Morrissey: Very Best Of Morrissey (Major Minor)
S výbermi najlepších vecí od britského legendárneho speváka Morrisseyho je vždy problém. Buď ich robí samotný majster, ktorý, mimochodom, veľmi rád kompiluje svoje piesne, ale väčšinou vyberie tie, ktoré sa páčia jemu, a nie všeobecnému publiku. Alebo ich robí nejaká nahrávacia spoločnosť, nikdy nemá na dosah celý Morrisseyho katalóg, pretože vystriedal vo svojej kariére niekoľko vydavateľov, a tak sa na „bestofku“ nedostanú všetky jeho najlepšie veci. Najnovšia Very Best Of je tento prípad, lebo pokrýva len jeho ranú sólovú éru, ktorá sa končí singlom Boxers z roku 1995. Jedinou pridanou hodnotou kompilácie, kde sú, samozrejme, jeho prvé hity ako Suedehead a The More You Ingore Me, The Closer I Get, je druhý DVD disk so starými klipmi. Najlepšie urobíte, keď si zostavíte svoju výberovku.
3/5
.peter Bálik This Is Kevin: Karma Free (Roman Ferianc)
Roman Ferianc začal pod menom This Is Kevin robiť hudbu pred dvadsiatimi rokmi, prvý album Slowly To The Sun vydal v roku 1999. Aj vďaka Rádiu Ragtime si z toho obdobia dodnes pamätáme pesničky Páslo dievča pávy (s Lindou Hammelovou), Šuhajko či To Pasteur. Po dvadsiatich rokoch sa veľa nezmenilo. Stále je to príjemný, neunavujúci drumandbass s výraznými vokálmi (v piesni Ageing je neprepočuteľná Lucia Lužinská), atmosférickou zvukokresbou, z ktorej vystupujú čisté melódie. Vtipný je kúsok Zázrak života s láskavým ujkom rozprávajúcim o zvieratách, detský track Little Boy je na samej hranici pôvabného gýča. Karma Free je elektronika, ktorá sa netvári ako veľké umenie. Je to sympatické a príjemné. Len či to nie je málo...
3/5
.juraj Kušnierik Lykke Li: Wounded Rhymes (Atlantic)
Lykke Li, švédska indie popová speváčka, sa rozhodla odhodiť duševnú neistotu, zavrhnúť naivnú túžbu po nekonečnej láske a zabudnúť ľahké popevky o smútku zo svojho debutu Youth Novels. Dosť bolo chutného, štýlovo minimalistického popu, ktorý potvrdzoval hypotézu, že Švédsko je domov inteligentnej populárnej hudby. Li sa rozhodla uchopiť zvukovú temnotu a drsnosť, vybrala sa do preľudneného Los Angeles, následne sa izolovala na púšti a písala slová o depresii z rozchodu, mužov a života. Na výslednom albume Wounded Rhymes je však nerozhodná, či sa posunúť k cukrovému, dievčenskému baladickému popu 50. a 60. rokov, alebo k antagonisticky chladným syntetizátorom vyvolávajúcim tanečné chvenie; či stimulovať svoju sexualitu a ženskú nezávislosť, alebo ďalej snívať o tej pravej láske. A tak mieša všetko dokopy. V Get Some spieva o sebe ako o prostitútke, neskôr o bezstarostnej mladosti, inde o bezradnej samote. Zo smutnej Lykke sa tak stáva rozpadávajúca sa póza indie hviezdy, nevediacej nájsť svoju skutočnú tvár.
2/5
.tomáš Slaninka Lanu Her: 12 Faces (Tru Thoughts 2011)
Dnešnú dobu pokladám v hudbe za peknú, pretože sú pre ňu typické príjemné prekvapenia, kultivované, multikultúrne, a nevedno, z ktorej krajiny vzídu. Teraz je to Austrálčan Lance Ferguson, narodený na Novom Zélande, líder skupiny The Bamboos, so svojím projektom Lanu. V piatich skladbách mu spieva Austrálčanka Megan Washingtonová, víťazka ARIA Music Awards 2010 v kategórii najlepšia umelkyňa. Celé je to ako názov albumu, čiže 12 rozličných tvárí skladieb, ktoré obsahuje. Ich základom je loungeový indie pop, spestrený množstvom štýlov z celej planéty. Vrcholnými číslami sú podľa mňa skladby Hold Me Down (s atmosférou spoločenských tancov), The Coral Route (inštrumentálna, s havajskou gitarou), The Roosevelt Blues (s jednoduchou vokálnou linkou, sprevádzanou jednoručným tlieskaním). Lanu? Žiadny prevrat, ale fajn.
4/5
.miro Potoček
S výbermi najlepších vecí od britského legendárneho speváka Morrisseyho je vždy problém. Buď ich robí samotný majster, ktorý, mimochodom, veľmi rád kompiluje svoje piesne, ale väčšinou vyberie tie, ktoré sa páčia jemu, a nie všeobecnému publiku. Alebo ich robí nejaká nahrávacia spoločnosť, nikdy nemá na dosah celý Morrisseyho katalóg, pretože vystriedal vo svojej kariére niekoľko vydavateľov, a tak sa na „bestofku“ nedostanú všetky jeho najlepšie veci. Najnovšia Very Best Of je tento prípad, lebo pokrýva len jeho ranú sólovú éru, ktorá sa končí singlom Boxers z roku 1995. Jedinou pridanou hodnotou kompilácie, kde sú, samozrejme, jeho prvé hity ako Suedehead a The More You Ingore Me, The Closer I Get, je druhý DVD disk so starými klipmi. Najlepšie urobíte, keď si zostavíte svoju výberovku.
3/5
.peter Bálik This Is Kevin: Karma Free (Roman Ferianc)
Roman Ferianc začal pod menom This Is Kevin robiť hudbu pred dvadsiatimi rokmi, prvý album Slowly To The Sun vydal v roku 1999. Aj vďaka Rádiu Ragtime si z toho obdobia dodnes pamätáme pesničky Páslo dievča pávy (s Lindou Hammelovou), Šuhajko či To Pasteur. Po dvadsiatich rokoch sa veľa nezmenilo. Stále je to príjemný, neunavujúci drumandbass s výraznými vokálmi (v piesni Ageing je neprepočuteľná Lucia Lužinská), atmosférickou zvukokresbou, z ktorej vystupujú čisté melódie. Vtipný je kúsok Zázrak života s láskavým ujkom rozprávajúcim o zvieratách, detský track Little Boy je na samej hranici pôvabného gýča. Karma Free je elektronika, ktorá sa netvári ako veľké umenie. Je to sympatické a príjemné. Len či to nie je málo...
3/5
.juraj Kušnierik Lykke Li: Wounded Rhymes (Atlantic)
Lykke Li, švédska indie popová speváčka, sa rozhodla odhodiť duševnú neistotu, zavrhnúť naivnú túžbu po nekonečnej láske a zabudnúť ľahké popevky o smútku zo svojho debutu Youth Novels. Dosť bolo chutného, štýlovo minimalistického popu, ktorý potvrdzoval hypotézu, že Švédsko je domov inteligentnej populárnej hudby. Li sa rozhodla uchopiť zvukovú temnotu a drsnosť, vybrala sa do preľudneného Los Angeles, následne sa izolovala na púšti a písala slová o depresii z rozchodu, mužov a života. Na výslednom albume Wounded Rhymes je však nerozhodná, či sa posunúť k cukrovému, dievčenskému baladickému popu 50. a 60. rokov, alebo k antagonisticky chladným syntetizátorom vyvolávajúcim tanečné chvenie; či stimulovať svoju sexualitu a ženskú nezávislosť, alebo ďalej snívať o tej pravej láske. A tak mieša všetko dokopy. V Get Some spieva o sebe ako o prostitútke, neskôr o bezstarostnej mladosti, inde o bezradnej samote. Zo smutnej Lykke sa tak stáva rozpadávajúca sa póza indie hviezdy, nevediacej nájsť svoju skutočnú tvár.
2/5
.tomáš Slaninka Lanu Her: 12 Faces (Tru Thoughts 2011)
Dnešnú dobu pokladám v hudbe za peknú, pretože sú pre ňu typické príjemné prekvapenia, kultivované, multikultúrne, a nevedno, z ktorej krajiny vzídu. Teraz je to Austrálčan Lance Ferguson, narodený na Novom Zélande, líder skupiny The Bamboos, so svojím projektom Lanu. V piatich skladbách mu spieva Austrálčanka Megan Washingtonová, víťazka ARIA Music Awards 2010 v kategórii najlepšia umelkyňa. Celé je to ako názov albumu, čiže 12 rozličných tvárí skladieb, ktoré obsahuje. Ich základom je loungeový indie pop, spestrený množstvom štýlov z celej planéty. Vrcholnými číslami sú podľa mňa skladby Hold Me Down (s atmosférou spoločenských tancov), The Coral Route (inštrumentálna, s havajskou gitarou), The Roosevelt Blues (s jednoduchou vokálnou linkou, sprevádzanou jednoručným tlieskaním). Lanu? Žiadny prevrat, ale fajn.
4/5
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.