V krajine bordeauxských vín je tipovanie kvality festivalu v Cannes (určite najdôležitejšej udalosti svojho druhu vo Francúzsku – a s veľkou pravdepodobnosťou aj na celom svete) tradičnou jarnou hrou. Povedzme si to rovno: niektoré ročníky sú jednoducho lepšie než iné. Keď filmoví kritici z britského Guardianu napísali, že minulý ročník bol „s veľkým náskokom najhorší festival, na aký si pamätáme," učite nešlo iba o perfídny protifrancúzsky útok z Londýna. Podľa väčšiny pozorovateľov mala minuloročná filmová úroda skutočne bližšie k zlomenému stolovému vínu než k Château Margaux.
Hoci zlovoľné hlasy vždy v súvislosti so slabším rokom hovoria o smrti filmu, realita je triviálnejšia: úspech Cannes do značnej miery závisí od množstva vynikajúcich filmov dokončených v čase, ktorý ešte umožní ich premietnutie v prestížnom kine Lumiére. Z tohto hľadiska všetko nasvedčuje tomu, že 2011 bude výnimočný ročník. .kolosy, obvyklí podozriví a outsideri
Ak sa festival v Cannes vníma so závisťou – a preto zároveň aj kriticky – vďaka tomu, že každý rok pozýva tých istých režisérov, tak tento rok sa na francúzskej Riviére zhromaždí skutočne elitná spoločnosť.
V prvom rade prídu „kolosy" európskeho filmu: Lars von Trier, Nanni Moretii a bratia Dardenneovci, ktorí si už domov odniesli nie menej ako štyri Zlaté palmy. Hoci ich filmy v Cannes zaručene zaujmú, títo páni pravdepodobne nikomu nespôsobia šok, spôsobený novosťou.
Potom tu budú „obvyklí podozriví", ktorých mená sú pre laickú verejnosť možno neznáme, ale ktorí sú zárukou toho, že Cannes je stále Cannes, teda stretnutím vyberanej spoločnosti svetovej kinematografie. Turek Nuri Bilge Ceylan, Japonka Naomi Kawase a Fín Aki Kaurismäki – každý z nich tu už získal Grand Prix a ich nové filmy vyzerajú skutočne sľubne. Roberta De Nira, ktorý svojho času hral vo filme Vtedy v Amerike (Once Upon A Time In America) určite zaujme Cyelanova snímka Vtedy v Anatólii (Once Upon A Time In Anatolia), hoci je takmer isté, že má len veľmi málo spoločné so svetom Sergia Leoneho.
Najzaujímavejšie filmy v súťaži však pochádzajú od filmárov o niečo mladšej generácie, teda od „outsiderov". Napríklad z Talianska a Dánska možno čakať prekvapenie od Paola Sorrentina a Nicolasa Windinga Refna. Obidvaja nakrútili svoje filmy v angličtine. Vo filme This Must Be The Place Sorrentino obsadil Seana Penna do roly rockovej hviezdy typu Roberta Smitha z The Cure, ktorý ide do Ameriky hľadať nacistov, čo počas vojny prenasledovali jeho otca. Nicolas Winding Refn bol na druhej strane v istom zmysle „obsadený" kanadským hercom Ryanom Goslingom ako režisér akčného filmu Drive o kaskadérovi spojenom s mafiou. .divy
Ak všetkých devätnásť filmov v súťaži bude prirodzene túžiť po Zlatej palme, tak sa odchod z festivalu bez nej určite bude považovať za prehru pre reprezentantov poslednej kategórie režisérov. Ide o hviezdy, o osobnosti, ktoré sú už samy osebe ikonami. Pravdupovediac až do posledného momentu pred ohlásením programu to vyzeralo tak, že tento rok do Cannes žiadna hviezda nepríde. Pedro Almodóvar odmietol pozvanie na Croisette preto, lebo projekcia jeho filmu The Skin I Live In niekoľko mesiacov pred oficiálnou novembrovou premiérou by filmu údajne pokazila promo finále. Ak vezmeme do úvahy fakt, že ide o adaptáciu francúzskeho románu z roku 2003 s Antoniom Banderasom v hlavnej úlohe, musíme konštatovať, že ide o slabú výhovorku...
Terrence Malick, pomerne mystický variant ikonickej hviezdy, bol očakávaný už pred dvanástimi mesiacmi s filmom Tree Of Life. Po dlhom období postprodukcie musel takmer zrušiť svoju rezerváciu v hoteli Carlton v dôsledku nejasných naťahovačiek medzi šéfom predaja filmu a britským distribútorom v súvislosti s jeho uvedením do kín. Ako jasný favorit je tento jediný americký film v súťaži aj zárukou vzrušenia na červenom koberci vďaka Bradovi Pittovi a Seanovi Pennovi (ktorý tak bude v dvoch súťažných filmoch) v titulkoch. .ovce a Sarkozy
Mimo súťaže možno niečo podobné očakávať vo chvíli, keď budú po schodoch na premieru filmu Piráti z Karibiku: V neznámych vodách (Pirates Of Caribbean: On Stranger Tides) vystupovať Johnny Depp a Penelope Cruz. Navzdory predsudkom je totiž Cannes nielen o arthousových filmoch – napriek klebetám a obavám z pirátstva je pre obchodné záujmy Hollywoodu prítomnosť na najmedializovanejšej svetovej udalosti po olympijských hrách stále kľúčová.
Mediálna atraktívnosť festivalu však pomáha aj veľmi malým filmom a organizátori zvyknú upriamiť pozornosť novinárov aj na politické záležitosti, hlavne na tie lokálne. Tento rok festival sľubuje popri prezentácii úplne nových filmov, dokumentujúcich nedávne revolúcie v arabskom svete a fokuse na egyptskú kinematografiu, aj masívnu účasť oviec. Film Tous au Larzac sa zaoberá jedným z najsymbolickejších občianskych hnutí sedemdesiatych rokov, keď chovatelia a pastieri oviec dlhé roky bojovali proti rozšíreniu vojenskej základne na juhu Francúzska. Je to dôležitý film, ale určite nevzbudí toľko pozornosti ako snímka Xaviera Durringera The Conquest. Ide o prvý životopisný film o súčasnom francúzskom prezidentovi. Podľa tvorcov „najkontroverznejší film roka" sa týka prezidentskej volebnej kampane Nicolasa Sarkozyho v roku 2007. Text o filme to vyjadruje presne: „príbeh muža, ktorý získa moc a stráca manželku..."
Keď si uvedomíme, že sa Sarkozyho nová manželka Carla Bruniová objaví v otváracom filme festivalu – snímke Midnight In Paris od Woodyho Allena – je jasné, že pred Sarkozym dnes vo Francúzsku len tak ľahko neuniknete. Autor je spolupracovník TorinoFilmLab a organizátor workshopu pre mladých novinárov na Filmovom festivale v Cannes.
Hoci zlovoľné hlasy vždy v súvislosti so slabším rokom hovoria o smrti filmu, realita je triviálnejšia: úspech Cannes do značnej miery závisí od množstva vynikajúcich filmov dokončených v čase, ktorý ešte umožní ich premietnutie v prestížnom kine Lumiére. Z tohto hľadiska všetko nasvedčuje tomu, že 2011 bude výnimočný ročník. .kolosy, obvyklí podozriví a outsideri
Ak sa festival v Cannes vníma so závisťou – a preto zároveň aj kriticky – vďaka tomu, že každý rok pozýva tých istých režisérov, tak tento rok sa na francúzskej Riviére zhromaždí skutočne elitná spoločnosť.
V prvom rade prídu „kolosy" európskeho filmu: Lars von Trier, Nanni Moretii a bratia Dardenneovci, ktorí si už domov odniesli nie menej ako štyri Zlaté palmy. Hoci ich filmy v Cannes zaručene zaujmú, títo páni pravdepodobne nikomu nespôsobia šok, spôsobený novosťou.
Potom tu budú „obvyklí podozriví", ktorých mená sú pre laickú verejnosť možno neznáme, ale ktorí sú zárukou toho, že Cannes je stále Cannes, teda stretnutím vyberanej spoločnosti svetovej kinematografie. Turek Nuri Bilge Ceylan, Japonka Naomi Kawase a Fín Aki Kaurismäki – každý z nich tu už získal Grand Prix a ich nové filmy vyzerajú skutočne sľubne. Roberta De Nira, ktorý svojho času hral vo filme Vtedy v Amerike (Once Upon A Time In America) určite zaujme Cyelanova snímka Vtedy v Anatólii (Once Upon A Time In Anatolia), hoci je takmer isté, že má len veľmi málo spoločné so svetom Sergia Leoneho.
Najzaujímavejšie filmy v súťaži však pochádzajú od filmárov o niečo mladšej generácie, teda od „outsiderov". Napríklad z Talianska a Dánska možno čakať prekvapenie od Paola Sorrentina a Nicolasa Windinga Refna. Obidvaja nakrútili svoje filmy v angličtine. Vo filme This Must Be The Place Sorrentino obsadil Seana Penna do roly rockovej hviezdy typu Roberta Smitha z The Cure, ktorý ide do Ameriky hľadať nacistov, čo počas vojny prenasledovali jeho otca. Nicolas Winding Refn bol na druhej strane v istom zmysle „obsadený" kanadským hercom Ryanom Goslingom ako režisér akčného filmu Drive o kaskadérovi spojenom s mafiou. .divy
Ak všetkých devätnásť filmov v súťaži bude prirodzene túžiť po Zlatej palme, tak sa odchod z festivalu bez nej určite bude považovať za prehru pre reprezentantov poslednej kategórie režisérov. Ide o hviezdy, o osobnosti, ktoré sú už samy osebe ikonami. Pravdupovediac až do posledného momentu pred ohlásením programu to vyzeralo tak, že tento rok do Cannes žiadna hviezda nepríde. Pedro Almodóvar odmietol pozvanie na Croisette preto, lebo projekcia jeho filmu The Skin I Live In niekoľko mesiacov pred oficiálnou novembrovou premiérou by filmu údajne pokazila promo finále. Ak vezmeme do úvahy fakt, že ide o adaptáciu francúzskeho románu z roku 2003 s Antoniom Banderasom v hlavnej úlohe, musíme konštatovať, že ide o slabú výhovorku...
Terrence Malick, pomerne mystický variant ikonickej hviezdy, bol očakávaný už pred dvanástimi mesiacmi s filmom Tree Of Life. Po dlhom období postprodukcie musel takmer zrušiť svoju rezerváciu v hoteli Carlton v dôsledku nejasných naťahovačiek medzi šéfom predaja filmu a britským distribútorom v súvislosti s jeho uvedením do kín. Ako jasný favorit je tento jediný americký film v súťaži aj zárukou vzrušenia na červenom koberci vďaka Bradovi Pittovi a Seanovi Pennovi (ktorý tak bude v dvoch súťažných filmoch) v titulkoch. .ovce a Sarkozy
Mimo súťaže možno niečo podobné očakávať vo chvíli, keď budú po schodoch na premieru filmu Piráti z Karibiku: V neznámych vodách (Pirates Of Caribbean: On Stranger Tides) vystupovať Johnny Depp a Penelope Cruz. Navzdory predsudkom je totiž Cannes nielen o arthousových filmoch – napriek klebetám a obavám z pirátstva je pre obchodné záujmy Hollywoodu prítomnosť na najmedializovanejšej svetovej udalosti po olympijských hrách stále kľúčová.
Mediálna atraktívnosť festivalu však pomáha aj veľmi malým filmom a organizátori zvyknú upriamiť pozornosť novinárov aj na politické záležitosti, hlavne na tie lokálne. Tento rok festival sľubuje popri prezentácii úplne nových filmov, dokumentujúcich nedávne revolúcie v arabskom svete a fokuse na egyptskú kinematografiu, aj masívnu účasť oviec. Film Tous au Larzac sa zaoberá jedným z najsymbolickejších občianskych hnutí sedemdesiatych rokov, keď chovatelia a pastieri oviec dlhé roky bojovali proti rozšíreniu vojenskej základne na juhu Francúzska. Je to dôležitý film, ale určite nevzbudí toľko pozornosti ako snímka Xaviera Durringera The Conquest. Ide o prvý životopisný film o súčasnom francúzskom prezidentovi. Podľa tvorcov „najkontroverznejší film roka" sa týka prezidentskej volebnej kampane Nicolasa Sarkozyho v roku 2007. Text o filme to vyjadruje presne: „príbeh muža, ktorý získa moc a stráca manželku..."
Keď si uvedomíme, že sa Sarkozyho nová manželka Carla Bruniová objaví v otváracom filme festivalu – snímke Midnight In Paris od Woodyho Allena – je jasné, že pred Sarkozym dnes vo Francúzsku len tak ľahko neuniknete. Autor je spolupracovník TorinoFilmLab a organizátor workshopu pre mladých novinárov na Filmovom festivale v Cannes.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.