Činky ma bavia
Do devätnástich som dvíhal činky, po rokoch som sa k nim zase vrátil. Námaha je návyková, baví ma silový výkon, to posúvanie po kilogramoch hore. Bežci sú podobne závislí od pohybu. Pravdepodobne to súvisí s mozgovými opiátmi, endorfínmi, ktoré mozog vylučuje pri prekonávaní bolesti zo zaťaženia, človek sa stane tak trochu junkie námahy. Karate je celoživotná láska
Patrím k spoluzakladateľom karate na Slovensku. V posledných dvoch desaťročiach ma prestali baviť súťaže, pretekanie aj rozhodovanie, mňa už baví len cvičiť a trénovať. Cez víkendy robíme semináre, som jeden z inštruktorov, spoločne dvakrát do týždňa trénujeme pod vedením Laca Klemetisa, aby sme tie veci, ktoré sa priebežne učíme od našich okinavských učiteľov, chápali a interpretovali rovnako. Bojujem s fajčením
Už niekoľkokrát sa mi podarilo celé roky nefajčiť. Teraz vo mne znovu rastie odhodlanie s tým seknúť, pokiaľ možno navždy. Treba sa zaťať a abstinenčné príznaky si odtrpieť, inak to nejde. V priebehu pár týždňov to odznie, potreba sa vracia len sporadicky, najmä v príjemnej spoločnosti. Vtedy mám pocit, že však len jednu si zapálim, ale ten návyk sa hrozne rýchlo vracia. Les, pes a audioknihy
Mám írsku teriérku Sarah. Chodím s ňou popri Dunaji po hrádzi, cez lužné lesy, psinka lieta, čuchá, behá, občas jej niečo hádžem. Niekedy pri tom počúvam audioknižky, najmä o psychológii, histórii, väčšinou v angličtine. Kupujem ich z Amazonu alebo cez kníhkupectvo Eurobooks na Jesenského. Keď natrafím na knihu, ktorá ma zaujme, tak ju musím mať aj papierovú, aj v audio forme. Sai mám od nožiara
Zbrane, s ktorými cvičím kobudo, musia byť kvalitné. Sai som si dal ukovať u nožiara z Perneku, ktorého otec bol tiež nožiar. Vie ukovať aj historický meč damascénskym spôsobom, ktorý je podobný výrobe samurajských mečov. Kvalitná oceľ sa rozkuje na plát, ten plát sa zloží, znovu sa rozkuje a zloží, a tak ďalej, podobne ako lístkové cesto. Vznikne neobyčajne pružná čepeľ. Varím zručne a rád
Varím všetko. Som Prešpurák, mama varila rakúsko-uhorskú kuchyňu, ja mám najradšej stredomorskú. Nielen taliansku, ale aj libanonskú, cyperskú, arabskú. Viem aj japonské špeciality, ale najradšej mám sašimi, kúsky surovej ryby, a na to sme príliš ďaleko od mora. Na Okinave jem sašimi každý deň. Rybu Fugu som ešte nejedol, neviem, či ju na Okinave vôbec servírujú. Na to musí byť kuchár so špeciálnym školením, ktorý vie vybrať jedovaté orgány tak, že tam ešte niečo nechá, lebo to, čo v normálnej dávke zabije, v tej mikroskopickej dávke iba intoxikuje, ako keby bol človek pripitý. Preto Japonci fugu tak milujú. Keby som mal príležitosť a dôveru v kuchára, tak by som to skúsil, ja som dosť dobrodružná povaha. Klamem len milosrdne
Aj v politike sa dá existovať bez toho, aby človek klamal. Dá sa niektoré veci nevysloviť, to treba v politike pomerne často, lebo s partnermi je nutné existovať ďalej, tých si človek nevybral, vybrali ich voliči a tí si ich vybrali na svoj obraz. Ale tak to je aj v živote, politika sa psychologicky ničím nelíši od iných sfér života. Niekedy je lepšie nebyť príliš úprimný, lebo človek môže niekoho zraniť. Američania tomu hovoria white lies, milosrdné lži.
Do devätnástich som dvíhal činky, po rokoch som sa k nim zase vrátil. Námaha je návyková, baví ma silový výkon, to posúvanie po kilogramoch hore. Bežci sú podobne závislí od pohybu. Pravdepodobne to súvisí s mozgovými opiátmi, endorfínmi, ktoré mozog vylučuje pri prekonávaní bolesti zo zaťaženia, človek sa stane tak trochu junkie námahy. Karate je celoživotná láska
Patrím k spoluzakladateľom karate na Slovensku. V posledných dvoch desaťročiach ma prestali baviť súťaže, pretekanie aj rozhodovanie, mňa už baví len cvičiť a trénovať. Cez víkendy robíme semináre, som jeden z inštruktorov, spoločne dvakrát do týždňa trénujeme pod vedením Laca Klemetisa, aby sme tie veci, ktoré sa priebežne učíme od našich okinavských učiteľov, chápali a interpretovali rovnako. Bojujem s fajčením
Už niekoľkokrát sa mi podarilo celé roky nefajčiť. Teraz vo mne znovu rastie odhodlanie s tým seknúť, pokiaľ možno navždy. Treba sa zaťať a abstinenčné príznaky si odtrpieť, inak to nejde. V priebehu pár týždňov to odznie, potreba sa vracia len sporadicky, najmä v príjemnej spoločnosti. Vtedy mám pocit, že však len jednu si zapálim, ale ten návyk sa hrozne rýchlo vracia. Les, pes a audioknihy
Mám írsku teriérku Sarah. Chodím s ňou popri Dunaji po hrádzi, cez lužné lesy, psinka lieta, čuchá, behá, občas jej niečo hádžem. Niekedy pri tom počúvam audioknižky, najmä o psychológii, histórii, väčšinou v angličtine. Kupujem ich z Amazonu alebo cez kníhkupectvo Eurobooks na Jesenského. Keď natrafím na knihu, ktorá ma zaujme, tak ju musím mať aj papierovú, aj v audio forme. Sai mám od nožiara
Zbrane, s ktorými cvičím kobudo, musia byť kvalitné. Sai som si dal ukovať u nožiara z Perneku, ktorého otec bol tiež nožiar. Vie ukovať aj historický meč damascénskym spôsobom, ktorý je podobný výrobe samurajských mečov. Kvalitná oceľ sa rozkuje na plát, ten plát sa zloží, znovu sa rozkuje a zloží, a tak ďalej, podobne ako lístkové cesto. Vznikne neobyčajne pružná čepeľ. Varím zručne a rád
Varím všetko. Som Prešpurák, mama varila rakúsko-uhorskú kuchyňu, ja mám najradšej stredomorskú. Nielen taliansku, ale aj libanonskú, cyperskú, arabskú. Viem aj japonské špeciality, ale najradšej mám sašimi, kúsky surovej ryby, a na to sme príliš ďaleko od mora. Na Okinave jem sašimi každý deň. Rybu Fugu som ešte nejedol, neviem, či ju na Okinave vôbec servírujú. Na to musí byť kuchár so špeciálnym školením, ktorý vie vybrať jedovaté orgány tak, že tam ešte niečo nechá, lebo to, čo v normálnej dávke zabije, v tej mikroskopickej dávke iba intoxikuje, ako keby bol človek pripitý. Preto Japonci fugu tak milujú. Keby som mal príležitosť a dôveru v kuchára, tak by som to skúsil, ja som dosť dobrodružná povaha. Klamem len milosrdne
Aj v politike sa dá existovať bez toho, aby človek klamal. Dá sa niektoré veci nevysloviť, to treba v politike pomerne často, lebo s partnermi je nutné existovať ďalej, tých si človek nevybral, vybrali ich voliči a tí si ich vybrali na svoj obraz. Ale tak to je aj v živote, politika sa psychologicky ničím nelíši od iných sfér života. Niekedy je lepšie nebyť príliš úprimný, lebo človek môže niekoho zraniť. Američania tomu hovoria white lies, milosrdné lži.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.