.lenže písať o Františkovi Mojžišovi nie je jednoduché. Ono sú to akoby dve osoby – jedna hodná rešpektu, druhá dešpektu.
Podnikateľský duch sa vo vyštudovanom ekonómovi prebudil už v januári 1989, keď založil Drukos (DRUžstvo KOoperácie a Spolupráce). Na starej tisícdvestotrojke začal predávať ovocie a zeleninu. Neskôr začal s predajom elektrospotrebičov, nábytku, áut. Rozbehol predaj na splátky aj na lízing. Firme sa darilo a Mojžiš mal povesť schopného a tvrdého obchodníka. Boli to časy, keď krajinu ovládali mečiarovci a charizmatický Mojžiš sa netajil tým, že ako kresťan volí KDH. Keď v nedeľu pyšne kráčal so svojimi deťmi a manželkou do kostola, ľudia sa mu zdravili s úctou. Vtedy mal povesť poctivého človeka, ktorý svoj majetok získal vďaka pracovitosti a talentu. .proti mafii
V Banskej Bystrici mal vtedy významný vplyv aj iný muž – bos podsvetia Mikuláš Černák. Za Mojžišom prišiel v roku 1997 jeho človek a naznačil mu, že aj on musí platiť za ochranu, teda výpalné. Mojžiš sa postavil proti, zverejnil to a neskôr aj presne identifikoval, kto ho vydiera. Černák bol vtedy ešte neohrozený bos, ktorý mal kontakty s vládnymi kruhmi. Mojžiš sa začal báť, pochopil, že mu ani polícia príliš nepomôže, mal dokonca indície, že ľudia z tajnej služby či polície s podsvetím spolupracujú, a nebudú ho chrániť. Minister vnútra Krajči navyše spochybňoval nielen Mojžišovo svedectvo, ale aj jeho osobu.
Podobne ohrozený sa v tom čase cítil v Banskej Bystrici aj biskupský úrad, ktorý šikanovala Mečiarova garnitúra. Dvaja ohrození sa spojili. Mojžiš pomohol biskupskému úradu finančne, aby sa mohol súdne brániť, biskup Baláž zasa prichýlil vo svojom sídle rodinu Františka Mojžiša, keď sa potrebovala ukryť. Mojžiš, aby sa zbavil vydieračov, previedol dočasne majetok Drukosu na Spoločnosť na podporu chudobných a chorých, ktorú oficiálne vlastnil biskupský úrad. V jej správnej rade boli aj novinári, ktorí kontrolovali, ako sa rozdeľuje zisk Drukosu pre chudobných. Rozdelili sa milióny. .čudné podnikanie
Keď Mečiar v roku 1998 prehral voľby a Mikuláš Černák skončil vo väzení, František Mojžiš sa nadýchol a svoje podnikanie začal opäť naplno rozbiehať. A vtedy začal robiť chyby. Úmyselne, neúmyselne? Z vypočítavosti, z naivity, z neznalosti?
Svoju firmu zmenil na akciovú spoločnosť, ktorá mala zrazu účtovne až trojmiliardový majetok. Mojžiš ho získal tak, že si dal duševné vlastníctvo oceniť na miliardy a to vložil do základného imania akciovky. Hoci to bolo formálne v poriadku, bankám ani ekonomickým analytikom sa to nezdalo. Banky neboli ochotné požičiavať mu peniaze a Mojžiš ich potreboval veľa. Jeho firmy začínali byť stratové a potreboval peniaze na investície. Tak vznikol nápad založiť družstvo BDV, ktoré by zbieralo od vkladateľov peniaze, a po ich zhodnotení v podnikaní Drukosu by sa vkladateľom vyplácali vklady s 20-30-percentným ziskom. Dnes by sa takým sľubom ľudia zrejme vysmiali, ale v roku 1999 – keď banky sľubovali mizerne nízke úroky – ľudia Mojžišovi (ale aj Frunimu z Horizontu a ďalším nebankovkám) uverili.
Na sofistikované investovanie však Mojžiš zjavne nemal skúsenosti ani znalosti. V tom čase začal spolupracovať s kadekým – napríklad aj s mladým Rezešom či s bývalým americkým veľvyslancom Johnsonom. Skupoval ázijské ropné polia, pohľadávky zadlžených Košíc aj bánk, nehnuteľnosti, špekuloval na finančných trhoch. Keď Dzurindova vláda ohlásila privatizáciu strategických podnikov, vyhlásil Mojžiš kampaň Vaša vlna privatizácie, ktorej cieľom malo byť oficiálne „obohacovanie najširších vrstiev občanov s cieľom zvýšiť ich kúpyschopnosť“. Akcia dopadla biedne a Mojžiš ľuďom, čo sa do jeho akcie zapojili, peniaze postupne vrátil. .skrachovanec
Neúspech v podnikaní začal Mojžiš komentovať čoraz mystickejšími slovami, hovoril o trvalej pomste a o zle, ktoré ako hydra rozožiera krajinu, a on sa mu postavil preto, lebo to chce najvyšší...
V roku 2002 musel v televízii ohlásiť zastavenie vyplácania vkladov. Mojžiš sa stiahol z firmy, čelil prvému obvineniu z podvodu a prvému neúspešnému pokusu o konkurz. V roku 2004 krajský súd vyhlásil nový konkurz a konkurzná správkyňa začala speňažovať to, čo vo firme ostalo. Mojžiša vyšetrovali pre podvod, ale na rozdiel od Fruniho či Gregu Mojžiš nemusel hneď za mreže. Nesnažil sa totiž – tak ako napríklad Fruni – narýchlo vyliať zo skrachovanej firmy peniaze a oklamať tak svojich veriteľov. No Mojžiš neuznal ani svoju vinu, odmietol dohodu o vine a treste, ktorá by mu trest zmiernila.
Prokurátor po piatich rokoch vyšetrovania vyhlásil, že od 25-tisíc ľudí vylákal takmer 4 miliardy korún a „predstieral dobré ekonomické výsledky, hoci na základe interných informácií a výsledkov musel vedieť, že sľubované záväzky nemôže splniť“.
V čase čakania na rozsudok sa 52-ročný Mojžiš, ktorý nemal ani na advokáta, stal po piaty raz otcom. Novinár .týždňa Matej Gašparovič navštívil Mojžiša v čase, keď čakal na rozhodnutie súdu vo svojom dome v Lukavici. „Pracovňu mal plnú spisov s tisíckami strán. Počas nášho takmer trojhodinového stretnutia si občas zašiel zafajčiť na balkón. Pohľad do záhrady hovoril o tom, že tu kedysi, no nie dnes, žil bohatý človek – tenisový kurt bol zanedbaný, vyrastala z neho tráva. Rodina žila z manželkinho učiteľského platu. Mojžiš pôsobil ako nepochopený génius. Nebol si vedomý svojho zlyhania, naopak, svoj podnikateľský plán stále považoval za skvelý."
Podnikateľský duch sa vo vyštudovanom ekonómovi prebudil už v januári 1989, keď založil Drukos (DRUžstvo KOoperácie a Spolupráce). Na starej tisícdvestotrojke začal predávať ovocie a zeleninu. Neskôr začal s predajom elektrospotrebičov, nábytku, áut. Rozbehol predaj na splátky aj na lízing. Firme sa darilo a Mojžiš mal povesť schopného a tvrdého obchodníka. Boli to časy, keď krajinu ovládali mečiarovci a charizmatický Mojžiš sa netajil tým, že ako kresťan volí KDH. Keď v nedeľu pyšne kráčal so svojimi deťmi a manželkou do kostola, ľudia sa mu zdravili s úctou. Vtedy mal povesť poctivého človeka, ktorý svoj majetok získal vďaka pracovitosti a talentu. .proti mafii
V Banskej Bystrici mal vtedy významný vplyv aj iný muž – bos podsvetia Mikuláš Černák. Za Mojžišom prišiel v roku 1997 jeho človek a naznačil mu, že aj on musí platiť za ochranu, teda výpalné. Mojžiš sa postavil proti, zverejnil to a neskôr aj presne identifikoval, kto ho vydiera. Černák bol vtedy ešte neohrozený bos, ktorý mal kontakty s vládnymi kruhmi. Mojžiš sa začal báť, pochopil, že mu ani polícia príliš nepomôže, mal dokonca indície, že ľudia z tajnej služby či polície s podsvetím spolupracujú, a nebudú ho chrániť. Minister vnútra Krajči navyše spochybňoval nielen Mojžišovo svedectvo, ale aj jeho osobu.
Podobne ohrozený sa v tom čase cítil v Banskej Bystrici aj biskupský úrad, ktorý šikanovala Mečiarova garnitúra. Dvaja ohrození sa spojili. Mojžiš pomohol biskupskému úradu finančne, aby sa mohol súdne brániť, biskup Baláž zasa prichýlil vo svojom sídle rodinu Františka Mojžiša, keď sa potrebovala ukryť. Mojžiš, aby sa zbavil vydieračov, previedol dočasne majetok Drukosu na Spoločnosť na podporu chudobných a chorých, ktorú oficiálne vlastnil biskupský úrad. V jej správnej rade boli aj novinári, ktorí kontrolovali, ako sa rozdeľuje zisk Drukosu pre chudobných. Rozdelili sa milióny. .čudné podnikanie
Keď Mečiar v roku 1998 prehral voľby a Mikuláš Černák skončil vo väzení, František Mojžiš sa nadýchol a svoje podnikanie začal opäť naplno rozbiehať. A vtedy začal robiť chyby. Úmyselne, neúmyselne? Z vypočítavosti, z naivity, z neznalosti?
Svoju firmu zmenil na akciovú spoločnosť, ktorá mala zrazu účtovne až trojmiliardový majetok. Mojžiš ho získal tak, že si dal duševné vlastníctvo oceniť na miliardy a to vložil do základného imania akciovky. Hoci to bolo formálne v poriadku, bankám ani ekonomickým analytikom sa to nezdalo. Banky neboli ochotné požičiavať mu peniaze a Mojžiš ich potreboval veľa. Jeho firmy začínali byť stratové a potreboval peniaze na investície. Tak vznikol nápad založiť družstvo BDV, ktoré by zbieralo od vkladateľov peniaze, a po ich zhodnotení v podnikaní Drukosu by sa vkladateľom vyplácali vklady s 20-30-percentným ziskom. Dnes by sa takým sľubom ľudia zrejme vysmiali, ale v roku 1999 – keď banky sľubovali mizerne nízke úroky – ľudia Mojžišovi (ale aj Frunimu z Horizontu a ďalším nebankovkám) uverili.
Na sofistikované investovanie však Mojžiš zjavne nemal skúsenosti ani znalosti. V tom čase začal spolupracovať s kadekým – napríklad aj s mladým Rezešom či s bývalým americkým veľvyslancom Johnsonom. Skupoval ázijské ropné polia, pohľadávky zadlžených Košíc aj bánk, nehnuteľnosti, špekuloval na finančných trhoch. Keď Dzurindova vláda ohlásila privatizáciu strategických podnikov, vyhlásil Mojžiš kampaň Vaša vlna privatizácie, ktorej cieľom malo byť oficiálne „obohacovanie najširších vrstiev občanov s cieľom zvýšiť ich kúpyschopnosť“. Akcia dopadla biedne a Mojžiš ľuďom, čo sa do jeho akcie zapojili, peniaze postupne vrátil. .skrachovanec
Neúspech v podnikaní začal Mojžiš komentovať čoraz mystickejšími slovami, hovoril o trvalej pomste a o zle, ktoré ako hydra rozožiera krajinu, a on sa mu postavil preto, lebo to chce najvyšší...
V roku 2002 musel v televízii ohlásiť zastavenie vyplácania vkladov. Mojžiš sa stiahol z firmy, čelil prvému obvineniu z podvodu a prvému neúspešnému pokusu o konkurz. V roku 2004 krajský súd vyhlásil nový konkurz a konkurzná správkyňa začala speňažovať to, čo vo firme ostalo. Mojžiša vyšetrovali pre podvod, ale na rozdiel od Fruniho či Gregu Mojžiš nemusel hneď za mreže. Nesnažil sa totiž – tak ako napríklad Fruni – narýchlo vyliať zo skrachovanej firmy peniaze a oklamať tak svojich veriteľov. No Mojžiš neuznal ani svoju vinu, odmietol dohodu o vine a treste, ktorá by mu trest zmiernila.
Prokurátor po piatich rokoch vyšetrovania vyhlásil, že od 25-tisíc ľudí vylákal takmer 4 miliardy korún a „predstieral dobré ekonomické výsledky, hoci na základe interných informácií a výsledkov musel vedieť, že sľubované záväzky nemôže splniť“.
V čase čakania na rozsudok sa 52-ročný Mojžiš, ktorý nemal ani na advokáta, stal po piaty raz otcom. Novinár .týždňa Matej Gašparovič navštívil Mojžiša v čase, keď čakal na rozhodnutie súdu vo svojom dome v Lukavici. „Pracovňu mal plnú spisov s tisíckami strán. Počas nášho takmer trojhodinového stretnutia si občas zašiel zafajčiť na balkón. Pohľad do záhrady hovoril o tom, že tu kedysi, no nie dnes, žil bohatý človek – tenisový kurt bol zanedbaný, vyrastala z neho tráva. Rodina žila z manželkinho učiteľského platu. Mojžiš pôsobil ako nepochopený génius. Nebol si vedomý svojho zlyhania, naopak, svoj podnikateľský plán stále považoval za skvelý."
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.