 | TARIŠKA & KRAJŇÁK ELEMENTS HUDOBNÉ CENTRUM Nemajú ešte ani tridsať, a hoci jeden pochádza z Bratislavy a druhý z Levíc, narodili sa zrejme s džezovými harmóniami v hlavách a s jarettovskými klávesovými vodopádmi (Krajňák) či s coltranovskými saxofónovými hadmi (Tariška) v prstoch. Pri debute sa im podarila veľká vec: nahrali album plný krásnej muziky, ktorý možno počúvať donekonečna a nenudiť sa pri tom. Päť dlhších, voľne pospájaných kompozícií a záverečný štandardový bonus (Someday My Prince Will Come) ukazujú Radovana Tarišku a Ondreja Krajňáka nielen ako talentovaných muzikantov – to by človeka, aspoň periférnym videním sledujúceho slovenskú džezovú scénu, neprekvapilo (je len málo projektov, v ktorých aspoň jeden z nich nepôsobí). Prekvapí nadhľad, schopnosť vzájomne sa počúvať, rozvaha, s akou sú jednotlivé kusy vystavané, a hĺbka, do ktorej sa títo živelní hudobníci ponárajú. ●●●●○ .juraj Kušnierik
|
 | FLUNK PERSONAL STEREO BEATSERVICE/WEGART Nórska štvorica Flunk, ktorú sme mali možnosť naživo vidieť aj v Bratislave, nahrala pre čoraz väčší okruh priaznivcov novú platňu Personal Stereo. Dôležitou hudobnou známkou je vokál speváčky Anje, ktorú kritici neraz pripodobnili k islandskej kráľovnej Björk. Lahodné medové motúzy sa stále ťahajú okolo programovaných elektronických celkov a rozľahlých gitarových plôch, trochu chýba roztopašná dynamika z minulosti, napríklad keď kapela dala moderný elektronický šat hitovke od The Kinks so starým dobrým riffom. Ale sú tu silné miesta: spevná See You, coververzia Depeche Mode alebo titulný lovesong Personal Stereo s ukradnutým veršom R.E.M. Snivá Keep On programátorovi Ulfovi pripomína Massive Attack a v podstate s ním možno súhlasiť. Flunk prichystali zádumčivý a láskyplný album, ale viac rezkých melódií by novým piesňam neublížilo. ●●●○○ .matej Lauko |
 | TURTLE ISLAND QUARTET A LOVE SUPREME, THE LEGACY OF JOHN COLTRANE TELARC/DIVYD Povzbudením pre členov neobyčajného sláčikového kvarteta Turtle Island Quartet, ktoré nesie mytologický názov severoamerického kontinentu, bolo minuloročné Grammy za najlepší crossoverový album. Cestovanie naprieč žánrami pokračuje poctou saxofónovému velikánovi Johnovi Coltranovi. Ťažiskom albumu sú popri adaptáciách „zľudovených“ štandardov Round Midnight, My Favorite Things či davisovke So What štyri časti majstrovskej suity A Love Supreme. Do popredia vystupuje otázka zmyslu pretvárania či dokonca vylepšovania dokonalého. Aranžér a prvý huslista David Balakrishnan stavil na remeselne slušnú symbiózu swingujúcich sláčikových hlasov a zaujímavé aranžérske vsuvky dopĺňajúce originálne znenie. Keď dvaja hrajú to isté, nemusí to byť rovnako dobré. A lepšie ako na legendárnom Coltranovom opuse z decembra 1964 to vlastne ani nemôže byť! ●●○○○ .peter Motyčka |
 | PATTI SMITH TWELVE COLUMBIA/SONY BMG Spomenúť vek dámy nie je v prípade Patti Smith nevychovanosťou, ale prejavom obdivu a úcty. So šiestimi krížikmi na chrbte sa punková mama rozhodla bilancovať, no namiesto otvorenia vlastných archívov sa rozhodla predstaviť cudzie skladby. Na obale Twelve je tamburína, ktorú Patti dostala k svojim dvadsiatym prvým narodeninám, a drobné osobné príbehy sa viažu ku každej piesni. Neprekvapivé zaradenie konzervatívne poňatých verzií kusov z repertoára speváčkiných súpútnikov Boba Dylana, The Beatles, Rolling Stones, The Doors, Jefferson Airplane (samozrejme White Rabbit), Jimiho Hendrixa či Neila Younga dopĺňajú skladby od Stevieho Wondera (výborná Pastime Paradise) alebo Tears For Fears. Vrcholom je reinterpretácia Smells Like Teen Spirit od Nirvany, ktorá dokazuje, že tvorba Kurta Cobaina a Patti Smith je zakorenená v tej istej zemi. ●●●○○ .juraj Olejník |
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.