Ďalším nebezpečne príbuzným žánrom je rodinná sága. Skvelá budúcnosť v istom zmysle ságou je, a vôbec to neznamená jej zneuctenie. Je totiž bohato prerozprávaným osudom, ktorý presahuje niekoľko desaťročí. Úspešná vedkyňa Elen vo svojom americkom byte rekapituluje svoj život. Kedysi dávno bola malou moldavskou emigrantkou, ktorá s adoptívnymi rodičmi zakotvila v Bukurešti. Šikovné a talentované dievča ponúkalo rodičom veľa dôvodov na hrdosť. Vyštudovala technický inštitút a získala prácu vo vychytenom ústave jadrovej fyziky. Zoznámila sa s kultivovaným Jacobom, ktorého jedinou (a podstatnou) chybou je jeho židovský pôvod. Eluš (tak ju v Rumunsku volali) skúsila, čo znamená milovať napriek nesúhlasu najbližších. Neslobodné antisemitské Rumunsko nie je ich skvelou budúcnosťou. S neveľmi nadšeným súhlasom štátu emigrujú do Izraela. Tam sa cudzou stáva pre zmenu Elen. Nasleduje komplikovaná, ale nakoniec šťastná cesta do Spojených štátov, pomaly budovaný úspech a jedno z ďalších vydaní amerického sna. Dosť málo na zápletku. Dejiny sa však opakujú, a to nielen tie veľké, ale i osobné a rodinné. Elenin syn predstavuje rodičom svoju francúzsku snúbenicu Mariu. Hoci ide o vzdelanú a srdečnú mladú dámu, láska k budúcej neveste sa nekoná. Je Francúzka, nebude vedieť žiť v Spojených štátoch, zuteká naspäť do rodnej vlasti.... Aj s ich synom, ktorý sa tam s americkým prízvukom nepresadí. Kvôli tejto vyhliadke v živote riskovali a obetovali toľkú energiu? Cussetová pri príležitosti českého vydania románu navštívila Brno. V jednom z rozhovorov priznáva, že tento príbeh nie je čistou fikciou. Sama v roku 1986 odišla do Spojených štátov a začala vyučovať na Yalovej univerzite. „Inšpirovala som sa osudom svojej svokry, ktorá podobne ako Elen emigrovala z Rumunska. Keď som v USA spoznala svojho budúceho manžela a jeho rodičia našej svadbe bránili, spoznala som, čo to kultúrny konflikt naozaj je.“ Aj taký je paradox osudu. Boj o vlastné uznanie vedie k zvláštnemu druhu tvrdosti. Vyvzdorované šťastie sa stáva dôvodom na necitlivosť. Veta: „Aj vy ste to predsa zažili,“ z úst idealistických detí pre rodičov nič neznamená. Cussetovej písanie je nesmierne empatické, jednoduché a sugestívne súčasne. Bariéra, ktorú si Elen voči svojej neveste buduje a vytrvalo udržiava, bolí čitateľa takmer fyzicky. Jedinou skvelou budúcnosťou je život, naplnený láskyplnými citmi, načo takéto nepriateľské pózy? Dnešný svet a ľudia sú v pohybe, ale pri obhajobe malých súkromných šťastí je multi-kulti vízia nepoužiteľná. V románe sa ustavične strieda rozprávanie z ceauseskovského Rumunska a americkej súčasnosti. Autorka sa nebála pustiť i do príbehov odohrávajúcich sa v komunistickej diktatúre. Jej Bukurešť je však napriek úpornej snahe stále jemne idealizovaná a máličko neautentická (žeby si v roku 1974 Rumuni brali hypotéky na byty?). Román nominovali na Prix Goncourt, nakoniec získal špeciálnu cenu Prix Goncourt des Lycéens 2008. Táto cena je výsledkom hlasovania stredoškolákov z vybraných škôl, ktorí dostanú za úlohu prečítať všetky knihy nominované na „veľkú“ Goncourtovu cenu. Kniha túto skupinu čitateľov určite oslovila. Ich sen o skvelej budúcnosti má ďaleko od predstavy úspechu v spleti kultúrnych, historických a tradične chápaných rolí. Sami chystajú pobyt na vnútrorodinných barikádach, keď budú s hrdosťou presadzovať svoju nezávislosť. Toto nie je osvetový román venovaný prednostne hysterickým svokrám. Uvažovanie nad podobami tej pravej skvelej budúcnosti je pozvaním pre všetkých. Catherine Cussetová, Skvělá budoucnost, Jota Brno 2011 Autor je publicista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.