Každá ohlásená premiéra vzbudila nádej, ale potom sa ukázalo, že to Godot nebol. Teraz prišiel Marhuľový ostrov. To už je ono?
Hlasy pár ľudí, s ktorými som sa stretla, tvrdia, že to ono nie je. Myslím si opak. Domnievam sa, že Marhuľový ostrov nie je len film, aký sme tu dlho nemali (to by mohla byť zradná referencia), ale že je to dobrý film.
„Názov Marhuľový ostrov vychádza z prostredia, v ktorom sa odohráva príbeh. Južné Slovensko je posiate malými hospodárstvami uprostred polí a sadov. Sú to akési ostrovy na prvý pohľad romantického a pokojného života. Na jeden z nich, v blízkosti marhuľového sadu, nás zavedie aj hlavná hrdinka, žena, ktorá tam príde hľadať stratenú lásku,“ povedal autor námetu a scenára Peter Lipovský. Tá žena (v podaní skvelej Szidi Tobias) sa v úvodnej časti, kým ešte býva v meste, volá Jolana. Zamiluje sa do šoféra nákladiaku a predavača ovocia (György Cserhalmi), obaja sa poddajú vášnivému vzťahu. Nie však na dlho. Milý zmizne a milá sa ho vyberie hľadať. Na tom jeho nákladiaku. Nenájde milého, nájde dvoch jeho synov, Lajcsiho (Attila Mokos) a Jancsiho (Peter Nádasdi). Žijú na majeri a so smútkom spomínajú na rodičov, lovia ryby, pytliačia, obhospodarujú sad a v pote tváre dorábajú pálenku tuhú ako remeň. Záhadný príchod Jolany, ktorú premenujú na Babiku, rozčerí hladinu ich zabehaného chlapského života.
Nevieme, aká bola Babika pred tým, než vstúpila do príbehu. Vieme však, že prahne po láske, veľkej, obetavej, sladkej, naozajstnej. Načahuje sa za ňou, aj ju získava, ale akoby iba na to, aby ju vzápätí strácala. Človek si dokáže vysnívať priateľstvá, partnerstvá, vzdušné zámky. Realita sa neraz prieči našim snom, uhýba im, uniká, rozbíja ich. Ale treba ísť ďalej. Aspoň kvôli tým, čo s nami ostávajú.
Marhuľový ostrov je snímka, ktorej najpevnejšou nohou sú herecké výkony, presvedčivé, ako sa zvykne hovoriť, prirodzené, neupozorňujúce na svoje herectvo. „S režisérom Petrom Bebjakom sme hľadali skromný a zjednotený prejav, ktorý by nebol cítiť školeným herectvom. (...) Sama som fanúšik filmov alebo divadelných predstavení, v ktorých necítiť, že hrá školený herec. A režisér Peter Bebjak má tiež také oko...“ hovorí Szidi Tobias. Od Tobias, Cserhalmiho či Mokosa sa také dačo zo skúsenosti dalo očakávať, príjemným prekvapením je debutant Peter Nádasdi – najmä v emocionálne vypätej, ale uveriteľnej scéne s posvadobným tancom a spevom na bielom obruse. Vďaka kvalite hercov si film mohol dovoliť nebyť uvravený.
Marhuľový ostrov sa odohráva vo fotogenických exteriéroch i interiéroch, kamera Martina Žiarana nám umožňuje vrchovato si užiť okolitú dolniacku prírodu, slnko, pod lúčmi ktorého dozrievajú marhule a na ľudské tváre vystupuje pot.
Peter Bebjak, hoci je tento film jeho celovečernou prvotinou, nie je v audiovizuálnom prostredí nijakým nováčikom. Taktika brúsenia si ostrohov na televíznych (komerčných, ale niekedy vkus nepodliezajúcich) projektoch mu vyšla.
Na hudbu vo filme už akosi v tomto texte neostalo miesto. Ale určite platí, že bez nej by si Marhuľový ostrov nemohol nárokovať stať sa tým pomyselným slovenským filmovým Godotom, ktorý prišiel. Marhuľový ostrov (Slovenská republika, 2011). Námet a scenár: Peter Lipovský. Réžia: Peter Bebjak. Kamera: Martin Žiaran. Strih: Ondrej Azor. Hudba: Juraj Dobrakov a Tamás Szarka (Ghymes). Hrajú: Szidi Tobias, Attila Mokos, Peter Nádasdi, György Cszerhalmi a ďalší. 102 minút.
Hlasy pár ľudí, s ktorými som sa stretla, tvrdia, že to ono nie je. Myslím si opak. Domnievam sa, že Marhuľový ostrov nie je len film, aký sme tu dlho nemali (to by mohla byť zradná referencia), ale že je to dobrý film.
„Názov Marhuľový ostrov vychádza z prostredia, v ktorom sa odohráva príbeh. Južné Slovensko je posiate malými hospodárstvami uprostred polí a sadov. Sú to akési ostrovy na prvý pohľad romantického a pokojného života. Na jeden z nich, v blízkosti marhuľového sadu, nás zavedie aj hlavná hrdinka, žena, ktorá tam príde hľadať stratenú lásku,“ povedal autor námetu a scenára Peter Lipovský. Tá žena (v podaní skvelej Szidi Tobias) sa v úvodnej časti, kým ešte býva v meste, volá Jolana. Zamiluje sa do šoféra nákladiaku a predavača ovocia (György Cserhalmi), obaja sa poddajú vášnivému vzťahu. Nie však na dlho. Milý zmizne a milá sa ho vyberie hľadať. Na tom jeho nákladiaku. Nenájde milého, nájde dvoch jeho synov, Lajcsiho (Attila Mokos) a Jancsiho (Peter Nádasdi). Žijú na majeri a so smútkom spomínajú na rodičov, lovia ryby, pytliačia, obhospodarujú sad a v pote tváre dorábajú pálenku tuhú ako remeň. Záhadný príchod Jolany, ktorú premenujú na Babiku, rozčerí hladinu ich zabehaného chlapského života.
Nevieme, aká bola Babika pred tým, než vstúpila do príbehu. Vieme však, že prahne po láske, veľkej, obetavej, sladkej, naozajstnej. Načahuje sa za ňou, aj ju získava, ale akoby iba na to, aby ju vzápätí strácala. Človek si dokáže vysnívať priateľstvá, partnerstvá, vzdušné zámky. Realita sa neraz prieči našim snom, uhýba im, uniká, rozbíja ich. Ale treba ísť ďalej. Aspoň kvôli tým, čo s nami ostávajú.
Marhuľový ostrov je snímka, ktorej najpevnejšou nohou sú herecké výkony, presvedčivé, ako sa zvykne hovoriť, prirodzené, neupozorňujúce na svoje herectvo. „S režisérom Petrom Bebjakom sme hľadali skromný a zjednotený prejav, ktorý by nebol cítiť školeným herectvom. (...) Sama som fanúšik filmov alebo divadelných predstavení, v ktorých necítiť, že hrá školený herec. A režisér Peter Bebjak má tiež také oko...“ hovorí Szidi Tobias. Od Tobias, Cserhalmiho či Mokosa sa také dačo zo skúsenosti dalo očakávať, príjemným prekvapením je debutant Peter Nádasdi – najmä v emocionálne vypätej, ale uveriteľnej scéne s posvadobným tancom a spevom na bielom obruse. Vďaka kvalite hercov si film mohol dovoliť nebyť uvravený.
Marhuľový ostrov sa odohráva vo fotogenických exteriéroch i interiéroch, kamera Martina Žiarana nám umožňuje vrchovato si užiť okolitú dolniacku prírodu, slnko, pod lúčmi ktorého dozrievajú marhule a na ľudské tváre vystupuje pot.
Peter Bebjak, hoci je tento film jeho celovečernou prvotinou, nie je v audiovizuálnom prostredí nijakým nováčikom. Taktika brúsenia si ostrohov na televíznych (komerčných, ale niekedy vkus nepodliezajúcich) projektoch mu vyšla.
Na hudbu vo filme už akosi v tomto texte neostalo miesto. Ale určite platí, že bez nej by si Marhuľový ostrov nemohol nárokovať stať sa tým pomyselným slovenským filmovým Godotom, ktorý prišiel. Marhuľový ostrov (Slovenská republika, 2011). Námet a scenár: Peter Lipovský. Réžia: Peter Bebjak. Kamera: Martin Žiaran. Strih: Ondrej Azor. Hudba: Juraj Dobrakov a Tamás Szarka (Ghymes). Hrajú: Szidi Tobias, Attila Mokos, Peter Nádasdi, György Cszerhalmi a ďalší. 102 minút.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.