.kemp, v ktorom dnes žije takmer päťdesiat obyvateľov, zriadil jeho správca Daniel Diškanec na svojom pozemku pred ôsmimi rokmi. Vtedy na ňom na základe dodatočného stavebného povolenia postavil tri dočasné stavby – obytné chatky. Diškanec dodatočne vybavil potrebnú projektovú dokumentáciu i povolenia, napríklad od železníc, pretože stavby stoja v tesnej blízkosti železničnej trate z Vrútok do Martina. „Už vtedy bola martinská samospráva proti tomu, bývalému primátorovi Stanislavovi Bernátovi sa to nepáčilo, nesúhlas zdôvodňoval protestmi obyvateľov z okolia,“ spomína dnes Diškanec a zdôrazňuje, že obavy obyvateľov napríklad z rušenia verejného poriadku „kempujúcimi“ sa napokon nikdy nepotvrdili. .život v kempe
Napriek tomu, že Daniel Diškanec začal kemp budovať v roku 2002 bez potrebných dokladov a povolení, mesto Martin mu dodatočne v roku 2006 vydalo stavebné povolenie i povolenie na užívanie dočasnej stavby. Na päť rokov. Stalo sa tak určite i preto, lebo v kempe našlo strechu nad hlavou veľa bezdomovcov, dovtedy sa potulujúcich po Martine, a existencia kempu prispela k stabilizácii sociálnej situácie v meste. Dnes Diškanec tvrdí, že za osem rokov existencie kempu ním prešlo vyše osemsto ľudí – často prepustených z väzenia, potulujúcich sa sociálnym dnom po celej republike. Presnú evidenciu nemá. Pravda je taká, že s obyvateľmi kempu nikdy neboli žiadne väčšie problémy. Určite aj preto samospráva i verejnosť zariadenie, v ktorom je prísny zákaz požívať alkoholické nápoje a omamné či psychotrópne látky, zhovievavo akceptovali.
„Predsudky síce padli, ale pánom tam hore sme vždy klali oči. Ako za primátora Bernáta, tak aj teraz, keď je primátorom Andrej Hrnčiar,“ hovorí Diškanec, ale podozrenia nekonkretizuje. Hovorí len o tom, že povinnosť predložiť po uplynutí päťročnej lehoty novú projektovú dokumentáciu je pre neho hlavne finančne likvidačnou podmienkou. Navyše, už je vraj „tam hore“ o všetkom rozhodnuté: priestorom, kde stojí kemp, má viesť miestna komunikácia a na pozemkoch v okolí je naplánovaná individuálna výstavba rodinných domov. Zatiaľ čo v okolí kempu sa výstavba len plánuje, v kempe sa vyše päť rokov intenzívne stavalo. Pribudlo šesť obytných chatiek, senník, prístrešky pre zvieratá, hospodárske budovy, kotolňa na centrálne vykurovanie drevom, s organizačnou a finančnou pomocou samosprávy i vodovod a kanalizácia. „Stavby majú pridelené súpisné čísla, ale nemáme štatút ubytovne, a tak nikoho z obyvateľov nemôžeme prihlásiť na prechodný či trvalý pobyt,“ hovorí Diškanec o zariadení s kapacitou 28 ľudí. Po betónovej cestičke pomedzi chatky kráča pani Eva so synom Erikom, ťažkým cukrovkárom. Mentálne zaostalý René, tvrdiaci o sebe, že je „od Prešova“, sa vzorne stará o hospodárske zvieratá – koňa, kravy, kozy, ovce. V kempe býva tri roky, o rok viac ako Mária z Martina, kŕmiaca koňa vyradenými jabĺčkami z ktoréhosi supermarketu v meste. Jozef s manželkou sú v kempe štyri roky, Jano vari vyše päť. Väčšina súčasných obyvateľov kempu je z Martina a okolia. Sú uzavretí v intimite chatiek, na prítomnosť reportéra nereagujú. „Ročne sa sem hlásia stovky ľudí, uspokojiť všetkých nemožno,“ povie Diškanec a dodáva, že obyvatelia kempu platia za ubytovanie dvadsať eur mesačne za osobu a prevádzka kempu je hradená z príjmu z predaja vlastného časopisu Priestor pre život, za ktorý mesačne utŕžia tristo až päťsto eur. .na úrade
Primátor Andrej Hrnčiar kategoricky odmieta obvinenia z toho, že samospráva chce kemp zlikvidovať a že jeho prevádzkovateľovi nevychádza v ústrety. Informácie o plánovanej výstavbe cesty sú nepravdivé, žiadna cesta na mieste kempu sa stavať nebude ani neplánuje: „Osobne si vážim to, čo pán Diškanec robí, akceptujem jeho snahy a iniciatívu, aj preto, lebo táto činnosť prospieva sociálnej situácii v meste a odbremeňuje samosprávu. Aktuálny problém je v tom, že pán Diškanec potrebuje novú projektovú dokumentáciu, pretože dočasné povolenia stratili platnosť, v kempe pribudli nové stavby a my sme povinní postupovať v zmysle stavebného zákona a legislatívy.“ Primátor dodáva, že občianskemu združeniu Proces 3, ktoré je prevádzkovateľom kempu, mesto Martin v minulosti poskytlo vyše šesťsto eur na nákup práčky, hygienických a čistiacich prostriedkov. Kým obyvatelia kempu nestratili o službu záujem, samospráva im denne vozila desiatové polievky, napájaním kempu na kanalizáciu a vodovod samospráva finančne združenie Proces 3 nezaťažila. Mesto dobrovoľne a na vlastný podnet zmenilo urbanistickú štúdiu dotknutého územia a plánovanú komunikáciu, prechádzajúcu pozemkom pod kempom, premiestnilo.
Už v roku 2009 primátor pozval Diškanca na osobnú návštevu s ponukou pomoci, ten však na stretnutie neprišiel. Poslal zástupcu, ktorý odišiel s ponukou pomoci pri príprave potrebnej dokumentácie. „Vedeli sme, že združeniu sa blíži koniec platnosti dočasného stavebného povolenia. Ponúkli sme im preto možnosť konzultácií na našom stavebnom úrade, aby do dvoch rokov bolo možné pripraviť dokumentáciu novú, v súlade s platnou legislatívou. Pán Diškanec ani nikto ním poverený túto možnosť nevyužil,“ hovorí Hrnčiar. Nad rámec svojich povinností primátor napísal Diškancovi osobný list, kde ho na blížiaci sa termín konca platnosti dočasného stavebného povolenia upozornil viac ako rok pred jeho vypršaním a opätovne mu ponúkol pomoc samosprávy. Daniel Diškanec opäť nereagoval, ani na ďalšiu ponuku finančnej dotácie na pokrytie nákladov na vypracovanie novej, zo zákona potrebnej projektovej dokumentácie.
Diškanec sa sťažuje, že primátor Hrnčiar si za päť rokov ani raz nenašiel čas na návštevu kempu. Lenže primátora do kempu nik oficiálne nepozval. Naopak – Diškanec napriek pozvaniam na stretnutie s primátorom neprišiel. Za jeho neochotou osobne komunikovať s vedením mesta Martin sa možno skrýva rozdielnosť politických postojov Hrnčiara a Diškanca, ktorý neúspešne kandidoval v ostatných komunálnych voľbách proti Hrnčiarovi. Ak však ide o „vec kemp“, mali by názorové či politické rozdielnosti diplomaticky ustúpiť bokom. Využiť ponúkanú pomoc samosprávy by bolo prospešné, vhodné i slušné. Tak isto ako ju slušne odmietnuť. Napriek ušľachtilosti svojej činnosti Daniel Diškanec totiž nepostupuje v súlade so zákonmi – a preto ho martinská samospráva musela vyzvať, aby do deväťdesiatich dní podal dva návrhy na vydanie rozhodnutí: v prípade objektov, ktoré boli zahrnuté v dočasnom stavebnom rozhodnutí, podať návrh na zmenu v užívaní stavby z dočasnej na trvalú, v prípade objektov, ktoré tam pribudli bez riadneho stavebného povolenia a kolaudácie (teda nelegálne), musí Diškanec podľa zákona požiadať o dodatočné stavebné povolenie s kolaudáciou spôsobom, ktorý určuje zákon. „Aby sme pána Diškanca ušetrili od nepríjemností a možných sankcií, pretože svoje kroky podniká na poslednú chvíľu, a bolo zrejmé, že by prekročil zákonom stanovenú lehotu, správne konanie vo veci Verejný kemp sme na deväťdesiat dní prerušili a vyzvali ho na odstránenie nedostatkov,“ uzavrel primátor Hrnčiar. .zákony nadovšetko
Zhrňme to: Verejný kemp v Martine-Priekope je dočasnou stavbou, rozšírenou nelegálne. Stavbu treba legalizovať, najlepšie natrvalo, nie opäť dočasne na niekoľko rokov. Aj Danielovi Diškancovi, aj Andrejovi Hrnčiarovi záleží na tom, aby Verejný kemp existoval a plnil svoju funkciu. Diškanec by teda mal prijať ponúknutú pomoc martinského primátora a dohodnúť sa na spoločnom stretnutí – či už v kempe, alebo na mestskom úrade. Len tak sa veci pohnú dopredu a v prospech všetkých: obyvateľov kempu, jeho správcu aj samosprávy. Ovca sociálnej pomoci ostane celá a vlk zákonných povinností bude sýty.
Napriek tomu, že Daniel Diškanec začal kemp budovať v roku 2002 bez potrebných dokladov a povolení, mesto Martin mu dodatočne v roku 2006 vydalo stavebné povolenie i povolenie na užívanie dočasnej stavby. Na päť rokov. Stalo sa tak určite i preto, lebo v kempe našlo strechu nad hlavou veľa bezdomovcov, dovtedy sa potulujúcich po Martine, a existencia kempu prispela k stabilizácii sociálnej situácie v meste. Dnes Diškanec tvrdí, že za osem rokov existencie kempu ním prešlo vyše osemsto ľudí – často prepustených z väzenia, potulujúcich sa sociálnym dnom po celej republike. Presnú evidenciu nemá. Pravda je taká, že s obyvateľmi kempu nikdy neboli žiadne väčšie problémy. Určite aj preto samospráva i verejnosť zariadenie, v ktorom je prísny zákaz požívať alkoholické nápoje a omamné či psychotrópne látky, zhovievavo akceptovali.
„Predsudky síce padli, ale pánom tam hore sme vždy klali oči. Ako za primátora Bernáta, tak aj teraz, keď je primátorom Andrej Hrnčiar,“ hovorí Diškanec, ale podozrenia nekonkretizuje. Hovorí len o tom, že povinnosť predložiť po uplynutí päťročnej lehoty novú projektovú dokumentáciu je pre neho hlavne finančne likvidačnou podmienkou. Navyše, už je vraj „tam hore“ o všetkom rozhodnuté: priestorom, kde stojí kemp, má viesť miestna komunikácia a na pozemkoch v okolí je naplánovaná individuálna výstavba rodinných domov. Zatiaľ čo v okolí kempu sa výstavba len plánuje, v kempe sa vyše päť rokov intenzívne stavalo. Pribudlo šesť obytných chatiek, senník, prístrešky pre zvieratá, hospodárske budovy, kotolňa na centrálne vykurovanie drevom, s organizačnou a finančnou pomocou samosprávy i vodovod a kanalizácia. „Stavby majú pridelené súpisné čísla, ale nemáme štatút ubytovne, a tak nikoho z obyvateľov nemôžeme prihlásiť na prechodný či trvalý pobyt,“ hovorí Diškanec o zariadení s kapacitou 28 ľudí. Po betónovej cestičke pomedzi chatky kráča pani Eva so synom Erikom, ťažkým cukrovkárom. Mentálne zaostalý René, tvrdiaci o sebe, že je „od Prešova“, sa vzorne stará o hospodárske zvieratá – koňa, kravy, kozy, ovce. V kempe býva tri roky, o rok viac ako Mária z Martina, kŕmiaca koňa vyradenými jabĺčkami z ktoréhosi supermarketu v meste. Jozef s manželkou sú v kempe štyri roky, Jano vari vyše päť. Väčšina súčasných obyvateľov kempu je z Martina a okolia. Sú uzavretí v intimite chatiek, na prítomnosť reportéra nereagujú. „Ročne sa sem hlásia stovky ľudí, uspokojiť všetkých nemožno,“ povie Diškanec a dodáva, že obyvatelia kempu platia za ubytovanie dvadsať eur mesačne za osobu a prevádzka kempu je hradená z príjmu z predaja vlastného časopisu Priestor pre život, za ktorý mesačne utŕžia tristo až päťsto eur. .na úrade
Primátor Andrej Hrnčiar kategoricky odmieta obvinenia z toho, že samospráva chce kemp zlikvidovať a že jeho prevádzkovateľovi nevychádza v ústrety. Informácie o plánovanej výstavbe cesty sú nepravdivé, žiadna cesta na mieste kempu sa stavať nebude ani neplánuje: „Osobne si vážim to, čo pán Diškanec robí, akceptujem jeho snahy a iniciatívu, aj preto, lebo táto činnosť prospieva sociálnej situácii v meste a odbremeňuje samosprávu. Aktuálny problém je v tom, že pán Diškanec potrebuje novú projektovú dokumentáciu, pretože dočasné povolenia stratili platnosť, v kempe pribudli nové stavby a my sme povinní postupovať v zmysle stavebného zákona a legislatívy.“ Primátor dodáva, že občianskemu združeniu Proces 3, ktoré je prevádzkovateľom kempu, mesto Martin v minulosti poskytlo vyše šesťsto eur na nákup práčky, hygienických a čistiacich prostriedkov. Kým obyvatelia kempu nestratili o službu záujem, samospráva im denne vozila desiatové polievky, napájaním kempu na kanalizáciu a vodovod samospráva finančne združenie Proces 3 nezaťažila. Mesto dobrovoľne a na vlastný podnet zmenilo urbanistickú štúdiu dotknutého územia a plánovanú komunikáciu, prechádzajúcu pozemkom pod kempom, premiestnilo.
Už v roku 2009 primátor pozval Diškanca na osobnú návštevu s ponukou pomoci, ten však na stretnutie neprišiel. Poslal zástupcu, ktorý odišiel s ponukou pomoci pri príprave potrebnej dokumentácie. „Vedeli sme, že združeniu sa blíži koniec platnosti dočasného stavebného povolenia. Ponúkli sme im preto možnosť konzultácií na našom stavebnom úrade, aby do dvoch rokov bolo možné pripraviť dokumentáciu novú, v súlade s platnou legislatívou. Pán Diškanec ani nikto ním poverený túto možnosť nevyužil,“ hovorí Hrnčiar. Nad rámec svojich povinností primátor napísal Diškancovi osobný list, kde ho na blížiaci sa termín konca platnosti dočasného stavebného povolenia upozornil viac ako rok pred jeho vypršaním a opätovne mu ponúkol pomoc samosprávy. Daniel Diškanec opäť nereagoval, ani na ďalšiu ponuku finančnej dotácie na pokrytie nákladov na vypracovanie novej, zo zákona potrebnej projektovej dokumentácie.
Diškanec sa sťažuje, že primátor Hrnčiar si za päť rokov ani raz nenašiel čas na návštevu kempu. Lenže primátora do kempu nik oficiálne nepozval. Naopak – Diškanec napriek pozvaniam na stretnutie s primátorom neprišiel. Za jeho neochotou osobne komunikovať s vedením mesta Martin sa možno skrýva rozdielnosť politických postojov Hrnčiara a Diškanca, ktorý neúspešne kandidoval v ostatných komunálnych voľbách proti Hrnčiarovi. Ak však ide o „vec kemp“, mali by názorové či politické rozdielnosti diplomaticky ustúpiť bokom. Využiť ponúkanú pomoc samosprávy by bolo prospešné, vhodné i slušné. Tak isto ako ju slušne odmietnuť. Napriek ušľachtilosti svojej činnosti Daniel Diškanec totiž nepostupuje v súlade so zákonmi – a preto ho martinská samospráva musela vyzvať, aby do deväťdesiatich dní podal dva návrhy na vydanie rozhodnutí: v prípade objektov, ktoré boli zahrnuté v dočasnom stavebnom rozhodnutí, podať návrh na zmenu v užívaní stavby z dočasnej na trvalú, v prípade objektov, ktoré tam pribudli bez riadneho stavebného povolenia a kolaudácie (teda nelegálne), musí Diškanec podľa zákona požiadať o dodatočné stavebné povolenie s kolaudáciou spôsobom, ktorý určuje zákon. „Aby sme pána Diškanca ušetrili od nepríjemností a možných sankcií, pretože svoje kroky podniká na poslednú chvíľu, a bolo zrejmé, že by prekročil zákonom stanovenú lehotu, správne konanie vo veci Verejný kemp sme na deväťdesiat dní prerušili a vyzvali ho na odstránenie nedostatkov,“ uzavrel primátor Hrnčiar. .zákony nadovšetko
Zhrňme to: Verejný kemp v Martine-Priekope je dočasnou stavbou, rozšírenou nelegálne. Stavbu treba legalizovať, najlepšie natrvalo, nie opäť dočasne na niekoľko rokov. Aj Danielovi Diškancovi, aj Andrejovi Hrnčiarovi záleží na tom, aby Verejný kemp existoval a plnil svoju funkciu. Diškanec by teda mal prijať ponúknutú pomoc martinského primátora a dohodnúť sa na spoločnom stretnutí – či už v kempe, alebo na mestskom úrade. Len tak sa veci pohnú dopredu a v prospech všetkých: obyvateľov kempu, jeho správcu aj samosprávy. Ovca sociálnej pomoci ostane celá a vlk zákonných povinností bude sýty.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.