.jasná páka
V tom období – bolo to niekedy v roku 1980 – si jeden kamarát v krčme vymyslel, že urobí kapelu, ktorá už za štrnásť dní odohrá prvý koncert. Zavolal Michalovi Ambrožovi, ten zavolal mne, ja som oslovil dvoch chalanov z Ezechiela, boli tam s nami ešte nejaké dievčatá, ktoré tam potom tiež spievali. O štrnásť dní sme hrali Na vyhlídce v Tróji. Tam sme sa ešte volali Mrňous Singers. Na koncerte sme hrali prevzaté veci, napríklad od Yardbird a Rolling Stones, jednoducho, každý priniesol to, čo poznal. Keďže to dobre dopadlo, povedali sme si, že budeme pokračovať. Tí dvaja chalani z kapely Ezechiel hovorili, že chcú ujsť z Československa a naozaj aj ušli. Namiesto nich prišli iní dvaja, a tak vznikla Jasná páka. Fungovala dva roky, až kým ju komunisti nezakázali. Jasná páka bola partia intelektuálov, ktorí si robili zo všetkého recesiu. Spevák Dáda Albrecht študoval umenie a zbieral pesničky, čo sa tam hrávali na mejdanoch. Tie sme potom pretavili do tvrdšej rockovej podoby. Ľuďom sa to veľmi páčilo, mali sme asi tridsať koncertov a na každom bolo „narváno". Hrávali sme hlavne v Prahe Na Chmelnici.
Po zákaze Jasnej páky som hral nejaký čas s Lubošom Pospíšilom, s Leškom Semelkom a asi dva a pol roka so Žentourom, čiže vždy išlo o pesničkové záležitosti. .lucie
V roku 1986 som z toho všetkého, z toho boľševického tlaku, dostal depku. Povedal som si, že sa na popmusic "vyseru", budem normálne chodiť do práce a hudba pre mňa bude iba hobby. Po festivale politickej piesne som preto povedal chlapcom zo Žentouru, že to už ďalej nedokážem a že končím. Aj som skončil. Lano mi dal Radim Hladík, s ktorým som potom nejaký čas robil výchovné koncerty na školách. Deťom sme ukazovali, čo sú to sample a čo je to midi. Bolo to celkom zábavné.
Vtedy som sa stretol s chalanmi, ktorým z kapely odišiel spevák Michal Penk k Štaidlovi. Mali pripravenú pesničku Šrouby do hlavy, ktorú mal pôvodne naspievať Michal Penk. Ja som prišiel do štúdia a povedal som im, že to je na mňa príliš popové a že to spievať nebudem. Spieval som predtým len za bicími, oni ma chceli hlavne ako speváka a na to som sa necítil. Začali sme však spolu skúšať. To sme sa už volali Lucie. Prišiel som sa do štúdia ospravedlniť, že to spievať nebudem, ale prehovorili ma, aby som to len raz skúsil. Tak som to teda naspieval, a tak to zostalo a tá pesnička tu je už 25 rokov.
Tá pieseň nám pomohla, začala sa hrať v rádiách a veľmi rýchlo sme vyleteli hore, hoci sme nehrali ani pop, ani metal. Darilo sa nám. Robert Kodým a ja sme písali pesničky, hoci niekedy sme sa podpisovali pod pesničky ako kapela – aby bol pokoj. Od roku 1995 to fungovalo tak, že sa vždy jeden rok robila platňa a ďalší rok sme urobili jednu šňúru, teda nejakých 10 veľkých koncertov. To je dosť ťažké, keď si celý rok zatvorený medzi štyrmi stenami, skoncentrovať sa a vyjsť pred ľudí a odohrať veľký koncert. S každým z nás to vždy zamávalo. Nehrávali sme na žiadnych festivaloch, jedinou výnimkou bola v roku 2002 Pohoda. .david Koller Band
Toto je skutočná kapela, ktorá hráva zhruba 50 koncertov za rok. Moju kapelu vnímam ako plynulé pokračovanie toho, čo sme robili s Luciou. Každý muzikant prinesie iný zvuk, iný štýl. Jediný človek, ktorý hrá stále, je basgitarista Marek Minárik. Základ hudby je rytmus a s Marekom máme na túto vec, ktorá je pilierom celej našej hudby, rovnaký názor. Vôbec sa o tom nemusíme baviť. V kapelách býva problém prekonať vlastné ego. No a Marek s tým nemá vôbec žiadny problém. Vážim si to, ako ovláda svoj nástroj a obdivujem jeho názor na hudbu.
Znovu sme nakopli Jasnú páku, kde tiež hrám aj s Marekom. V lete chceme urobiť punkovú platňu a na jeseň nás s Pákou čaká asi tridsať koncertov. To sa asi zbláznime. David Koller/
začínal ako bubeník a spevák v kapele Ezechiel, patril k zakladajúcim členom legendárnej skupiny Jasná páka, ktorú v roku 1982 po uverejnení článku Jana Krýzla Nová vlna se starým obsahem v časopise Tribuna komunisti zakázali. Od roku 1986 spieval a hral na bicie v kapele Lucie. V súčasnosti má vlastnú kapelu David Koller Band, s ktorou v roku 2010 nahral tretí album Teď a tady. Spolu s Michalom Ambrožom pred časom obnovili aj skupinu Jasná páka. David Koller je aj vyhľadávaný hudobný producent (Oskar Petr, Lucie Bíla, Plexis, Lucie Bílá) a autor filmovej hudby.
V tom období – bolo to niekedy v roku 1980 – si jeden kamarát v krčme vymyslel, že urobí kapelu, ktorá už za štrnásť dní odohrá prvý koncert. Zavolal Michalovi Ambrožovi, ten zavolal mne, ja som oslovil dvoch chalanov z Ezechiela, boli tam s nami ešte nejaké dievčatá, ktoré tam potom tiež spievali. O štrnásť dní sme hrali Na vyhlídce v Tróji. Tam sme sa ešte volali Mrňous Singers. Na koncerte sme hrali prevzaté veci, napríklad od Yardbird a Rolling Stones, jednoducho, každý priniesol to, čo poznal. Keďže to dobre dopadlo, povedali sme si, že budeme pokračovať. Tí dvaja chalani z kapely Ezechiel hovorili, že chcú ujsť z Československa a naozaj aj ušli. Namiesto nich prišli iní dvaja, a tak vznikla Jasná páka. Fungovala dva roky, až kým ju komunisti nezakázali. Jasná páka bola partia intelektuálov, ktorí si robili zo všetkého recesiu. Spevák Dáda Albrecht študoval umenie a zbieral pesničky, čo sa tam hrávali na mejdanoch. Tie sme potom pretavili do tvrdšej rockovej podoby. Ľuďom sa to veľmi páčilo, mali sme asi tridsať koncertov a na každom bolo „narváno". Hrávali sme hlavne v Prahe Na Chmelnici.
Po zákaze Jasnej páky som hral nejaký čas s Lubošom Pospíšilom, s Leškom Semelkom a asi dva a pol roka so Žentourom, čiže vždy išlo o pesničkové záležitosti. .lucie
V roku 1986 som z toho všetkého, z toho boľševického tlaku, dostal depku. Povedal som si, že sa na popmusic "vyseru", budem normálne chodiť do práce a hudba pre mňa bude iba hobby. Po festivale politickej piesne som preto povedal chlapcom zo Žentouru, že to už ďalej nedokážem a že končím. Aj som skončil. Lano mi dal Radim Hladík, s ktorým som potom nejaký čas robil výchovné koncerty na školách. Deťom sme ukazovali, čo sú to sample a čo je to midi. Bolo to celkom zábavné.
Vtedy som sa stretol s chalanmi, ktorým z kapely odišiel spevák Michal Penk k Štaidlovi. Mali pripravenú pesničku Šrouby do hlavy, ktorú mal pôvodne naspievať Michal Penk. Ja som prišiel do štúdia a povedal som im, že to je na mňa príliš popové a že to spievať nebudem. Spieval som predtým len za bicími, oni ma chceli hlavne ako speváka a na to som sa necítil. Začali sme však spolu skúšať. To sme sa už volali Lucie. Prišiel som sa do štúdia ospravedlniť, že to spievať nebudem, ale prehovorili ma, aby som to len raz skúsil. Tak som to teda naspieval, a tak to zostalo a tá pesnička tu je už 25 rokov.
Tá pieseň nám pomohla, začala sa hrať v rádiách a veľmi rýchlo sme vyleteli hore, hoci sme nehrali ani pop, ani metal. Darilo sa nám. Robert Kodým a ja sme písali pesničky, hoci niekedy sme sa podpisovali pod pesničky ako kapela – aby bol pokoj. Od roku 1995 to fungovalo tak, že sa vždy jeden rok robila platňa a ďalší rok sme urobili jednu šňúru, teda nejakých 10 veľkých koncertov. To je dosť ťažké, keď si celý rok zatvorený medzi štyrmi stenami, skoncentrovať sa a vyjsť pred ľudí a odohrať veľký koncert. S každým z nás to vždy zamávalo. Nehrávali sme na žiadnych festivaloch, jedinou výnimkou bola v roku 2002 Pohoda. .david Koller Band
Toto je skutočná kapela, ktorá hráva zhruba 50 koncertov za rok. Moju kapelu vnímam ako plynulé pokračovanie toho, čo sme robili s Luciou. Každý muzikant prinesie iný zvuk, iný štýl. Jediný človek, ktorý hrá stále, je basgitarista Marek Minárik. Základ hudby je rytmus a s Marekom máme na túto vec, ktorá je pilierom celej našej hudby, rovnaký názor. Vôbec sa o tom nemusíme baviť. V kapelách býva problém prekonať vlastné ego. No a Marek s tým nemá vôbec žiadny problém. Vážim si to, ako ovláda svoj nástroj a obdivujem jeho názor na hudbu.
Znovu sme nakopli Jasnú páku, kde tiež hrám aj s Marekom. V lete chceme urobiť punkovú platňu a na jeseň nás s Pákou čaká asi tridsať koncertov. To sa asi zbláznime. David Koller/
začínal ako bubeník a spevák v kapele Ezechiel, patril k zakladajúcim členom legendárnej skupiny Jasná páka, ktorú v roku 1982 po uverejnení článku Jana Krýzla Nová vlna se starým obsahem v časopise Tribuna komunisti zakázali. Od roku 1986 spieval a hral na bicie v kapele Lucie. V súčasnosti má vlastnú kapelu David Koller Band, s ktorou v roku 2010 nahral tretí album Teď a tady. Spolu s Michalom Ambrožom pred časom obnovili aj skupinu Jasná páka. David Koller je aj vyhľadávaný hudobný producent (Oskar Petr, Lucie Bíla, Plexis, Lucie Bílá) a autor filmovej hudby.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.