.najskôr sa však musíme do toho štvrťfinále dostať. Niečo ukázalo aj prípravné stretnutie našej reprezentácie s Rakúskom, v ktorom sme vyhrali až po samostatných nájazdoch. Na výkone bolo poznať, že v tomto prípravnom stretnutí so súperom s pomerne nudným hokejovým domicilom naši kľúčoví hráči ťažko hľadajú motiváciu urobiť ten povestný krok navyše. Ale zopár zábleskov kvality predsa len vystrelilo z inak šedého výkonu bez chuti a vône.
Ja mužstvu, ktoré poskladal Glen Hanlon, celkom verím. Mám dôveru k osvedčeným hokejovým „značkám“ ako Demitra, Šatan, Stumpel či Bartečko. Pre väčšinu z nich je to už naozaj rozlúčka s bohatou reprezentačnou kariérou, ak nie s kariérou celkovo. Nájdu v sebe dostatok motivácie, budú hrať totiž s vedomím, že „je to naposledy“. Do tejto kategórie viac-menej patrí aj Richard Zedník, ktorého odchod rozvlnil celkom pokojné vody prípravného kempu našich reprezentantov. A pritom sa nestalo nič zvláštne. Glen Hanlon ho, skrátka, v hierarchii mužstva nezaradil do skupiny „nedotknuteľných“, teda Demitru a spol. Zedník reagoval ako reagoval, ale napokon to dopadlo dobre. Zedník do mužstva patrí. A za istých okolností môže byť faktorom úspechu. .opory reprezentácie
Naše najväčšie opory majú za sebou dobrú sezónu a mali by byť v psychickej pohode. Pavol Demitra v drese Jaroslavľu lámal rekordy v bodových zápisoch v KHL a po posledných nie príliš vydarených sezónach v NHL opäť našiel takmer stratenú radosť z hokeja. Miroslav Šatan vletel do ruskej KHL v drese Dinama Moskva ako víchor, avšak pribrzdila ho zlomenina zápästia. Rekonvalescencia mu trvala presne 31 dní a ešte stihol nejaké zápasy play-off. Jozef Stumpel podával v Diname Minsk vyrovnané výkony, naplnil úlohy lídra a v 48 zápasoch nazbieral 28 bodov, v siedmich zápasoch play-off potom bodov päť. Ľuboš Bartečko začal sezónu v Poprade, až v decembri odišiel na sever Európy do Švédska, kde pomohol (spoločne s Nagyom) v dramatickej baráži udržať MODO v najvyššej švédskej súťaži – Elitserien. Žiadny z kľúčových hráčov neprišiel na reprezentačný zraz psychicky zdeptaný po nevydarenej sezóne. .doplnia Trenčania?
A ešte môžeme očakávať posily – s Gáboríkovými Rangers to vyzerá zle a pri ich výkonoch považujem za pomerne pravdepodobné, že rýchlonohý hráč stihne už úvodné buly nášho prvého zápasu na MS. Iste, Gáborík sa v tejto sezóne dosť trápil a výrazne zaostal za očakávaním (a platom – podľa kouča Rangers Tortorellu). No existuje lepšia možnosť, ako si napraviť spackanú sezónu, než zažiariť na premiérových MS na rodnej hrude? Asi ťažko a niečo mi našepkáva, že Marián zásobovaný prihrávkami od Pavla Demitru na diaľku ukáže klubovým spoluhráčom a vedeniu Rangers, že góly dávať nezabudol. Len mu treba z času na čas aj prihrať (čo sa mu v Rangers až tak často nestávalo) a nielen nastreliť puk na zadný mantinel. Pred pár dňami sa ukazoval ako veľmi pravdepodobný aj príchod druhého trenčianskeho Mariána, a síce Hossu. Jeho Chicago bolo už v stave klinickej smrti, keď prehrávalo v sérii už 0:3, avšak aj (predovšetkým) Hossovou zásluhou naštartovalo na veľký obrat a v čase, keď píšem tieto riadky, je stav v sérii s Vancouverom už len 2:3 v neprospech Chicaga. Určite by bol veľkou posilou aj Tomáš Kopecký, náš druhý zástupca v tíme zo Chicaga, no v posledných zápasoch pauzoval pre zranenie, takže jeho prípadný štart na MS by mohol byť problém. Ale ak by prišla dvojica Mariánov, a je pomerne pravdepodobné, že príde, tak naša útočná sila musí u súperov budiť hrôzu už len pri letmom pohľade na slovenskú súpisku. .tatara by bola škoda
Mňa osobne prekvapilo nenominovanie Tomáša Tatara, ktorý žiaril v zámorskej AHL, kde patril k najproduktívnejším hráčom. Ochutnal aj NHL a v premiérovom zápase dal gól. Má za sebou úspešnú sezónu, s veľkou pravdepodobnosťou ešte viacero veľkých sezón pred sebou. Vie rozhodnúť zápas (spomínate si na MS juniorov?), ale zároveň nehrá štýlom „hokejového profesora“, poctivo chodí do súbojov, zráža sa a je zvyknutý plniť v mužstve širokospektrálne úlohy – od lídra s úlohou rozhodovať zápasy (v AHL) až po poctivca vo štvrtej formácii, ktorej úlohou nie je gól dať, ale nedostať, kým si hráči prvých dvoch útokov dostatočne neodpočinú (v NHL). Nemáme veľa hráčov ostrieľaných v rýchlych a nesmierne fyzicky hraných zápasoch AHL (a samozrejme NHL), takže Tatár v zostave celkom chýba. Za jeho nenominovaním stoja zrejme skôr osobné spory, ako záujem samotnej reprezentácie, žiadne podrobnosti však na verejnosť neprenikli. .potemkinovská dedina
Slovenský hokej na tom vôbec nie je dobre. Čerstvá správa hovorí, že naša reprezentácia do 18 rokov práve zostúpila do 1. divízie, teda svetová elita sa bude vyvíjať úplne mimo nášho zorného uhla. Je to nesmierne zlý signál, ktorý je predzvesťou veľmi vážneho generačného problému – staršia, dobrá generácia končí a nahradiť ju naozaj nemá kto. Pri sledovaní slovenskej hokejovej ligy má človek pocit, že sleduje spomalené zábery, nie reálnu rýchlosť, 90 percent zápasov je úporná hokejová nuda bez akéhokoľvek záblesku kvality. Teraz však môžeme aspoň na istý čas reinkarnovať tú sympatickejšiu tvár našej hokejovej histórie, ktorú reprezentuje generácia okolo Šatana, Demitru či Stumpela. Títo hráči majú poslednú príležitosť, aby zhnitú fasádu slovenského hokeja aspoň na moment natreli optimistickou farbou. Autor je bývalý športový novinár, pracuje ako riaditeľ výskumnej agentúry Mediaresearch a je podpredseda Rady RTVS.
Ja mužstvu, ktoré poskladal Glen Hanlon, celkom verím. Mám dôveru k osvedčeným hokejovým „značkám“ ako Demitra, Šatan, Stumpel či Bartečko. Pre väčšinu z nich je to už naozaj rozlúčka s bohatou reprezentačnou kariérou, ak nie s kariérou celkovo. Nájdu v sebe dostatok motivácie, budú hrať totiž s vedomím, že „je to naposledy“. Do tejto kategórie viac-menej patrí aj Richard Zedník, ktorého odchod rozvlnil celkom pokojné vody prípravného kempu našich reprezentantov. A pritom sa nestalo nič zvláštne. Glen Hanlon ho, skrátka, v hierarchii mužstva nezaradil do skupiny „nedotknuteľných“, teda Demitru a spol. Zedník reagoval ako reagoval, ale napokon to dopadlo dobre. Zedník do mužstva patrí. A za istých okolností môže byť faktorom úspechu. .opory reprezentácie
Naše najväčšie opory majú za sebou dobrú sezónu a mali by byť v psychickej pohode. Pavol Demitra v drese Jaroslavľu lámal rekordy v bodových zápisoch v KHL a po posledných nie príliš vydarených sezónach v NHL opäť našiel takmer stratenú radosť z hokeja. Miroslav Šatan vletel do ruskej KHL v drese Dinama Moskva ako víchor, avšak pribrzdila ho zlomenina zápästia. Rekonvalescencia mu trvala presne 31 dní a ešte stihol nejaké zápasy play-off. Jozef Stumpel podával v Diname Minsk vyrovnané výkony, naplnil úlohy lídra a v 48 zápasoch nazbieral 28 bodov, v siedmich zápasoch play-off potom bodov päť. Ľuboš Bartečko začal sezónu v Poprade, až v decembri odišiel na sever Európy do Švédska, kde pomohol (spoločne s Nagyom) v dramatickej baráži udržať MODO v najvyššej švédskej súťaži – Elitserien. Žiadny z kľúčových hráčov neprišiel na reprezentačný zraz psychicky zdeptaný po nevydarenej sezóne. .doplnia Trenčania?
A ešte môžeme očakávať posily – s Gáboríkovými Rangers to vyzerá zle a pri ich výkonoch považujem za pomerne pravdepodobné, že rýchlonohý hráč stihne už úvodné buly nášho prvého zápasu na MS. Iste, Gáborík sa v tejto sezóne dosť trápil a výrazne zaostal za očakávaním (a platom – podľa kouča Rangers Tortorellu). No existuje lepšia možnosť, ako si napraviť spackanú sezónu, než zažiariť na premiérových MS na rodnej hrude? Asi ťažko a niečo mi našepkáva, že Marián zásobovaný prihrávkami od Pavla Demitru na diaľku ukáže klubovým spoluhráčom a vedeniu Rangers, že góly dávať nezabudol. Len mu treba z času na čas aj prihrať (čo sa mu v Rangers až tak často nestávalo) a nielen nastreliť puk na zadný mantinel. Pred pár dňami sa ukazoval ako veľmi pravdepodobný aj príchod druhého trenčianskeho Mariána, a síce Hossu. Jeho Chicago bolo už v stave klinickej smrti, keď prehrávalo v sérii už 0:3, avšak aj (predovšetkým) Hossovou zásluhou naštartovalo na veľký obrat a v čase, keď píšem tieto riadky, je stav v sérii s Vancouverom už len 2:3 v neprospech Chicaga. Určite by bol veľkou posilou aj Tomáš Kopecký, náš druhý zástupca v tíme zo Chicaga, no v posledných zápasoch pauzoval pre zranenie, takže jeho prípadný štart na MS by mohol byť problém. Ale ak by prišla dvojica Mariánov, a je pomerne pravdepodobné, že príde, tak naša útočná sila musí u súperov budiť hrôzu už len pri letmom pohľade na slovenskú súpisku. .tatara by bola škoda
Mňa osobne prekvapilo nenominovanie Tomáša Tatara, ktorý žiaril v zámorskej AHL, kde patril k najproduktívnejším hráčom. Ochutnal aj NHL a v premiérovom zápase dal gól. Má za sebou úspešnú sezónu, s veľkou pravdepodobnosťou ešte viacero veľkých sezón pred sebou. Vie rozhodnúť zápas (spomínate si na MS juniorov?), ale zároveň nehrá štýlom „hokejového profesora“, poctivo chodí do súbojov, zráža sa a je zvyknutý plniť v mužstve širokospektrálne úlohy – od lídra s úlohou rozhodovať zápasy (v AHL) až po poctivca vo štvrtej formácii, ktorej úlohou nie je gól dať, ale nedostať, kým si hráči prvých dvoch útokov dostatočne neodpočinú (v NHL). Nemáme veľa hráčov ostrieľaných v rýchlych a nesmierne fyzicky hraných zápasoch AHL (a samozrejme NHL), takže Tatár v zostave celkom chýba. Za jeho nenominovaním stoja zrejme skôr osobné spory, ako záujem samotnej reprezentácie, žiadne podrobnosti však na verejnosť neprenikli. .potemkinovská dedina
Slovenský hokej na tom vôbec nie je dobre. Čerstvá správa hovorí, že naša reprezentácia do 18 rokov práve zostúpila do 1. divízie, teda svetová elita sa bude vyvíjať úplne mimo nášho zorného uhla. Je to nesmierne zlý signál, ktorý je predzvesťou veľmi vážneho generačného problému – staršia, dobrá generácia končí a nahradiť ju naozaj nemá kto. Pri sledovaní slovenskej hokejovej ligy má človek pocit, že sleduje spomalené zábery, nie reálnu rýchlosť, 90 percent zápasov je úporná hokejová nuda bez akéhokoľvek záblesku kvality. Teraz však môžeme aspoň na istý čas reinkarnovať tú sympatickejšiu tvár našej hokejovej histórie, ktorú reprezentuje generácia okolo Šatana, Demitru či Stumpela. Títo hráči majú poslednú príležitosť, aby zhnitú fasádu slovenského hokeja aspoň na moment natreli optimistickou farbou. Autor je bývalý športový novinár, pracuje ako riaditeľ výskumnej agentúry Mediaresearch a je podpredseda Rady RTVS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.