Každú z nich zastupuje malý geometrický útvar na obrovskej patchworkovej deke. Aktivisti a pozostalí zošili kúsky do jedného kusa a vytvorili tak čosi obrovské, pokrývajúce celé námestie pri washingtonskom Capitole. Nevšedný pietny happening zachytený na filmovom plátne.
Rob Epstein a Jeffrey Friedman sa vo svojej kinematografii – doposiaľ výlučne dokumentárnej – krútia okolo témy homosexuality. Robia to múdro, jemne, vytrvalo. Nakrúcali o Harvey Milkovi (The times of Harvey Milk, 1984), sprostredkovali niekoľko osobných príbehov coming outu lesbičiek a gayov (Word is out, 1977), vo filme Paragraph 175 (2000) sa zhovárali prostredníctvom historika Klausa Müllera s preživšími obeťami nacistickej perzekúcie homosexuálov, ktorá sa riadila trestným zákonníkom z roku 1871.
Hraný Epstein-Friedman debut vznikol tak trochu na objednávku, mal byť dokumentárny a mal priblížiť dnešnému publiku poéziu Allena Ginsberga. Keďže však už zopár non-fiction snímok o tomto básnikovi bolo, došlo k zmene plánu a vznikol film Vytie. Pomenovaný je podľa najslávnejšej Ginsbergovej beat generation básne, ktorej názov sa do slovenčiny prekladá aj ako Kvílenie. Pripomína trochu zákuskovú roládu vytvorenú z rôznych vrstiev – tenších i hrubších, plytších i hlbších, vyblednutých i farebných, suchších i šťavnatejších – stočenú do seba do jedného celku. Až keď sa zoznámime so všetkými vrstvami, precítime takú chuť, akú nám filmári ponúkli. Sú to vrstvy nerozbíjajúce celkové vyznenie, naopak, stmeľujú ho, hoci aj každá z nich má svoj osobitý štýl.
Prvou líniou filmu Vytie je akoby dokumentárny záznam z čítačky Šesť básnikov v Six Gallery, ktorá sa odohrala v októbri roku 1955 a pootvorila bítnikom dvere vydavateľských domov. V zafajčenom priestore mladí ľudia počúvajú dovtedy nevídané verše a rozumejú im. Druhá línia filmu nás zavedie do súdnej siene, kde sa Lawrence Ferlinghetti ako vydavateľ Kvílenia a iných básní bráni obvineniu zo šírenia obscénností, ktorého sa údajne dopustil tým, že vydal Ginsbergovu zbierku. Spor skostnatenosti a prudérnosti s novými časmi. Tretia línia divákovi sprostredkúva rozhovor básnika s novinárom, štvrtá vkladá do štruktúry filmu dokumentárne a kvázi dokumentárne fotografie a krátke fashbacky. Posledná línia je animovaná, pokúša sa vizuálne znázorňovať emocionálne vyznenie básne. Mala byť pravdepodobne najozvláštňujúcejšou vrstvou filmu, ale obávam sa, že tento zámer celkom nevyšiel. Polopatickosť a prehnaná nástojčivosť animovaných častí neraz väčšmi vyrušuje, ako nabáda na premýšľanie.
Epstein s Friedmanom sa držali dobových dokumentov, článkov, súdnych zápisníc, čo dodáva ich žánrovo zmiešanému fiction opusu punc historickej pravdivosti. Ponúkli nám chutnú interpretáciu básne, jej autora i doby jej vzniku. Vytie (Howl). USA 2010. Scenár a réžia: Rob Epstein, Jeffrey Friedman. Kamera: Edward Lachman. Strih: Jake Pushinsky. Hudba Carter Burwell. Hrajú: James Franco (Allen Ginsberg), Jon Hamm (Jake Ehrlich), Mary-Louise Parker (Gail Potter), Jeff Daniels (profesor David Kirk), David Strathairn (Ralph McIntosh), Alessandro Nivola (Luther Nicolas), Todd Rotondi (Jack Kerouac), Andrew Rogers (Lawrence Ferlinghetti), Bob Balaban (soudce Clayton Horn) a ďalší. 90 min.
Rob Epstein a Jeffrey Friedman sa vo svojej kinematografii – doposiaľ výlučne dokumentárnej – krútia okolo témy homosexuality. Robia to múdro, jemne, vytrvalo. Nakrúcali o Harvey Milkovi (The times of Harvey Milk, 1984), sprostredkovali niekoľko osobných príbehov coming outu lesbičiek a gayov (Word is out, 1977), vo filme Paragraph 175 (2000) sa zhovárali prostredníctvom historika Klausa Müllera s preživšími obeťami nacistickej perzekúcie homosexuálov, ktorá sa riadila trestným zákonníkom z roku 1871.
Hraný Epstein-Friedman debut vznikol tak trochu na objednávku, mal byť dokumentárny a mal priblížiť dnešnému publiku poéziu Allena Ginsberga. Keďže však už zopár non-fiction snímok o tomto básnikovi bolo, došlo k zmene plánu a vznikol film Vytie. Pomenovaný je podľa najslávnejšej Ginsbergovej beat generation básne, ktorej názov sa do slovenčiny prekladá aj ako Kvílenie. Pripomína trochu zákuskovú roládu vytvorenú z rôznych vrstiev – tenších i hrubších, plytších i hlbších, vyblednutých i farebných, suchších i šťavnatejších – stočenú do seba do jedného celku. Až keď sa zoznámime so všetkými vrstvami, precítime takú chuť, akú nám filmári ponúkli. Sú to vrstvy nerozbíjajúce celkové vyznenie, naopak, stmeľujú ho, hoci aj každá z nich má svoj osobitý štýl.
Prvou líniou filmu Vytie je akoby dokumentárny záznam z čítačky Šesť básnikov v Six Gallery, ktorá sa odohrala v októbri roku 1955 a pootvorila bítnikom dvere vydavateľských domov. V zafajčenom priestore mladí ľudia počúvajú dovtedy nevídané verše a rozumejú im. Druhá línia filmu nás zavedie do súdnej siene, kde sa Lawrence Ferlinghetti ako vydavateľ Kvílenia a iných básní bráni obvineniu zo šírenia obscénností, ktorého sa údajne dopustil tým, že vydal Ginsbergovu zbierku. Spor skostnatenosti a prudérnosti s novými časmi. Tretia línia divákovi sprostredkúva rozhovor básnika s novinárom, štvrtá vkladá do štruktúry filmu dokumentárne a kvázi dokumentárne fotografie a krátke fashbacky. Posledná línia je animovaná, pokúša sa vizuálne znázorňovať emocionálne vyznenie básne. Mala byť pravdepodobne najozvláštňujúcejšou vrstvou filmu, ale obávam sa, že tento zámer celkom nevyšiel. Polopatickosť a prehnaná nástojčivosť animovaných častí neraz väčšmi vyrušuje, ako nabáda na premýšľanie.
Epstein s Friedmanom sa držali dobových dokumentov, článkov, súdnych zápisníc, čo dodáva ich žánrovo zmiešanému fiction opusu punc historickej pravdivosti. Ponúkli nám chutnú interpretáciu básne, jej autora i doby jej vzniku. Vytie (Howl). USA 2010. Scenár a réžia: Rob Epstein, Jeffrey Friedman. Kamera: Edward Lachman. Strih: Jake Pushinsky. Hudba Carter Burwell. Hrajú: James Franco (Allen Ginsberg), Jon Hamm (Jake Ehrlich), Mary-Louise Parker (Gail Potter), Jeff Daniels (profesor David Kirk), David Strathairn (Ralph McIntosh), Alessandro Nivola (Luther Nicolas), Todd Rotondi (Jack Kerouac), Andrew Rogers (Lawrence Ferlinghetti), Bob Balaban (soudce Clayton Horn) a ďalší. 90 min.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.