Sú ľudia, ktorí sa pri svojom odchode snažia kontrolovať každý detail. Pri príprave opustiť krajinu, na konci vzťahu alebo života samotného. Cítia povinnosť zanechať po sebe nejakú stopu. Niektorí odídu so zabuchnutím dverí, iní sa domáhajú, aby im bola pred odchodom vzdaná veľká pocta, ktorú si podľa vlastnej mienky zaslúžia. Sú takí, ktorí spravodlivo rozdelia svoj majetok, alebo takí, ktorí majú takú moc, že zmenia ústavu štátu.
Prípravy na šiesty kongres kubánskej komunistickej strany a jej zasadanie v Konferenčnom paláci boli veľkým verejným rekviem za Fidelom Castrom. Scéna s jeho slávnostnou rozlúčkou a starostlivo pripravený ceremoniál, o ktorý sám žiadal. Zrealizoval to – vraj bez nákladov – jeho brat. Excesom, ktorý zdôraznil, že to nič nestálo, sa stala záverečná vojenská prehliadka. Niekomu, kto ani nemohol byť na pódiu. Bolo jasné, že oznámenie, kto povedie komunistickú stranu takmer po 50 rokoch, čo ju viedol on, od neho očakávať nemožno. Sedel však pri stole, keď došlo k odovzdaniu moci. Aby tak vlastnou prítomnosťou potvrdil rozhodnutie odovzdať moc Raulovi Castrovi. Muselo to byť ako čítanie vlastného závetu.
Potom vypukli ovácie. Slzy straníckych delegátov a frázy večnej oddanosti starému mužovi s takmer bielou bradou. Niektorí z nás cítili cez televíznu obrazovku šuchot vyschnutých kvetín aj hromadu špiny. Neostáva, než počkať, či nový generál zvolený za prezidenta zvládne ťažké dedičstvo, alebo či sa pod dohľadom svojho Veľkého brata rozhodne neprotirečiť mu a zásadné reformy nerobiť. Uvidíme, či bol odchod Fidela Castra z verejného života naozaj autentický a ako sa jeho náhradník rozhodne. Či sklamať nás, alebo odmietnuť jeho.
YOANI SÁNCHEZ/
Vyštudovala filozofiu a žije v Havane na Kube. Založila blog s názvom Generácia Y, inšpirovaný menami, v ktorých je ypsilon. Ako sama tvrdí, ide o ľudí narodených v 70. a 80. rokoch na Kube, poznačených školou v prírode, ruskými kreslenými seriálmi, nelegálnymi útekmi z krajiny a frustráciou.
Prípravy na šiesty kongres kubánskej komunistickej strany a jej zasadanie v Konferenčnom paláci boli veľkým verejným rekviem za Fidelom Castrom. Scéna s jeho slávnostnou rozlúčkou a starostlivo pripravený ceremoniál, o ktorý sám žiadal. Zrealizoval to – vraj bez nákladov – jeho brat. Excesom, ktorý zdôraznil, že to nič nestálo, sa stala záverečná vojenská prehliadka. Niekomu, kto ani nemohol byť na pódiu. Bolo jasné, že oznámenie, kto povedie komunistickú stranu takmer po 50 rokoch, čo ju viedol on, od neho očakávať nemožno. Sedel však pri stole, keď došlo k odovzdaniu moci. Aby tak vlastnou prítomnosťou potvrdil rozhodnutie odovzdať moc Raulovi Castrovi. Muselo to byť ako čítanie vlastného závetu.
Potom vypukli ovácie. Slzy straníckych delegátov a frázy večnej oddanosti starému mužovi s takmer bielou bradou. Niektorí z nás cítili cez televíznu obrazovku šuchot vyschnutých kvetín aj hromadu špiny. Neostáva, než počkať, či nový generál zvolený za prezidenta zvládne ťažké dedičstvo, alebo či sa pod dohľadom svojho Veľkého brata rozhodne neprotirečiť mu a zásadné reformy nerobiť. Uvidíme, či bol odchod Fidela Castra z verejného života naozaj autentický a ako sa jeho náhradník rozhodne. Či sklamať nás, alebo odmietnuť jeho.
YOANI SÁNCHEZ/
Vyštudovala filozofiu a žije v Havane na Kube. Založila blog s názvom Generácia Y, inšpirovaný menami, v ktorých je ypsilon. Ako sama tvrdí, ide o ľudí narodených v 70. a 80. rokoch na Kube, poznačených školou v prírode, ruskými kreslenými seriálmi, nelegálnymi útekmi z krajiny a frustráciou.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.