Spomedzi rozhodujúcich udalostí maďarských dejín je jediným, ktorý väčšmi oceňujú za hranicami Maďarska ako doma. Podľa Hannah Arendtovej to bola prvá antitotalitná revolúcia na svete. V Maďarsku si ju pripomíname každý rok, ale nie je vo vedomí tak ako rok 1848. V časoch Kádára bolo prežitie a neskôr zabúdanie základnou podmienkou lepšieho života. Konalo sa neslýchané premývanie mozgov. To značne prispelo k tomu, že po potlačení revolúcie bola pomsta neobyčajne krutá.
László Németh je excelentným predstaviteľom maďarskej prózy, či ešte lepšie maďarskej eseje 20. storočia. Bol mysliteľom európskeho významu, členom skupiny ľudových spisovateľov. Učil sa jazyky susedov (prekladal Jiráska) a písal eseje o stredoeurópskom „bratstve“. Hlásal dôležitosť vzájomného poznania. Hodlal utvrdzovať spoločný osud národov „medzi dvoma žarnovmi“ a pripomína aj argumentáciu Milana Hodžu (Nová stredná Európa, 1931). Zúčtoval s ilúziou svätoštefanského Maďarska (Uhorska), zdôrazňoval nevyhnutnosť spolupráce. Po slovensky a po česky mu v 60. a 70. vyšla dráma Galileo a niekoľko románov (Des, Hriech, Smútok, Vozy v septembri), ale jeho eseje sotva poznajú v susedných krajinách. Je viac ako poučné, že v posledných rokoch sa z maďarskej duchovnej produkcie dostali k slovenským čitateľom takmer výlučne ľavicovoliberálne diela.
László Németh spontánne a ako očitý svedok napísal analýzu politických a mentálnych predpokladov revolúcie 1956 a zahliadol aj do čias spred 2. svetovej vojny. Osobitne zaujímavý je výklad udalostí na maďarskom vidieku. V dedinách neboli ozbrojené boje, ale aj v najvzdialenejších kútoch krajiny zvrhli komunistickú diktatúru, vypudili miestnych koryfejov a demokraticky zvolili revolučné výbory.
To, čo sa začalo 23. októbra 1956, nazýva „nečakaným úkazom“. Aj po uplynutí viac ako polstoročia sú jeho analýzy podnetné. Napriek tomu, že ho po roku 1990 istý literát chcel obviniť, že spolupracoval s Kádárovým režimom. Je fakt, že roku 1957 prijal Kossuthovu cenu. Azda sa nazdával, že takýmto gestom možno zmierniť hrozný teror. Vydali mu diela (tu i tam mierne cenzurované), ale o jeho najdôležitejších esejach nemohlo byť ani reči. Usilovali sa ho dať do výkladu, ale nepripustili k nijakému verejnému prejavu. Na rozdiel od iných nikdy nepoprel revolúciu. Jeho riadky o novej novembrovej Kádárovej vláde vyznievajú doslova prorocky: „Hospodárska úľava bez politickej záruky nemá cenu a trpká je chvíľa pokoja vykúpená za cenu slobody.“ Tá chvíľa trvala 35 rokov. Autor je maďarský univerzitný profesor.
László Németh je excelentným predstaviteľom maďarskej prózy, či ešte lepšie maďarskej eseje 20. storočia. Bol mysliteľom európskeho významu, členom skupiny ľudových spisovateľov. Učil sa jazyky susedov (prekladal Jiráska) a písal eseje o stredoeurópskom „bratstve“. Hlásal dôležitosť vzájomného poznania. Hodlal utvrdzovať spoločný osud národov „medzi dvoma žarnovmi“ a pripomína aj argumentáciu Milana Hodžu (Nová stredná Európa, 1931). Zúčtoval s ilúziou svätoštefanského Maďarska (Uhorska), zdôrazňoval nevyhnutnosť spolupráce. Po slovensky a po česky mu v 60. a 70. vyšla dráma Galileo a niekoľko románov (Des, Hriech, Smútok, Vozy v septembri), ale jeho eseje sotva poznajú v susedných krajinách. Je viac ako poučné, že v posledných rokoch sa z maďarskej duchovnej produkcie dostali k slovenským čitateľom takmer výlučne ľavicovoliberálne diela.
László Németh spontánne a ako očitý svedok napísal analýzu politických a mentálnych predpokladov revolúcie 1956 a zahliadol aj do čias spred 2. svetovej vojny. Osobitne zaujímavý je výklad udalostí na maďarskom vidieku. V dedinách neboli ozbrojené boje, ale aj v najvzdialenejších kútoch krajiny zvrhli komunistickú diktatúru, vypudili miestnych koryfejov a demokraticky zvolili revolučné výbory.
To, čo sa začalo 23. októbra 1956, nazýva „nečakaným úkazom“. Aj po uplynutí viac ako polstoročia sú jeho analýzy podnetné. Napriek tomu, že ho po roku 1990 istý literát chcel obviniť, že spolupracoval s Kádárovým režimom. Je fakt, že roku 1957 prijal Kossuthovu cenu. Azda sa nazdával, že takýmto gestom možno zmierniť hrozný teror. Vydali mu diela (tu i tam mierne cenzurované), ale o jeho najdôležitejších esejach nemohlo byť ani reči. Usilovali sa ho dať do výkladu, ale nepripustili k nijakému verejnému prejavu. Na rozdiel od iných nikdy nepoprel revolúciu. Jeho riadky o novej novembrovej Kádárovej vláde vyznievajú doslova prorocky: „Hospodárska úľava bez politickej záruky nemá cenu a trpká je chvíľa pokoja vykúpená za cenu slobody.“ Tá chvíľa trvala 35 rokov. Autor je maďarský univerzitný profesor.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.