V poslednom čase sa totiž vplyvný šéfredaktor namiesto polemiky so svojimi protivníkmi vyhráža žalobami a súdom. Sociológ Andrzej Zybertowicz bol právoplatne odsúdený za to, že v svojom publicistickom texte napísal: „Michnik veľakrát zopakoval – toľko rokov som sedel vo väzení, takže teraz mám pravdu.” Zybertowicz prehral proces, pretože neuviedol doslovný citát, aj keď sám tvrdil, že v citovanej vete zhrnul Michnikove názory. Zdá sa teda, že v súčasnom Poľsku môže byť človek odsúdený za vyvodenie všeobecných záverov z publicistických článkov.
Historik Piotr Gontarczyk bol obvinený za ohováranie, keď napísal, že Michnikov otec, Ozjasz Szechter, bol pred vojnou odsúdený poľským súdom za špionáž. Gontarczyk sa pomýlil, pretože Szechter nebol odsúdený za špionáž, ale za vlastizradu. Bol totiž aktivistom komunistickej strany západnej Ukrajiny, ktorá sa snažila zničiť poľský štát.
Naposledy Michnik podal žalobu na jedného z najvýznamnejších poľských básnikov Jaroslava Marka Rymkiewicza, ktorý napísal, že redaktori Gazety Wyborczej sú duchovnými pohrobkami poľskej komunistickej strany. Teraz má súd rozhodnúť, či básnik znevážil dobré meno Adama Michnika. Len na vysvetlenie, duchovní pohrobkovia nie sú právnym, iba publicistickým termínom. Len ťažko si možno predstaviť, na základe čoho by mal súd autoritatívne rozhodnúť o otázke duchovného dedičstva. Takéto spory sa v civilizovaných krajinách nerozhodujú na súde, ale vo verejnej diskusii.
Aj Michnikovi blízki publicisti si všimli, že nie je schopný viesť otvorený súboj o argumenty a symboly. Verejná diskusia sa tak nahrádza súdnym sporom, kde zavážia právnické kľučky, a nie argumenty. Vedia o tom aj ďalší, ktorých už Michnik zažaloval. Spisovateľ Rafał Ziemkiewicz, poslanec Jaroslav Gowin či publicista Jerzy Targalski. Dochádza tak k absurdnej situácii, že o ideových sporoch budú rozhodovať súdne rozhodnutia. Pričom je známe, že Adam Michnik sa teší veľkej podpore predstaviteľov poľskej justície. Tento stav neprešiel ani lustráciami, ani dekomunizáciou a šéfredaktor Gazety Wyborczej bol vždy odporcom takéhoto vyrovnania sa s minulosťou. Preto nie div, že v roku 2005 mohol varšavský súd v jednom z odôvodnení súdneho rozhodnutia tvrdiť, že „negatívne vyjadrenia na adresu Adama Michnika (…) sú v rozpore so zásadami spoločenského spolužitia”. Autor je šéfredaktor poľského časopisu Fronda.
Historik Piotr Gontarczyk bol obvinený za ohováranie, keď napísal, že Michnikov otec, Ozjasz Szechter, bol pred vojnou odsúdený poľským súdom za špionáž. Gontarczyk sa pomýlil, pretože Szechter nebol odsúdený za špionáž, ale za vlastizradu. Bol totiž aktivistom komunistickej strany západnej Ukrajiny, ktorá sa snažila zničiť poľský štát.
Naposledy Michnik podal žalobu na jedného z najvýznamnejších poľských básnikov Jaroslava Marka Rymkiewicza, ktorý napísal, že redaktori Gazety Wyborczej sú duchovnými pohrobkami poľskej komunistickej strany. Teraz má súd rozhodnúť, či básnik znevážil dobré meno Adama Michnika. Len na vysvetlenie, duchovní pohrobkovia nie sú právnym, iba publicistickým termínom. Len ťažko si možno predstaviť, na základe čoho by mal súd autoritatívne rozhodnúť o otázke duchovného dedičstva. Takéto spory sa v civilizovaných krajinách nerozhodujú na súde, ale vo verejnej diskusii.
Aj Michnikovi blízki publicisti si všimli, že nie je schopný viesť otvorený súboj o argumenty a symboly. Verejná diskusia sa tak nahrádza súdnym sporom, kde zavážia právnické kľučky, a nie argumenty. Vedia o tom aj ďalší, ktorých už Michnik zažaloval. Spisovateľ Rafał Ziemkiewicz, poslanec Jaroslav Gowin či publicista Jerzy Targalski. Dochádza tak k absurdnej situácii, že o ideových sporoch budú rozhodovať súdne rozhodnutia. Pričom je známe, že Adam Michnik sa teší veľkej podpore predstaviteľov poľskej justície. Tento stav neprešiel ani lustráciami, ani dekomunizáciou a šéfredaktor Gazety Wyborczej bol vždy odporcom takéhoto vyrovnania sa s minulosťou. Preto nie div, že v roku 2005 mohol varšavský súd v jednom z odôvodnení súdneho rozhodnutia tvrdiť, že „negatívne vyjadrenia na adresu Adama Michnika (…) sú v rozpore so zásadami spoločenského spolužitia”. Autor je šéfredaktor poľského časopisu Fronda.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.