Voľby generálneho prokurátora sa už stali všeličím – ukážkou slabosti charakteru možno až šiestich koaličných poslancov, šancou pre opozíciu kričať o právnom štáte, priestorom pre časť Ústavného súdu prihlásiť sa k Ficovi, možnosťou pre prezidenta ukázať, na akej strane stojí. Ale to všetko sú podružnosti. Voľba generálneho prokurátora, teda otázka, či bude pokračovať Trnka, je totiž o samotnej podstate našej spoločnej slobody.
Treba byť aspoň trochu pozorný, a hneď je to jasné.
Po prvé – opozícia kričí, že koalícia chce zvoliť svojho človeka, aby cez prokuratúru ovládla štát. Lenže koalícia mala už troch kandidátov (Hrivnák, Miššíková, Čentéš) a opozícia stále iba Trnku. Kto teda trvá na svojom človeku? A prečo sa práve Trnka páči Ficovi aj Slotovi?
Po druhé – všimnime si, aká veľká energia a koľko dôležitých hráčov sa zapája do toho, aby bol zvolený Trnka. Inokedy zúfalo pomalý Ústavný súd sa zrazu poponáhľal, a trio sudcov Brňák, Ľalík, Mochnáčová vyrieklo, že tajná voľba nebola celkom dodržaná, a právo Trnku bolo porušené. Zaujímavé. Keď bol (ešte za Mečiara) v absolútnom rozpore nielen s Ústavou, ale aj zdravým rozumom vylúčený z parlamentu poslanec Gaulieder, ten istý právnik Brňák to veselo obhajoval. A neprekážal mu ani neskorší problém pri voľbe Harabina, ktorý potom iný senát Ústavného súdu odhalil. Teraz sa pán Brňák zastáva právneho štátu. Naozaj? Smiešne. A viete, kto je sudca Milan Ľalík? Je to ten, čo pred časom navrhol za šéfa Najvyššieho súdu Harabina. Rozumieme si? Takíto ľudia kričia o práve Dobroslava Trnku.
Samozrejme, zapojil sa aj prezident. Nepodpísal zákon, ktorým sa umožňuje verejná voľba generálneho prokurátora, čím dostal koalíciu pod tlak, aby sa ešte raz volilo tajne. Skúsme zauvažovať, prečo Gašparovič zvyšuje šance Trnku. Pre starosť o právny štát? Nežartujme, zakladateľ HZDS a dlhoročný verný Mečiarov sluha má celý život iné priority. Tak prečo teda?
Poviem to rovno – celá táto obrovská energia, všetky tie inštitúcie, ľudia a procedúry sa pri voľbe generálneho prokurátora zaktivizovali preto, aby na Slovensku pokračoval mafiánsky režim, a nie právny štát. Hovorím to s plnou vážnosťou a vedomím všetkého, čo z toho vyplýva. Tu vôbec nejde o akýchsi šesť zbabelcov, ktorí len v tajnej voľbe vedia potopiť koalíciu a zarobiť na tom. A nejde ani o budúcnosť Ivety Radičovej, ktorá s výsledkom voľby spojila svoj premiérsky osud. Tu ide o oveľa väčšie veci. Každý, kto pozná pozadie slovenskej politiky a biznisu, to vie, len sa to akosi nepatrí hovoriť. Ale povedať to treba – pri voľbe generálneho prokurátora nejde o akéhosi Trnku či Kočnera. Tu ide o to, či sa Slovensko začne riadiť zákonmi, alebo bude naďalej podriadené vôli spiklencov, ktorí sú v tejto chvíli naoko politikmi, sudcami, prokurátormi či podnikateľmi, no v skutočnosti sú mafiou, ktorá prerástla do štátnych orgánov Slovenskej republiky.
Až takto to stojí, až o toto ide.
Preto chápem, že premiérka nechce pokračovať, ak bude pokračovať Trnka. A preto vôbec nechápem, ako vlažne sa koalícia postavila k opakovaniu tajnej voľby.
Už od mečiarovských deväťdesiatych rokov tu bujnie bratstvo, ktoré si zo Slovenska urobilo výnosné územie. Ničia všetko, čo im stojí v ceste, a bránia nielen spravodlivosti, ale aj lojalite k štátu. Veď, kto už môže byť lojálny k Slovensku, ktoré je skorumpované a neslúži všetkým, ale len vyvoleným krstným otcom?
Tvrdím, že pri voľbe generálneho prokurátora ide o toto všetko. A preto s napätím čakám, či hanebná podriadenosť Slovenska zločincom bude pokračovať.
Treba byť aspoň trochu pozorný, a hneď je to jasné.
Po prvé – opozícia kričí, že koalícia chce zvoliť svojho človeka, aby cez prokuratúru ovládla štát. Lenže koalícia mala už troch kandidátov (Hrivnák, Miššíková, Čentéš) a opozícia stále iba Trnku. Kto teda trvá na svojom človeku? A prečo sa práve Trnka páči Ficovi aj Slotovi?
Po druhé – všimnime si, aká veľká energia a koľko dôležitých hráčov sa zapája do toho, aby bol zvolený Trnka. Inokedy zúfalo pomalý Ústavný súd sa zrazu poponáhľal, a trio sudcov Brňák, Ľalík, Mochnáčová vyrieklo, že tajná voľba nebola celkom dodržaná, a právo Trnku bolo porušené. Zaujímavé. Keď bol (ešte za Mečiara) v absolútnom rozpore nielen s Ústavou, ale aj zdravým rozumom vylúčený z parlamentu poslanec Gaulieder, ten istý právnik Brňák to veselo obhajoval. A neprekážal mu ani neskorší problém pri voľbe Harabina, ktorý potom iný senát Ústavného súdu odhalil. Teraz sa pán Brňák zastáva právneho štátu. Naozaj? Smiešne. A viete, kto je sudca Milan Ľalík? Je to ten, čo pred časom navrhol za šéfa Najvyššieho súdu Harabina. Rozumieme si? Takíto ľudia kričia o práve Dobroslava Trnku.
Samozrejme, zapojil sa aj prezident. Nepodpísal zákon, ktorým sa umožňuje verejná voľba generálneho prokurátora, čím dostal koalíciu pod tlak, aby sa ešte raz volilo tajne. Skúsme zauvažovať, prečo Gašparovič zvyšuje šance Trnku. Pre starosť o právny štát? Nežartujme, zakladateľ HZDS a dlhoročný verný Mečiarov sluha má celý život iné priority. Tak prečo teda?
Poviem to rovno – celá táto obrovská energia, všetky tie inštitúcie, ľudia a procedúry sa pri voľbe generálneho prokurátora zaktivizovali preto, aby na Slovensku pokračoval mafiánsky režim, a nie právny štát. Hovorím to s plnou vážnosťou a vedomím všetkého, čo z toho vyplýva. Tu vôbec nejde o akýchsi šesť zbabelcov, ktorí len v tajnej voľbe vedia potopiť koalíciu a zarobiť na tom. A nejde ani o budúcnosť Ivety Radičovej, ktorá s výsledkom voľby spojila svoj premiérsky osud. Tu ide o oveľa väčšie veci. Každý, kto pozná pozadie slovenskej politiky a biznisu, to vie, len sa to akosi nepatrí hovoriť. Ale povedať to treba – pri voľbe generálneho prokurátora nejde o akéhosi Trnku či Kočnera. Tu ide o to, či sa Slovensko začne riadiť zákonmi, alebo bude naďalej podriadené vôli spiklencov, ktorí sú v tejto chvíli naoko politikmi, sudcami, prokurátormi či podnikateľmi, no v skutočnosti sú mafiou, ktorá prerástla do štátnych orgánov Slovenskej republiky.
Až takto to stojí, až o toto ide.
Preto chápem, že premiérka nechce pokračovať, ak bude pokračovať Trnka. A preto vôbec nechápem, ako vlažne sa koalícia postavila k opakovaniu tajnej voľby.
Už od mečiarovských deväťdesiatych rokov tu bujnie bratstvo, ktoré si zo Slovenska urobilo výnosné územie. Ničia všetko, čo im stojí v ceste, a bránia nielen spravodlivosti, ale aj lojalite k štátu. Veď, kto už môže byť lojálny k Slovensku, ktoré je skorumpované a neslúži všetkým, ale len vyvoleným krstným otcom?
Tvrdím, že pri voľbe generálneho prokurátora ide o toto všetko. A preto s napätím čakám, či hanebná podriadenosť Slovenska zločincom bude pokračovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.