Vzťah k bývaniu sa výrazne mení. Mladá generácia už často netúži po rodinnom dome, ktorý vyžaduje viac upratovania, opráv, kosenie trávnika či vykurovanie veľkých priestorov. Netúži ani po bývaní na celý život, nechce sa viazať na jednu nehnuteľnosť. „Mladšie generácie už ani nevedia užívať veľké domy a nie sú ani prehnane náročné na bývanie,“ tvrdí architekta Andrea Bacová, ktorá sa venovala téme bytových domov. Všíma si dokonca až akúsi pokoru v požiadavkách mladších generácií na bývanie. Neláka ich však bývanie v unifikovaných, panelákových sídliskách, ale ani v rodinných domoch živelne rozrastených do prímestských oblastí so zlou dopravnou dostupnosťou. Tí, čo preferujú mestský život, chcú dnes čoraz viac v meste aj pracovať, aj bývať. Budovanie monofunkčných obytných zón je už dávno neaktuálne. Aktuálne je premiešavanie bývania a práce v tesnej priestorovej súvislosti, ale aj flexibilné bývanie, ktoré sa ľahko prispôsobí meniacim sa potrebám svojho obyvateľa. Funguje aj ako bývanie pre slobodného človeka, milujúceho žúrky, neskôr ako bývanie pre mladú rodinu s deťmi, a napokon dobre spĺňa aj potreby starnúceho chorľavého človeka.
Tomuto trendu zodpovedajú bytové domy. Slovenčina má však trošku s týmto pojmom problém. Definícia, používaná architektmi a stavebníkmi považuje za bytový dom každú budovu pozostávajúcu zo štyroch a viacerých bytov, prístupných zo spoločného domového komunikačného priestoru. Definicía je však zastaraná a skutočný význam pojmu „bytový dom“ sa zatiaľ hľadá skôr pocitovo.
V Bratislave a väčších mestách vnímame pod spojením bytový dom kvalitné bývanie zvyčajne v atraktívnej lokalite blízko centra či vo vychytenej mestskej štvrti, ktorú nové bytové domy zahusťujú či recyklujú. No bytové domy sa stavajú aj na vidieku. „Tam sa však zatiaľ chápu ako sociálne bývanie a s takým zámerom ho aj obce budujú,“ pripomína Filip Žolták, ktorý sa venuje prieskumu trhu v realitnej kancelárii Lexxus. .pocit bezpečia a komfort
Ingrid Kováčová má malé dieťa a manžela, ktorý je často na cestách. Býva v krásnom mezonetovom byte s veľkou terasou v bytovom dome Mondrián v bratislavskom Ružinove. Priznáva, že manžel by možno aj rád býval v rodinnom dome, ale ona to odmieta. Byt spĺňa všetky jej očakávania. Blízko je jazero, ihriská, škôlka, škola, potraviny. „Je to dobré prostredie, nemusím chodiť ani autom. Ale najmä, mám tu pocit bezpečia,“ dodáva. Nerada by bola v rodinnom dome sama s dieťaťom, keď je manžel odcestovaný. „Sú tu dobrí susedia, mnohí sa tu už aj skamarátili, navyše, všetky problémy v byte mi vyrieši správcovská spoločnosť.“
Mondrián patrí medzi bytové domy, ktoré sa uvádzajú ako príklad kvalitného bývania s invenčnou architektúrou a konceptom, ktorý harmonizuje s okolím. Mondrián od architektov Andreja Alexyho a Andrey Klimkovej je bytový dom – solitér, ale vznikli aj hodnotné bytové enklávy. Za takmer kultový objekt, ktorý priniesol kvalitné mestské bývanie, sa považuje – na prvý pohľad nenápadný – bytový komplex Rozadol od architektov Petra Moravčíka a Juraja Šujana. Práve im sa podarilo dobre diferencovať poloverejné, verejné a súkromné priestory bytového komplexu a vytvoriť atraktívny vnútroblokový priestor, ktorý obyvateľom poskytuje dostatok intimity.
Andrea Bacová, ktorá zostavila publikáciu Bytové domy na Slovensku, si dokonca myslí, že dnes je vyššia miera originality a individualizmu v architektúre bytových domov ako v súčasných rodinných domoch, lebo tie negatívne poznačila katalógová architektúra. Bytové domy sú však unikátne a podieľali sa na nich naši najlepší architekti, navyše mali na čo nadviazať. V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa tu vybudovalo niekoľko kvalitných bytových domov, ktoré po obnove potvrdili svoje hodnoty, napríklad bratislavský Avion, Živnodom či družstevné domy na Námestí SNP.
Súčasťou mestských bytových domov sú zvyčajne aj priestory určené na prevádzky, ktorým vyhovuje susedstvo s bytmi a zvyšujú ich štandard. Bytové domy v centre mesta majú aj viac poschodí určených na služby, kancelárie či obchody. Nie je to nič neprirodzené, skôr návrat k normálu. .ako to vzniklo
Obytný dom s prevládajúcou obytnou funkciou vznikol v 20. rokoch minulého storočia. Architekt Ján Bahna pripomína, že vznikol ako produkt modernistických teórií, keď sa začala hlásať potreba segregácií funkcií v meste. Dovtedy boli obytné domy súčasťou mestskej štruktúry so zmiešanými funkciami. „Historické mestá sa postupne zaplnili vo vnútroblokových priestoroch obchodmi, skladmi, dielňami,“ hovorí Ján Bahna. Podmienky na bývanie sa zhoršovali. Mestá potrebovali očistu, potrebovali svetlo. Vtedy nastúpila moderná architektúra, ktorá rozbila tradičné mesto na obytné štvrte. V iných domoch sa už predávalo, v iných úradovalo a v ďalších štvrtiach sa pracovalo. „Klasické mesto sa rozpadlo na zóny,“ pripomína Ján Bahna. No po niekoľkých desaťročiach sa zistili nevýhody takýchto funkcionalistických koncepcií.
V súčasnosti existujú dve polohy obytných domov. Jedna je v obytných satelitoch väčšinou v prírode a druhá v mestskom prostredí. Každá má svoje zákonitosti a prednosti. „Ale obytné domy by mali byť hlavne ,obytné´,“ pripomína Ján Bahna. „Nie monumentálne a chladné ako Tri veže. Mali by poskytovať variabilitu, pohodu a doriešené vnútorné vzťahy. Mali by to byť rodinné domy vo vertikálnej polohe a najmä by nemali stratiť kontakt s prírodou.“ .skromnosť aj luxus
Čo dnes teda považujeme za kvalitný bytový dom? Hodnotí sa viacero parametrov, ako je vzťah k centru, dostupnosť prírodného zázemia, výhľadová a pohľadová atraktivita pozemku. „Ak nemá bytový dom kvalitné prostredie a vhodnú urbanistickú situáciu, dopravné nadväznosti, dostupné vybavenostné zázemie, pozitívny sociálny status, tak jeho celková hodnota je nižšia,“ tvrdí Andrea Bacová. Za významnú vec považuje aj segmentovaný priestor, teda, aby bytový dom mal súkromné priestory ako veľké terasy či predzáhradky, ale aj polosúkromné, napríklad vnútroblokovú mestskú záhradu vo dvore aj verejné priestory, ako sú napríklad kaviarne. Podstatný je aj „layout“ oddychových plôch a zelených priestorov. Niektoré bytové domy už ponúkajú pre svojich obyvateľov aj spoločnú recepciu, fitnescentrum či spoločenskú miestnosť. Takéto „doplnky“ však zvyšujú cenu bytu, ktorý sa v bratislavských podmienkach často stáva nepredajným.
Bratislave dnes chýbajú kvalitné byty za rozumnú cenu. „Projekt, ktorý ponúka bývanie s rozumným pomerom kvality a ceny, je však určite úspešný,“ hovorí Filip Žoldák z realitnej kancelárie Lexxus a zdôrazňuje, čo hľadajú ich zákazníci. „Bytové domy s dobrou dopravnou dostupnosťou, blízkosťou oddychových zón alebo prírody, a občianskou vybavenosťou. Vyhľadávané sú byty s externými plochami, teda balkónmi a terasami, ako aj s dostatkom úložných priestorov.“
Bytový dom teda znamená dve veci – istú skromnosť človeka vo vzťahu k prostrediu a k svojim nárokom naň, ale, paradoxne, môže zároveň znamenať aj príjemný komfort a luxus.
Tomuto trendu zodpovedajú bytové domy. Slovenčina má však trošku s týmto pojmom problém. Definícia, používaná architektmi a stavebníkmi považuje za bytový dom každú budovu pozostávajúcu zo štyroch a viacerých bytov, prístupných zo spoločného domového komunikačného priestoru. Definicía je však zastaraná a skutočný význam pojmu „bytový dom“ sa zatiaľ hľadá skôr pocitovo.
V Bratislave a väčších mestách vnímame pod spojením bytový dom kvalitné bývanie zvyčajne v atraktívnej lokalite blízko centra či vo vychytenej mestskej štvrti, ktorú nové bytové domy zahusťujú či recyklujú. No bytové domy sa stavajú aj na vidieku. „Tam sa však zatiaľ chápu ako sociálne bývanie a s takým zámerom ho aj obce budujú,“ pripomína Filip Žolták, ktorý sa venuje prieskumu trhu v realitnej kancelárii Lexxus. .pocit bezpečia a komfort
Ingrid Kováčová má malé dieťa a manžela, ktorý je často na cestách. Býva v krásnom mezonetovom byte s veľkou terasou v bytovom dome Mondrián v bratislavskom Ružinove. Priznáva, že manžel by možno aj rád býval v rodinnom dome, ale ona to odmieta. Byt spĺňa všetky jej očakávania. Blízko je jazero, ihriská, škôlka, škola, potraviny. „Je to dobré prostredie, nemusím chodiť ani autom. Ale najmä, mám tu pocit bezpečia,“ dodáva. Nerada by bola v rodinnom dome sama s dieťaťom, keď je manžel odcestovaný. „Sú tu dobrí susedia, mnohí sa tu už aj skamarátili, navyše, všetky problémy v byte mi vyrieši správcovská spoločnosť.“
Mondrián patrí medzi bytové domy, ktoré sa uvádzajú ako príklad kvalitného bývania s invenčnou architektúrou a konceptom, ktorý harmonizuje s okolím. Mondrián od architektov Andreja Alexyho a Andrey Klimkovej je bytový dom – solitér, ale vznikli aj hodnotné bytové enklávy. Za takmer kultový objekt, ktorý priniesol kvalitné mestské bývanie, sa považuje – na prvý pohľad nenápadný – bytový komplex Rozadol od architektov Petra Moravčíka a Juraja Šujana. Práve im sa podarilo dobre diferencovať poloverejné, verejné a súkromné priestory bytového komplexu a vytvoriť atraktívny vnútroblokový priestor, ktorý obyvateľom poskytuje dostatok intimity.
Andrea Bacová, ktorá zostavila publikáciu Bytové domy na Slovensku, si dokonca myslí, že dnes je vyššia miera originality a individualizmu v architektúre bytových domov ako v súčasných rodinných domoch, lebo tie negatívne poznačila katalógová architektúra. Bytové domy sú však unikátne a podieľali sa na nich naši najlepší architekti, navyše mali na čo nadviazať. V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa tu vybudovalo niekoľko kvalitných bytových domov, ktoré po obnove potvrdili svoje hodnoty, napríklad bratislavský Avion, Živnodom či družstevné domy na Námestí SNP.
Súčasťou mestských bytových domov sú zvyčajne aj priestory určené na prevádzky, ktorým vyhovuje susedstvo s bytmi a zvyšujú ich štandard. Bytové domy v centre mesta majú aj viac poschodí určených na služby, kancelárie či obchody. Nie je to nič neprirodzené, skôr návrat k normálu. .ako to vzniklo
Obytný dom s prevládajúcou obytnou funkciou vznikol v 20. rokoch minulého storočia. Architekt Ján Bahna pripomína, že vznikol ako produkt modernistických teórií, keď sa začala hlásať potreba segregácií funkcií v meste. Dovtedy boli obytné domy súčasťou mestskej štruktúry so zmiešanými funkciami. „Historické mestá sa postupne zaplnili vo vnútroblokových priestoroch obchodmi, skladmi, dielňami,“ hovorí Ján Bahna. Podmienky na bývanie sa zhoršovali. Mestá potrebovali očistu, potrebovali svetlo. Vtedy nastúpila moderná architektúra, ktorá rozbila tradičné mesto na obytné štvrte. V iných domoch sa už predávalo, v iných úradovalo a v ďalších štvrtiach sa pracovalo. „Klasické mesto sa rozpadlo na zóny,“ pripomína Ján Bahna. No po niekoľkých desaťročiach sa zistili nevýhody takýchto funkcionalistických koncepcií.
V súčasnosti existujú dve polohy obytných domov. Jedna je v obytných satelitoch väčšinou v prírode a druhá v mestskom prostredí. Každá má svoje zákonitosti a prednosti. „Ale obytné domy by mali byť hlavne ,obytné´,“ pripomína Ján Bahna. „Nie monumentálne a chladné ako Tri veže. Mali by poskytovať variabilitu, pohodu a doriešené vnútorné vzťahy. Mali by to byť rodinné domy vo vertikálnej polohe a najmä by nemali stratiť kontakt s prírodou.“ .skromnosť aj luxus
Čo dnes teda považujeme za kvalitný bytový dom? Hodnotí sa viacero parametrov, ako je vzťah k centru, dostupnosť prírodného zázemia, výhľadová a pohľadová atraktivita pozemku. „Ak nemá bytový dom kvalitné prostredie a vhodnú urbanistickú situáciu, dopravné nadväznosti, dostupné vybavenostné zázemie, pozitívny sociálny status, tak jeho celková hodnota je nižšia,“ tvrdí Andrea Bacová. Za významnú vec považuje aj segmentovaný priestor, teda, aby bytový dom mal súkromné priestory ako veľké terasy či predzáhradky, ale aj polosúkromné, napríklad vnútroblokovú mestskú záhradu vo dvore aj verejné priestory, ako sú napríklad kaviarne. Podstatný je aj „layout“ oddychových plôch a zelených priestorov. Niektoré bytové domy už ponúkajú pre svojich obyvateľov aj spoločnú recepciu, fitnescentrum či spoločenskú miestnosť. Takéto „doplnky“ však zvyšujú cenu bytu, ktorý sa v bratislavských podmienkach často stáva nepredajným.
Bratislave dnes chýbajú kvalitné byty za rozumnú cenu. „Projekt, ktorý ponúka bývanie s rozumným pomerom kvality a ceny, je však určite úspešný,“ hovorí Filip Žoldák z realitnej kancelárie Lexxus a zdôrazňuje, čo hľadajú ich zákazníci. „Bytové domy s dobrou dopravnou dostupnosťou, blízkosťou oddychových zón alebo prírody, a občianskou vybavenosťou. Vyhľadávané sú byty s externými plochami, teda balkónmi a terasami, ako aj s dostatkom úložných priestorov.“
Bytový dom teda znamená dve veci – istú skromnosť človeka vo vzťahu k prostrediu a k svojim nárokom naň, ale, paradoxne, môže zároveň znamenať aj príjemný komfort a luxus.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.