Európa vstupuje do fázy spomalenia rastu a euro sa niekde zrejme opäť prejaví ako zosilňovač. Je vysoko pravdepodobné, že najmä Írsko a Španielsko zaznamenajú prudšie ochladenie ekonomiky ako Francúzsko alebo Nemecko. Osobitne prudké oslabenie už prebieha v Estónsku, Litve a Lotyšsku. Tieto krajiny euro ešte nemajú, majú však pevnú fixáciu mien naň. Pokles HDP aj cien nehnuteľností je veľmi prudký. Cenová deflácia nehnuteľností môže negatívne ovplyvniť rast a zamestnanosť. Euro teda zosilňuje cenové výkyvy jedným i druhým smerom.“ Írsko a Španielsko naozaj zaznamenali ochladenie, hoci nedostatok fantázie mi zabránil vidieť, o aký gigantický malér pôjde. Prekvapení boli aj profesionálni euroskeptici, kým ja som sa vždy pokladal za umierneného realistu. Dnes sa realisticky nazdávam, že najväčší zosilňovač hospodárskeho cyklu na svete ešte vyprodukuje pekný rachot. Taký, že ho budú počuť aj zvonku, nieto ešte vnútri.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.