Túto otázku si však napokon viac než Američania boli nútení klásť Nemci. A to pre jednu-jedinú vetu svojej kancelárky Angely Merkelovej. Pre vetu, ktorej sa napríklad americký prezident Barack Obama vyhol. „Teším sa, že sa podarilo zabiť bin Ládina,“ vyhlásila Merkelová, čím rozpútala vo svojej krajine vášnivú diskusiu. Zdrvujúca kritika tejto vety prišla od katolíkov— napokon aj z Vatikánu jasne zaznelo, že smrť človeka nemôže byť pre kresťana dôvodom radosti, ale aj od evanjelikov, politikov Merkelovej CDU či z tábora ľavice.
Mnohí kritici kancelárky však neostali len pri etickom imperatíve, ale zašli ďalej: napríklad kresťanský politik, bavorský expremiér Günther Beckstein, napadol aj fakt „úmyselného zabitia“, ktorý je podľa jeho právneho a morálneho vedomia „nanajvýš problematický“. Podobne sa vyslovili ďalší nemeckí politici: aj zločincovi ako Ládinovi vraj prináleží právo na prezumpciu neviny. Z toho dôvodu mal byť predvedený pred súd, na ktorom by prebehol riadny proces.
Henryk Broder, jeden z najznámejších nemeckých novinárov a zároveň vehementný odporca islamizmu, sa prekvapivo tiež priklonil na stranu kritikov amerického zásahu: „Takýto postup je nehodný právneho štátu. Dokonca aj taký Adolf Eichmann, zosnovateľ konečného riešenia židovskej otázky, bol obžalovaný a odsúdený v riadnom súdnom procese.“ Broderovi pripomenuli terajšie obrazy nadšenia z USA udalosti po zatknutí Saddáma Hussajna, ktorého Američania postupne zbavovali dôstojnosti pred celým svetom. A rovnako je to podľa Brodera aj teraz: zabitie Ládina slúži len ako balzam na rany národa, pričom v emocionálnom opojení si nikto nekladie otázku, či Američania nedodali radikálnym islamistom novú vzpruhu.
Lenže naozaj sa malo s bin Ládinom zaobchádzať ako s podozrivým, ktorý má v duchu západnej prezumpcie neviny právo na spravodlivý súd? Naozaj sedí prirovnanie k Eichmannovi napriek tomu, že sivý Hitlerov úradník mal na svedomí omnoho viac ľudských životov?
Komentátor denníka Die Welt, Clemens Wergin, sa ohradil voči „nemeckému jemnocitu pre masového vraha“. Podľa neho nie je namieste tešiť sa zo smrti, nech ide o akéhokoľvek zločinca. Jeho zhrnutie vystihlo podstatu: „Slovník použitý kancelárkou bol urážlivý a nešikovný. Ale ak sa niekto ako Usáma bin Ládin štylizuje za bojovníka a vedie vojnu proti Západu, nemôže sa čudovať, ak v tej vojne zomrie.“
Mnohí kritici kancelárky však neostali len pri etickom imperatíve, ale zašli ďalej: napríklad kresťanský politik, bavorský expremiér Günther Beckstein, napadol aj fakt „úmyselného zabitia“, ktorý je podľa jeho právneho a morálneho vedomia „nanajvýš problematický“. Podobne sa vyslovili ďalší nemeckí politici: aj zločincovi ako Ládinovi vraj prináleží právo na prezumpciu neviny. Z toho dôvodu mal byť predvedený pred súd, na ktorom by prebehol riadny proces.
Henryk Broder, jeden z najznámejších nemeckých novinárov a zároveň vehementný odporca islamizmu, sa prekvapivo tiež priklonil na stranu kritikov amerického zásahu: „Takýto postup je nehodný právneho štátu. Dokonca aj taký Adolf Eichmann, zosnovateľ konečného riešenia židovskej otázky, bol obžalovaný a odsúdený v riadnom súdnom procese.“ Broderovi pripomenuli terajšie obrazy nadšenia z USA udalosti po zatknutí Saddáma Hussajna, ktorého Američania postupne zbavovali dôstojnosti pred celým svetom. A rovnako je to podľa Brodera aj teraz: zabitie Ládina slúži len ako balzam na rany národa, pričom v emocionálnom opojení si nikto nekladie otázku, či Američania nedodali radikálnym islamistom novú vzpruhu.
Lenže naozaj sa malo s bin Ládinom zaobchádzať ako s podozrivým, ktorý má v duchu západnej prezumpcie neviny právo na spravodlivý súd? Naozaj sedí prirovnanie k Eichmannovi napriek tomu, že sivý Hitlerov úradník mal na svedomí omnoho viac ľudských životov?
Komentátor denníka Die Welt, Clemens Wergin, sa ohradil voči „nemeckému jemnocitu pre masového vraha“. Podľa neho nie je namieste tešiť sa zo smrti, nech ide o akéhokoľvek zločinca. Jeho zhrnutie vystihlo podstatu: „Slovník použitý kancelárkou bol urážlivý a nešikovný. Ale ak sa niekto ako Usáma bin Ládin štylizuje za bojovníka a vedie vojnu proti Západu, nemôže sa čudovať, ak v tej vojne zomrie.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.