.koľko poľských turistov chodí na Slovensko?
V rokoch 2007 - 2008 až 75 percent turistov na Slovensku boli Poliaci, o rok neskôr to kleslo na asi 20 percent, vlani ich bolo asi 23 percent a tohto roku viac ako tretina. Poliaci najviac navštevujú Liptov a regióny pri hraniciach s Poľskom, pretože dominuje jednodňová turistika. .teda prísť na deň, odísť a už sa nevrátiť?
Nie, prísť na deň či dva, užiť si, ale minúť čo najmenej peňazí. .prečo?
Na Slovensku sa investovalo najmä do veľkých komplexov hotelov, penziónov, zábavných parkov s plným spektrom služieb. To neúmerne zdvihlo ceny, napríklad stravovania, a s tým je spojený odliv turistov. Rozprával som sa o tom s poľskými priateľmi. Samozrejme, chvália vašu prírodu, úroveň služieb v zimných strediskách, v termálnych akvaparkoch, kultúrne pamiatky, ale sú kritickí k tomu, že za kečup k zemiakom a smotanu do kávy zaplatili často polovicu z toho, čo stálo hlavné jedlo. Neúmerne drahé polievky, prílohy k jedlám, zákusky, to odradí od ďalšej návštevy. Potom Poliak príde, donesie si jedlo na celý pobyt so sebou z domu a tu si kúpi len lístok do akvaparku alebo na svah, nejaký suvenír. On je spokojný, ale Slovák nie, pretože hosť tu nenechal peniaze. Výsledkom je povesť Slovenska ako predraženej krajiny, kde treba platiť neúmerne vysoké ceny i za to, čo je doma bezplatné. Napríklad parkovanie v rekreačných oblastiach, turistických centrách. Treba si uvedomiť, že turisti hľadajú dobrú úroveň služieb za prijateľné ceny. Nachádzajú ju však v Rakúsku, Maďarsku, nie na Slovensku, pretože tu je draho. Turista má vždy tendenciu všimnúť si najskôr negatíva a o nich hovoriť ako o zážitkoch z dovolenky. Ceny a úroveň služieb sú vždy rozhodujúce v tomto rozprávaní a sú často jedinou motiváciou na návrat na Slovensko. Povesť predraženej krajiny je silnejšia ako všetky pozitíva, ktoré na dovolenke zažijete. .ceny ubytovania a služieb však v posledných dvoch rokoch klesali.
Mali klesnúť už pred dvoma rokmi, nie teraz, keď turisti z roka na rok odišli. Okrem toho treba reagovať na to, čo turista potrebuje. .čo Poliakom u nás chýba?
Zábava. Nestačí len ponuka toho, čo tu už bolo vlani, predvlani. Ľudia sa chcú zabaviť, príjemne prežiť každú hodinu pobytu. Starším Poliakom napríklad chýbajú v Poľsku štandardné večerné tancovačky v hoteli, pokojné zábavy. Pre mladých sa tu robia diskotéky, ale mladí nie sú solventnou turistickou skupinou. Peniaze majú a chcú míňať aj starší ľudia, stredná turistická vrstva. Chcú sa po lyžovačke a plávaní zabaviť i spoločensky. Málokde sa to však dá, pretože na Slovensku si túto potrebu prevádzkovatelia hotelov a penziónov ešte nevšimli. .je Slovensko dobre spropagované?
Zlepšilo sa to. No štát nemôže robiť propagáciu všetkého, čo ponúkate. Iniciatíva musí ísť zdola, od každej obce, prostredníctvom regiónov, samosprávnych krajov. Na Slovensku musia vzniknúť vzájomne spolupracujúce menšie a silné regionálne združenia cestovného ruchu, ktoré si nájdu partnerov v Poľsku a budú spolupracovať s nimi. Predovšetkým treba propagovať to, čo máte na porovnateľnej alebo lepšej úrovni s okolitými krajinami, ale za lepšie ceny. Poliaci napríklad nevyhľadávajú drahé komplexy hotelov, ale súkromie, domácu atmosféru, pokojnejší, intímnejší zážitok z dovolenky. To treba spropagovať, na tom treba založiť ponuku. Na druhej strane rozumiem tomu, že každý by chcel, aby k nemu turista prišiel na týždeň, desať dní. Ale ak on príde na deň, dva – treba sa tomu prispôsobiť a na ten jeden deň mu ponúknuť maximum, i s tým, čo nájde inde. Spokojný turista sa sem potom rád vráti, a nemusí to byť len návštevník z Poľska.
V rokoch 2007 - 2008 až 75 percent turistov na Slovensku boli Poliaci, o rok neskôr to kleslo na asi 20 percent, vlani ich bolo asi 23 percent a tohto roku viac ako tretina. Poliaci najviac navštevujú Liptov a regióny pri hraniciach s Poľskom, pretože dominuje jednodňová turistika. .teda prísť na deň, odísť a už sa nevrátiť?
Nie, prísť na deň či dva, užiť si, ale minúť čo najmenej peňazí. .prečo?
Na Slovensku sa investovalo najmä do veľkých komplexov hotelov, penziónov, zábavných parkov s plným spektrom služieb. To neúmerne zdvihlo ceny, napríklad stravovania, a s tým je spojený odliv turistov. Rozprával som sa o tom s poľskými priateľmi. Samozrejme, chvália vašu prírodu, úroveň služieb v zimných strediskách, v termálnych akvaparkoch, kultúrne pamiatky, ale sú kritickí k tomu, že za kečup k zemiakom a smotanu do kávy zaplatili často polovicu z toho, čo stálo hlavné jedlo. Neúmerne drahé polievky, prílohy k jedlám, zákusky, to odradí od ďalšej návštevy. Potom Poliak príde, donesie si jedlo na celý pobyt so sebou z domu a tu si kúpi len lístok do akvaparku alebo na svah, nejaký suvenír. On je spokojný, ale Slovák nie, pretože hosť tu nenechal peniaze. Výsledkom je povesť Slovenska ako predraženej krajiny, kde treba platiť neúmerne vysoké ceny i za to, čo je doma bezplatné. Napríklad parkovanie v rekreačných oblastiach, turistických centrách. Treba si uvedomiť, že turisti hľadajú dobrú úroveň služieb za prijateľné ceny. Nachádzajú ju však v Rakúsku, Maďarsku, nie na Slovensku, pretože tu je draho. Turista má vždy tendenciu všimnúť si najskôr negatíva a o nich hovoriť ako o zážitkoch z dovolenky. Ceny a úroveň služieb sú vždy rozhodujúce v tomto rozprávaní a sú často jedinou motiváciou na návrat na Slovensko. Povesť predraženej krajiny je silnejšia ako všetky pozitíva, ktoré na dovolenke zažijete. .ceny ubytovania a služieb však v posledných dvoch rokoch klesali.
Mali klesnúť už pred dvoma rokmi, nie teraz, keď turisti z roka na rok odišli. Okrem toho treba reagovať na to, čo turista potrebuje. .čo Poliakom u nás chýba?
Zábava. Nestačí len ponuka toho, čo tu už bolo vlani, predvlani. Ľudia sa chcú zabaviť, príjemne prežiť každú hodinu pobytu. Starším Poliakom napríklad chýbajú v Poľsku štandardné večerné tancovačky v hoteli, pokojné zábavy. Pre mladých sa tu robia diskotéky, ale mladí nie sú solventnou turistickou skupinou. Peniaze majú a chcú míňať aj starší ľudia, stredná turistická vrstva. Chcú sa po lyžovačke a plávaní zabaviť i spoločensky. Málokde sa to však dá, pretože na Slovensku si túto potrebu prevádzkovatelia hotelov a penziónov ešte nevšimli. .je Slovensko dobre spropagované?
Zlepšilo sa to. No štát nemôže robiť propagáciu všetkého, čo ponúkate. Iniciatíva musí ísť zdola, od každej obce, prostredníctvom regiónov, samosprávnych krajov. Na Slovensku musia vzniknúť vzájomne spolupracujúce menšie a silné regionálne združenia cestovného ruchu, ktoré si nájdu partnerov v Poľsku a budú spolupracovať s nimi. Predovšetkým treba propagovať to, čo máte na porovnateľnej alebo lepšej úrovni s okolitými krajinami, ale za lepšie ceny. Poliaci napríklad nevyhľadávajú drahé komplexy hotelov, ale súkromie, domácu atmosféru, pokojnejší, intímnejší zážitok z dovolenky. To treba spropagovať, na tom treba založiť ponuku. Na druhej strane rozumiem tomu, že každý by chcel, aby k nemu turista prišiel na týždeň, desať dní. Ale ak on príde na deň, dva – treba sa tomu prispôsobiť a na ten jeden deň mu ponúknuť maximum, i s tým, čo nájde inde. Spokojný turista sa sem potom rád vráti, a nemusí to byť len návštevník z Poľska.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.