.emigrant
Pred emigráciou som hrával so študentskými partiami, ale nestálo to za veľa. Ani v emigrácii som toho veľa nenahral. V Londýne som mal celkom dobré bývanie na Portobello Road, všade naokolo sa hralo reagge. Počúval som vtedy veľa blues, džemoval som s rôznymi partiami, chodil som na koncerty, robil som fušky, aby som mal peniaze na platne. Ale že by som mal kapelu, s ktorou by som to niekam dotiahol, tak to nie. Po dvoch rokoch ma začalo štvať, že sa nič nehýbe. Chcel som cestovať, ale nemal som papiere. Rozhodol som sa, že pôjdem do Ameriky. Tam ma odmietli, ale našťastie som mal kontakt v Kanade na českých emigrantov a cez nich sa mi podarilo vybaviť kanadský pas. Bol som rok v Ottawe, potom som sa presťahoval do Toronta, kde mám dodnes kapelu. Volá sa Basement 11, minulý rok sme dokonca nahrali platňu. Po revolúcii som sa nechcel vrátiť do Československa, pretože vo svete som sa nikdy necítil ako emigrant. Žil som ako oni, len som mal trochu iný prízvuk. .plastici a Garáž
Keď moja matka ťažko ochorela, vrátil som späť, aby som bol pri nej. V tom čase ma skontaktovali chalani z Garáže. Začal som sa prvýkrát v živote živiť hudbou. Tony Ducháček, to je žižkovský punkrocker! Medzitým som založil aj svoj kapelu Joe Carnation Band, s ktorou sme hrali aj vo Fínsku, Dánsku. V roku 1997 mal Václav Havel prianie, či by Plastici nezahrali v jeho baraku (Prezidentský palác – pozn. red.), kde sa predtým nehralo, koncert. Keďže s Vráťom Brabencom som predtým nahral dve platne, pozvali ma, či by som to s nimi neodohral. Za nejaký čas sa ozvali opäť, či by som s nimi nešiel na turné. To dopadlo výborne, odohrali sme tridsať koncertov, všade bolo vypredané. Skamarátil som s Mejlom, a tak som do neho stále „hučal“, že by sme mali s Plastikmi hrať naďalej. Ale Mejla to mal ťažké. Pre Plastikov pripravil album, ktorý skupina nechcela robiť. Bol to projekt Šílenství, ktorý nakoniec nahral sám. Nechápal som, prečo to chalani odmietli. Ale keď sme to s Mejlom nahrali, počuli to a hovorili: veď nám sa to páči, prečo sme to vlastne neurobili my! Mejla začal robiť ďalší album pre Plastikov, ale bohužiaľ, už sa ho nedožil. Bolo vidno, že to s ním bolo blbé, ale krátko pred smrťou sme to s ním stihli naskúšať. Keď zomrel, Plastici to chceli zabaliť, ale ja som bol proti. Cítil som, že kapela je stále dobrá. Potom Vráťa priviedol basgitaristku Evu Turnovú a šli sme ďalej. Jasne, že ľudia nadávali, že bez Mejlu to nie je ono, ale pravda je, že staré veci od Plastikov nevymýšľal len on, ale aj ostatní členovia kapely. Myslím si, že je to dobré aj pre Mejlu, že sa stále hrajú jeho pesničky. Bez Plastikov by nebolo nič. .overground s Whiskym
Z matkinej strany som vlastne polovičný Slovák, veď celé detstvo som strávil na prázdninách pri Žiline. Je to trochu mimo, ale s Whiskym sme dlhoroční kamoši. Slobodná Európa a Garáž vždy mali k sebe blízko. Keď mala Slobodka pauzu, Whisky dával dohromady novú kapelu a povedal som mu, že by som si s ním rád zahral. Pre album Overground som zložil dokonca dve pesničky. Prišiel som z Prahy, dali sme si zopár skúšok, šli do štúdia a nahrali to. Škoda, že sme nemali viac koncertov. On totiž stále rád jazdí do tej Afriky alebo kde! V budúcnosti by som chcel urobiť niečo s mojou partiou. Celý život som hrával s druhými, takže teraz prišiel čas, že by som konečne urobil niečo aj pre seba. Joe Karafiát/
český gitarista, spevák a skladateľ. Po návrate z emigrácie sa stal členom skupiny Garáž, s ktorou doteraz nahral štyri albumy. Neskôr sa stal členom legendárnych The Plastic People Of The Universe. Na posledný album Maska za maskou prispel aj niekoľkými pesničkami. Okrem toho hrá vo svojej vlastnej skupine Joe Carnation Band a v kapele Basement 11, v ktorej pôsobí od čias kanadskej emigrácie. Spolu so spevákom Whiskym, Dorotou Nvotovou, Marekom Minárikom a Špakom z Kosy z Nosa nahral v roku 2003 album Overground.
Pred emigráciou som hrával so študentskými partiami, ale nestálo to za veľa. Ani v emigrácii som toho veľa nenahral. V Londýne som mal celkom dobré bývanie na Portobello Road, všade naokolo sa hralo reagge. Počúval som vtedy veľa blues, džemoval som s rôznymi partiami, chodil som na koncerty, robil som fušky, aby som mal peniaze na platne. Ale že by som mal kapelu, s ktorou by som to niekam dotiahol, tak to nie. Po dvoch rokoch ma začalo štvať, že sa nič nehýbe. Chcel som cestovať, ale nemal som papiere. Rozhodol som sa, že pôjdem do Ameriky. Tam ma odmietli, ale našťastie som mal kontakt v Kanade na českých emigrantov a cez nich sa mi podarilo vybaviť kanadský pas. Bol som rok v Ottawe, potom som sa presťahoval do Toronta, kde mám dodnes kapelu. Volá sa Basement 11, minulý rok sme dokonca nahrali platňu. Po revolúcii som sa nechcel vrátiť do Československa, pretože vo svete som sa nikdy necítil ako emigrant. Žil som ako oni, len som mal trochu iný prízvuk. .plastici a Garáž
Keď moja matka ťažko ochorela, vrátil som späť, aby som bol pri nej. V tom čase ma skontaktovali chalani z Garáže. Začal som sa prvýkrát v živote živiť hudbou. Tony Ducháček, to je žižkovský punkrocker! Medzitým som založil aj svoj kapelu Joe Carnation Band, s ktorou sme hrali aj vo Fínsku, Dánsku. V roku 1997 mal Václav Havel prianie, či by Plastici nezahrali v jeho baraku (Prezidentský palác – pozn. red.), kde sa predtým nehralo, koncert. Keďže s Vráťom Brabencom som predtým nahral dve platne, pozvali ma, či by som to s nimi neodohral. Za nejaký čas sa ozvali opäť, či by som s nimi nešiel na turné. To dopadlo výborne, odohrali sme tridsať koncertov, všade bolo vypredané. Skamarátil som s Mejlom, a tak som do neho stále „hučal“, že by sme mali s Plastikmi hrať naďalej. Ale Mejla to mal ťažké. Pre Plastikov pripravil album, ktorý skupina nechcela robiť. Bol to projekt Šílenství, ktorý nakoniec nahral sám. Nechápal som, prečo to chalani odmietli. Ale keď sme to s Mejlom nahrali, počuli to a hovorili: veď nám sa to páči, prečo sme to vlastne neurobili my! Mejla začal robiť ďalší album pre Plastikov, ale bohužiaľ, už sa ho nedožil. Bolo vidno, že to s ním bolo blbé, ale krátko pred smrťou sme to s ním stihli naskúšať. Keď zomrel, Plastici to chceli zabaliť, ale ja som bol proti. Cítil som, že kapela je stále dobrá. Potom Vráťa priviedol basgitaristku Evu Turnovú a šli sme ďalej. Jasne, že ľudia nadávali, že bez Mejlu to nie je ono, ale pravda je, že staré veci od Plastikov nevymýšľal len on, ale aj ostatní členovia kapely. Myslím si, že je to dobré aj pre Mejlu, že sa stále hrajú jeho pesničky. Bez Plastikov by nebolo nič. .overground s Whiskym
Z matkinej strany som vlastne polovičný Slovák, veď celé detstvo som strávil na prázdninách pri Žiline. Je to trochu mimo, ale s Whiskym sme dlhoroční kamoši. Slobodná Európa a Garáž vždy mali k sebe blízko. Keď mala Slobodka pauzu, Whisky dával dohromady novú kapelu a povedal som mu, že by som si s ním rád zahral. Pre album Overground som zložil dokonca dve pesničky. Prišiel som z Prahy, dali sme si zopár skúšok, šli do štúdia a nahrali to. Škoda, že sme nemali viac koncertov. On totiž stále rád jazdí do tej Afriky alebo kde! V budúcnosti by som chcel urobiť niečo s mojou partiou. Celý život som hrával s druhými, takže teraz prišiel čas, že by som konečne urobil niečo aj pre seba. Joe Karafiát/
český gitarista, spevák a skladateľ. Po návrate z emigrácie sa stal členom skupiny Garáž, s ktorou doteraz nahral štyri albumy. Neskôr sa stal členom legendárnych The Plastic People Of The Universe. Na posledný album Maska za maskou prispel aj niekoľkými pesničkami. Okrem toho hrá vo svojej vlastnej skupine Joe Carnation Band a v kapele Basement 11, v ktorej pôsobí od čias kanadskej emigrácie. Spolu so spevákom Whiskym, Dorotou Nvotovou, Marekom Minárikom a Špakom z Kosy z Nosa nahral v roku 2003 album Overground.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.