Všeličo sa už stalo súčasťou imidžu a módy, ale materstvo to ešte pred takými dvadsiatimi rokmi rozhodne nebolo. Byť matkou mohlo byť úctyhodné, dôstojné a ušľachtilé, ale rozhodne nie sexy. V prvom rade znamenalo - zvlášť pre herečky, modelky a speváčky, ktoré, ak trendy neurčovali, tak prinajmenšom propagovali - koniec sľubnej kariéry, slobody, nezávislosti a peknej postavy. Aj preto materstvo začalo veľa žien odkladať na neskôr, až na hranicu biologických možností, čo im najviac zo všetkého umožnila najmä dostatočne spoľahlivá ženská hormonálna antikoncepcia, ktorá, mimochodom, minulý rok oslávila 50. výročie existencie. .trendy matky Demi, Angelina a Céline
V roku 1991 sa herečka Demi Moorová nechala odfotiť fotografkou Annie Leibovitzovou v siedmom mesiaci tehotenstva na titulnú stránku Vanity Fair. Úplne nahá, len s diamantovým snubným prsteňom na ruke, a nová móda bola na svete. Časopis distribuovali v decentnej nepriesvitnej obálke, i tak však spôsobil svetový škandál. Odvtedy sme takých fotiek každej známej tehotnej celebrity, dokonca i našich lokálnych „telebritiek", mohli vidieť stovky, je to najčastejšie napodobovaná i karikovaná titulná fotka magazínu. Je to zároveň aj najznámejšia fotografia Annie Leibovitzovej, i keď v živote nepochybne nafotila mnoho oveľa lepších fotografií. Najdôležitejšia na tomto kontroverznom akte je však skutočnosť, že tehotné ženy postupne prestali skrývať svoje telo do neforemných handier a materstvo sa stalo módnym, krásnym a sexy.
Druhou ikonou materstva sa stala Angelia Jolieová. Na rozdiel od celkom obyčajne tehotnej Demi Angelina odštartovala zahraničné adopcie sirôt z tretieho sveta. Najprv v roku 2002 adoptovala chlapca z Kambodže, neskôr dievčatko z Etiópie a všade, kde sa mohol zjaviť nejaký paparazzo, ich so sebou vláčila. Decentný make-up, vlasy v cope, biela košeľa a aspoň jedno dieťa na rukách, to je súčasný obraz novodobej matky stvorenej Angelinou. Neskôr k dvom adoptívnym deťom už spoločne s Bradom Pittom splodili tri vlastné a adoptovali ešte ďalšieho syna z Vietnamu. Teraz je deťmi ovešaný aj Brad, ale nové obrazy otcov sem teraz nepleťme.
Treťou ikonou novodobého materstva sa stala kanadská speváčka Céline Dionová. Prelomila tabu nielen okolo oplodnenia v skúmavke, dovtedy skôr s hanbou utajovaného, ale aj okolo dlhodobého odkladania zmrazených embryí. S oveľa starším partnerom sa šesť rokov márne pokúšala otehotnieť. Keď jej partnerovi diagnostikovali rakovinu, nechal si predtým, ako podstúpil chemoterapiu, odobrať a zmraziť spermie. Po hormonálnej liečbe a umelom oplodnení sa im v roku 2001 narodil syn. Už vtedy sa hovorilo o tom, že si nechala odložiť a zmraziť embryo, aby ho po niekoľkoročnej pauze donosila. Ako sa ukázalo, tých embryí bolo viac a až po niekoľkých neúspešných pokusoch a potrate v roku 2007 sa jej podarilo vo veku 41 rokov donosiť z osem rokov zmrazených embryí zdravé dvojičky. .nicole, Sarah, Rickie, Elton a náhradné matky
Ak žena dieťa nemôže vynosiť, môže si v niektorých krajinách, napríklad aj v susednom Česku, najať náhradnú matku, tzv. surogátku. Takto sa stala matkou herečka Nicole Kidmanová a tiež hviezda seriálu Sex v meste Sarah Jessica Parkerová, ktorej sa s manželom po jednom vlastnom dieťati ďalšie nedarilo, a tak im v júni 2009 porodila dvojčatá iná žena.
Módnej vlne detí zo skúmavky podľahli i homosexuálne páry. Napríklad o herečke Jodie Fosterovej sa dlhé roky len šepkalo, že je lesbička a že jej dvaja synovia majú otcov zo spermobanky, čo herečka nijako nepotvrdzuje, ale ani nevyvracia.
Najnovšie sa vďaka surogátke medzi módne materské ikony dostal aj spevák Ricky Martin. Po tom, čo verejne priznal homosexualitu a stal sa rodičom dvojičiek vynosených náhradnou matkou, vyhlasuje, že ďalšie dieťa chce získať adopciou. Stal sa tiež vzorom pre Eltona Johna, ktorý sa s partnerom neúspešne pokúšal adoptovať dieťa najprv z Ukrajiny a potom z Afriky. Náhradná matka im vynosila syna. .kontroverzná hra na Boha
Všetko vyššie opísané sa dá brať ako dekadentné a trestuhodné hranie sa rozmaznaných celebrít s vecami, ktoré človeku neprináležia do vlastných rúk. Morálne najspornejší je na asistovanej reprodukcii fakt, že pre prípad neúspechu sa vytvárajú embryá do rezervy a potom ich namiesto života u vlastných alebo adoptívnych rodičov (aj embryo sa dá adoptovať) čaká neperspektívne zmrazenie alebo ešte horšie, osud objektov vedeckých experimentov. V niektorých krajinách (nie u nás) sa môžu na zvýšenie úspešnosti žene implantovať naraz viac ako dve embryá a ak sa všetky naraz uchytia a začnú rásť, môže jej lekár v záujme donosenia aspoň jedného zdravého dieťaťa navrhnúť potratenie ostatných plodov. Ak žena z etických dôvodov nesúhlasí, prichádzajú na svet nedonosené a často veľmi choré štvor- i pätorčatá.
Objavujú sa aj podozrenia, že celebrity si nechávajú vynosiť deti cudzími ženami nie preto, že majú zdravotné ťažkosti, ale z lenivosti a strachu o vlastnú figúru. Takisto existujú podozrenia, že náhradné matky, najmä z chudobných krajín, to robia z donútenia alebo pre peniaze. Tam, kde sú niektoré zákroky zakázané, zas automaticky vzniká čierny trh a podvody, rôzne právne ťahanice a komplikácie. Nehovoriac o psychických následkoch, keď dieťa vyrastá deväť mesiacov v lone ženy, ktorá ho potom odvrhne.
Ak sa na to však pozrieme vo svetle faktu, že každý šiesty pár vo svete prežil alebo prežíva nejaký problém s neplodnosťou, že dlhodobejšia neplodnosť trápi v priemere deväť percent žien celého sveta vo vekovej kategórii 20 až 44 rokov a že plodnosť mužov za posledných 50 rokov klesla takmer o polovicu, pričom počet spermií u väčšiny moderných mužov sa dostal na hranicu, ktorá sa v minulosti považovala za kritickú pre počatie potomka, môžeme byť vedcom, lekárom i celebritám vďační, že skúšajú hranice možností ľudskej reprodukcie. .nobelova cena za Louise Brownovú
Louise Brownová prišla na svet ako prvé dieťa zo skúmavky 25. júla 1978 v Británii. Minulý rok priekopník metódy IVF (in vitro fertilization) Angličan Robert Edwards získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu 2010. Medzitým prišli na svet metódou asistovanej reprodukčnej technológie štyri milióny detí. Louise a niekoľko ďalších detí zo skúmavky už priviedli na svet vlastné deti. I keď sa to dá brať ako najlepší dôkaz úspešnosti asistovanej reprodukcie, odporcovia IVF upozorňujú na zvýšené riziko zdravotných a genetických problémov u detí počatých touto metódou.
Existujú aj iné cesty, ako pomôcť párom s potomstvom. Je to napríklad metóda ICSI, pri ktorej sa oplodnenie len jednou spermiou deje v tele matky a nehrozí vznik viacerých embryí, ktoré by nedostali právo na život, ale pri tejto metóde zas hrozia iné komplikácie. Nádejná je aj rozvíjajúca sa mikrochirurgia, ktorá dokáže odstrániť doteraz neprekonateľné prekážky prirodzeného otehotnenia.
Vyhnime sa ďalším znepokojujúcim témam, ako je umelá maternica, klonovanie alebo partenogenéza, i keď veda ich rieši a aj bude riešiť. Znepokojovať by nás možno mala skôr masívna vlna článkov, ktorá sa začína šíriť lesklými časopismi pre ženy, ktorá zdôrazňuje, že je celkom normálne a prirodzené, ak žena po žiadnom dieťati netúži. Možno je to len reakcia na všadeprítomné supermatky Angeliny a Eltonov. Napokon, na trend sa chytia aj tak len ľudia, ktorí by to skôr či neskôr aj tak robili, len teraz to vďaka móde odvážnejšie formulujú či realizujú. Azda to s ľudstvom nie je až také zlé, ako to občas vyzerá.
V roku 1991 sa herečka Demi Moorová nechala odfotiť fotografkou Annie Leibovitzovou v siedmom mesiaci tehotenstva na titulnú stránku Vanity Fair. Úplne nahá, len s diamantovým snubným prsteňom na ruke, a nová móda bola na svete. Časopis distribuovali v decentnej nepriesvitnej obálke, i tak však spôsobil svetový škandál. Odvtedy sme takých fotiek každej známej tehotnej celebrity, dokonca i našich lokálnych „telebritiek", mohli vidieť stovky, je to najčastejšie napodobovaná i karikovaná titulná fotka magazínu. Je to zároveň aj najznámejšia fotografia Annie Leibovitzovej, i keď v živote nepochybne nafotila mnoho oveľa lepších fotografií. Najdôležitejšia na tomto kontroverznom akte je však skutočnosť, že tehotné ženy postupne prestali skrývať svoje telo do neforemných handier a materstvo sa stalo módnym, krásnym a sexy.
Druhou ikonou materstva sa stala Angelia Jolieová. Na rozdiel od celkom obyčajne tehotnej Demi Angelina odštartovala zahraničné adopcie sirôt z tretieho sveta. Najprv v roku 2002 adoptovala chlapca z Kambodže, neskôr dievčatko z Etiópie a všade, kde sa mohol zjaviť nejaký paparazzo, ich so sebou vláčila. Decentný make-up, vlasy v cope, biela košeľa a aspoň jedno dieťa na rukách, to je súčasný obraz novodobej matky stvorenej Angelinou. Neskôr k dvom adoptívnym deťom už spoločne s Bradom Pittom splodili tri vlastné a adoptovali ešte ďalšieho syna z Vietnamu. Teraz je deťmi ovešaný aj Brad, ale nové obrazy otcov sem teraz nepleťme.
Treťou ikonou novodobého materstva sa stala kanadská speváčka Céline Dionová. Prelomila tabu nielen okolo oplodnenia v skúmavke, dovtedy skôr s hanbou utajovaného, ale aj okolo dlhodobého odkladania zmrazených embryí. S oveľa starším partnerom sa šesť rokov márne pokúšala otehotnieť. Keď jej partnerovi diagnostikovali rakovinu, nechal si predtým, ako podstúpil chemoterapiu, odobrať a zmraziť spermie. Po hormonálnej liečbe a umelom oplodnení sa im v roku 2001 narodil syn. Už vtedy sa hovorilo o tom, že si nechala odložiť a zmraziť embryo, aby ho po niekoľkoročnej pauze donosila. Ako sa ukázalo, tých embryí bolo viac a až po niekoľkých neúspešných pokusoch a potrate v roku 2007 sa jej podarilo vo veku 41 rokov donosiť z osem rokov zmrazených embryí zdravé dvojičky. .nicole, Sarah, Rickie, Elton a náhradné matky
Ak žena dieťa nemôže vynosiť, môže si v niektorých krajinách, napríklad aj v susednom Česku, najať náhradnú matku, tzv. surogátku. Takto sa stala matkou herečka Nicole Kidmanová a tiež hviezda seriálu Sex v meste Sarah Jessica Parkerová, ktorej sa s manželom po jednom vlastnom dieťati ďalšie nedarilo, a tak im v júni 2009 porodila dvojčatá iná žena.
Módnej vlne detí zo skúmavky podľahli i homosexuálne páry. Napríklad o herečke Jodie Fosterovej sa dlhé roky len šepkalo, že je lesbička a že jej dvaja synovia majú otcov zo spermobanky, čo herečka nijako nepotvrdzuje, ale ani nevyvracia.
Najnovšie sa vďaka surogátke medzi módne materské ikony dostal aj spevák Ricky Martin. Po tom, čo verejne priznal homosexualitu a stal sa rodičom dvojičiek vynosených náhradnou matkou, vyhlasuje, že ďalšie dieťa chce získať adopciou. Stal sa tiež vzorom pre Eltona Johna, ktorý sa s partnerom neúspešne pokúšal adoptovať dieťa najprv z Ukrajiny a potom z Afriky. Náhradná matka im vynosila syna. .kontroverzná hra na Boha
Všetko vyššie opísané sa dá brať ako dekadentné a trestuhodné hranie sa rozmaznaných celebrít s vecami, ktoré človeku neprináležia do vlastných rúk. Morálne najspornejší je na asistovanej reprodukcii fakt, že pre prípad neúspechu sa vytvárajú embryá do rezervy a potom ich namiesto života u vlastných alebo adoptívnych rodičov (aj embryo sa dá adoptovať) čaká neperspektívne zmrazenie alebo ešte horšie, osud objektov vedeckých experimentov. V niektorých krajinách (nie u nás) sa môžu na zvýšenie úspešnosti žene implantovať naraz viac ako dve embryá a ak sa všetky naraz uchytia a začnú rásť, môže jej lekár v záujme donosenia aspoň jedného zdravého dieťaťa navrhnúť potratenie ostatných plodov. Ak žena z etických dôvodov nesúhlasí, prichádzajú na svet nedonosené a často veľmi choré štvor- i pätorčatá.
Objavujú sa aj podozrenia, že celebrity si nechávajú vynosiť deti cudzími ženami nie preto, že majú zdravotné ťažkosti, ale z lenivosti a strachu o vlastnú figúru. Takisto existujú podozrenia, že náhradné matky, najmä z chudobných krajín, to robia z donútenia alebo pre peniaze. Tam, kde sú niektoré zákroky zakázané, zas automaticky vzniká čierny trh a podvody, rôzne právne ťahanice a komplikácie. Nehovoriac o psychických následkoch, keď dieťa vyrastá deväť mesiacov v lone ženy, ktorá ho potom odvrhne.
Ak sa na to však pozrieme vo svetle faktu, že každý šiesty pár vo svete prežil alebo prežíva nejaký problém s neplodnosťou, že dlhodobejšia neplodnosť trápi v priemere deväť percent žien celého sveta vo vekovej kategórii 20 až 44 rokov a že plodnosť mužov za posledných 50 rokov klesla takmer o polovicu, pričom počet spermií u väčšiny moderných mužov sa dostal na hranicu, ktorá sa v minulosti považovala za kritickú pre počatie potomka, môžeme byť vedcom, lekárom i celebritám vďační, že skúšajú hranice možností ľudskej reprodukcie. .nobelova cena za Louise Brownovú
Louise Brownová prišla na svet ako prvé dieťa zo skúmavky 25. júla 1978 v Británii. Minulý rok priekopník metódy IVF (in vitro fertilization) Angličan Robert Edwards získal Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu 2010. Medzitým prišli na svet metódou asistovanej reprodukčnej technológie štyri milióny detí. Louise a niekoľko ďalších detí zo skúmavky už priviedli na svet vlastné deti. I keď sa to dá brať ako najlepší dôkaz úspešnosti asistovanej reprodukcie, odporcovia IVF upozorňujú na zvýšené riziko zdravotných a genetických problémov u detí počatých touto metódou.
Existujú aj iné cesty, ako pomôcť párom s potomstvom. Je to napríklad metóda ICSI, pri ktorej sa oplodnenie len jednou spermiou deje v tele matky a nehrozí vznik viacerých embryí, ktoré by nedostali právo na život, ale pri tejto metóde zas hrozia iné komplikácie. Nádejná je aj rozvíjajúca sa mikrochirurgia, ktorá dokáže odstrániť doteraz neprekonateľné prekážky prirodzeného otehotnenia.
Vyhnime sa ďalším znepokojujúcim témam, ako je umelá maternica, klonovanie alebo partenogenéza, i keď veda ich rieši a aj bude riešiť. Znepokojovať by nás možno mala skôr masívna vlna článkov, ktorá sa začína šíriť lesklými časopismi pre ženy, ktorá zdôrazňuje, že je celkom normálne a prirodzené, ak žena po žiadnom dieťati netúži. Možno je to len reakcia na všadeprítomné supermatky Angeliny a Eltonov. Napokon, na trend sa chytia aj tak len ľudia, ktorí by to skôr či neskôr aj tak robili, len teraz to vďaka móde odvážnejšie formulujú či realizujú. Azda to s ľudstvom nie je až také zlé, ako to občas vyzerá.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.