MÉDIA Novinárske súťaže
Názory na novinárske ocenenia sa rôznia. Počuť námietky, že nominácie môžu byť subjektívne, pretože v takej širokej oblasti nemôže byť o reprezentatívnom charaktere ocenení ani reči. No dôležité je predovšetkým to, aby ocenené texty neklesli pod istú latku – potom si cena zachová kredit. Pulitzerovej cene, ktorá sa udeľuje v USA len americkým textom, venuje pozornosť celý svet. Je odrazom vývoja žurnalistiky a ponúka možnosť odhadovať budúce trendy. K jej najsledovanejším kategóriám patrí Aktuálne spravodajstvo, ale aj Služba verejnosti. Tento rok bol – ako už neraz – úspešný denník The Los Angeles. Jeho ocenená služba verejnosti spočívala v investigatívnej práci, keď reportéri odhalili šokujúce praktiky zastupiteľstva v meste Bell. Tváre skorumpovaných predstaviteľov Bellu, ktorí vytunelovali mestský rozpočet, sa stali známe všade. Pulitzerova cena v kategórii Aktuálne spravodajstvo nebola teraz vôbec udelená, a nominanti tak utŕžili viac hanby ako povzbudenia.
Pozornosť venovaná Novinárskej cene na Slovensku je síce menšia, aj tu však vidieť tendencie k oceňovaniu investigatívnych textov slúžiacich verejnosti. Úspech v aktuálnom ročníku zaznamenal časopis Trend a tiež SME (vrátane blogpriestoru). Investigatívna žurnalistika naberá na význame a rastú aj nároky na reportérov, ktorí sa stávajú akýmsi náhradnými vykonávateľmi spravodlivosti. Neraz až po ich odhaleniach začína konať polícia či legislatívci. Platí to v USA i na Slovensku a je to aj paradox: v čase, keď sa žurnalistika pretvára a čelí ťažkostiam neistej budúcnosti, rastie jej spoločenský význam.
.marína Gálisová MÉDIÁ Prečo ideme do Piana
Internetové spoločnosti sa tešia, kedy už Piano, teda spoplatňovanie obsahu, konečne zapneme. S radosťou privítajú návštevníkov zamknutých stránok. Prečo do toho aj tak ideme? Portály, ako Aktuality, Diva, Aktuálne či Topky, vznikli na internete a pre internet. Podnik Azetu či Zoznamu je postavený tak, aby ich model zobrazovania reklamy pri bezplatných článkoch zaplatil. Ani jeden z týchto webov zatiaľ v projekte Piano nie je. Okrem Trendu je tam Pravda, Sme, Hospodárske noviny, Šport a .týždeň s rôznymi svojimi službami. Z deviatich zapojených tvoria „staré” vydavateľské domy drvivú väčšinu. Ich biznis stále stojí oboma nohami na predaji inzercie v tlači a internetová stránka je pre ne niečo, na čo museli reagovať. Tieto „staré“ vydavateľstvá sú plné novinárov, ktorí otvárajú kauzy alebo sa hĺbkovo venujú jednej téme. Internetové spoločnosti takéto náklady nemajú – preberajú agentúry alebo si najímajú brigádnikov, ktorí produkujú lacný obsah. Ich cieľ je jediný: zobraziť čo najviac stránok, čo najviac reklamy. Ale všetci – aj starí, aj noví – hryzieme do toho istého balíka peňazí na internete, takže starým klesá predaj aj príjmy z tlačených vydaní. Z veľkej časti je to práve pre rast internetovej stránky. A toto je situácia, ktorú tradičné vydavateľstvá potrebujú riešiť. Do toho prišlo Piano s myšlienkou jedného poplatku za balík obsahu namiesto individuálnych snáh. Je to natoľko logická myšlienka, že neskúsiť ju by znamenalo ísť proti sebe.
.radoslav Augustín, Trend MÉDIÁ Spomienky hovorcu Jána Pavla II.
Poliak Stanisław Dziwisz a Španiel Joaquín Navarro-Valls. S blížiacim sa termínom blahorečenia Jána Pavla II. idú všetky médiá práve po týchto dvoch ľuďoch. Aj keď španielsky novinár, lekár a člen Opus Dei Navarro-Valls pôsobil „len“ ako riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice, v skutočnosti bol s bývalým osobným tajomníkom Dziwiszom najbližším človekom zosnulého pápeža. „Nebol len sprostredkovateľom medzi ním a svetom médií, jeho tvárou, ale aj jeho poradcom, diplomatom a svojím spôsobom aj jeho veľvyslancom,“ napísala agentúra ANSA v júli 2006, keď Navarro-Valls po dvadsiatich dvoch rokoch služby Jánovi Pavlovi II., roku po boku Benedikta XVI. a realizácii kľúčovej reformy vatikánskeho tlačového strediska, odišiel do dôchodku. Spomienky na toto obdobie vydal už aj knižne pod názvom Krokom človeka. Spomienky, stretnutia a reflexie medzi minulosťou a súčasnosťou. Vatikanisti naňho dodnes spomínajú ako na temperamentného človeka s kastílskym prízvukom, ktorý im pri nekonečných uvoľnených debatách vedel poskytnúť dôležité informácie. Nikdy pri tom neobídu spomienku na jeho slzy počas jedného z posledných vyhlásení pred smrťou Jána Pavla II. „Viackrát som sa sám seba pýtal, ako bolo možné, že osoba vyrastajúca v komunistickom Poľsku, kde neexistovala verejná mienka a nikto nedôveroval straníckym novinám a televízii, mohla mať takú veľkú citlivosť pre médiá,“ povedal Navarro-Valls v nedávnom rozhovore pre taliansky týždenník Famiglia Cristiana. Práve vďaka Jánovi Pavlovi II. sa vo Vatikáne zmenil spôsob komunikácie. Snahu byť čo najneviditeľnejší a reagovať len dodatočne podľa Navarro-Vallsa nahradil dynamickejší prístup spojený s nastoľovaním tém.
.imrich Gazda
Názory na novinárske ocenenia sa rôznia. Počuť námietky, že nominácie môžu byť subjektívne, pretože v takej širokej oblasti nemôže byť o reprezentatívnom charaktere ocenení ani reči. No dôležité je predovšetkým to, aby ocenené texty neklesli pod istú latku – potom si cena zachová kredit. Pulitzerovej cene, ktorá sa udeľuje v USA len americkým textom, venuje pozornosť celý svet. Je odrazom vývoja žurnalistiky a ponúka možnosť odhadovať budúce trendy. K jej najsledovanejším kategóriám patrí Aktuálne spravodajstvo, ale aj Služba verejnosti. Tento rok bol – ako už neraz – úspešný denník The Los Angeles. Jeho ocenená služba verejnosti spočívala v investigatívnej práci, keď reportéri odhalili šokujúce praktiky zastupiteľstva v meste Bell. Tváre skorumpovaných predstaviteľov Bellu, ktorí vytunelovali mestský rozpočet, sa stali známe všade. Pulitzerova cena v kategórii Aktuálne spravodajstvo nebola teraz vôbec udelená, a nominanti tak utŕžili viac hanby ako povzbudenia.
Pozornosť venovaná Novinárskej cene na Slovensku je síce menšia, aj tu však vidieť tendencie k oceňovaniu investigatívnych textov slúžiacich verejnosti. Úspech v aktuálnom ročníku zaznamenal časopis Trend a tiež SME (vrátane blogpriestoru). Investigatívna žurnalistika naberá na význame a rastú aj nároky na reportérov, ktorí sa stávajú akýmsi náhradnými vykonávateľmi spravodlivosti. Neraz až po ich odhaleniach začína konať polícia či legislatívci. Platí to v USA i na Slovensku a je to aj paradox: v čase, keď sa žurnalistika pretvára a čelí ťažkostiam neistej budúcnosti, rastie jej spoločenský význam.
.marína Gálisová MÉDIÁ Prečo ideme do Piana
Internetové spoločnosti sa tešia, kedy už Piano, teda spoplatňovanie obsahu, konečne zapneme. S radosťou privítajú návštevníkov zamknutých stránok. Prečo do toho aj tak ideme? Portály, ako Aktuality, Diva, Aktuálne či Topky, vznikli na internete a pre internet. Podnik Azetu či Zoznamu je postavený tak, aby ich model zobrazovania reklamy pri bezplatných článkoch zaplatil. Ani jeden z týchto webov zatiaľ v projekte Piano nie je. Okrem Trendu je tam Pravda, Sme, Hospodárske noviny, Šport a .týždeň s rôznymi svojimi službami. Z deviatich zapojených tvoria „staré” vydavateľské domy drvivú väčšinu. Ich biznis stále stojí oboma nohami na predaji inzercie v tlači a internetová stránka je pre ne niečo, na čo museli reagovať. Tieto „staré“ vydavateľstvá sú plné novinárov, ktorí otvárajú kauzy alebo sa hĺbkovo venujú jednej téme. Internetové spoločnosti takéto náklady nemajú – preberajú agentúry alebo si najímajú brigádnikov, ktorí produkujú lacný obsah. Ich cieľ je jediný: zobraziť čo najviac stránok, čo najviac reklamy. Ale všetci – aj starí, aj noví – hryzieme do toho istého balíka peňazí na internete, takže starým klesá predaj aj príjmy z tlačených vydaní. Z veľkej časti je to práve pre rast internetovej stránky. A toto je situácia, ktorú tradičné vydavateľstvá potrebujú riešiť. Do toho prišlo Piano s myšlienkou jedného poplatku za balík obsahu namiesto individuálnych snáh. Je to natoľko logická myšlienka, že neskúsiť ju by znamenalo ísť proti sebe.
.radoslav Augustín, Trend MÉDIÁ Spomienky hovorcu Jána Pavla II.
Poliak Stanisław Dziwisz a Španiel Joaquín Navarro-Valls. S blížiacim sa termínom blahorečenia Jána Pavla II. idú všetky médiá práve po týchto dvoch ľuďoch. Aj keď španielsky novinár, lekár a člen Opus Dei Navarro-Valls pôsobil „len“ ako riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice, v skutočnosti bol s bývalým osobným tajomníkom Dziwiszom najbližším človekom zosnulého pápeža. „Nebol len sprostredkovateľom medzi ním a svetom médií, jeho tvárou, ale aj jeho poradcom, diplomatom a svojím spôsobom aj jeho veľvyslancom,“ napísala agentúra ANSA v júli 2006, keď Navarro-Valls po dvadsiatich dvoch rokoch služby Jánovi Pavlovi II., roku po boku Benedikta XVI. a realizácii kľúčovej reformy vatikánskeho tlačového strediska, odišiel do dôchodku. Spomienky na toto obdobie vydal už aj knižne pod názvom Krokom človeka. Spomienky, stretnutia a reflexie medzi minulosťou a súčasnosťou. Vatikanisti naňho dodnes spomínajú ako na temperamentného človeka s kastílskym prízvukom, ktorý im pri nekonečných uvoľnených debatách vedel poskytnúť dôležité informácie. Nikdy pri tom neobídu spomienku na jeho slzy počas jedného z posledných vyhlásení pred smrťou Jána Pavla II. „Viackrát som sa sám seba pýtal, ako bolo možné, že osoba vyrastajúca v komunistickom Poľsku, kde neexistovala verejná mienka a nikto nedôveroval straníckym novinám a televízii, mohla mať takú veľkú citlivosť pre médiá,“ povedal Navarro-Valls v nedávnom rozhovore pre taliansky týždenník Famiglia Cristiana. Práve vďaka Jánovi Pavlovi II. sa vo Vatikáne zmenil spôsob komunikácie. Snahu byť čo najneviditeľnejší a reagovať len dodatočne podľa Navarro-Vallsa nahradil dynamickejší prístup spojený s nastoľovaním tém.
.imrich Gazda
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.