KNIHA Jan Wolkers: Turecký med, Slovart, 2011
Holandskí priatelia potvrdili to, čo je napísané na prebale knihy: Turecký med Jana Wolkersa je skutočne „kultovým dielom holandskej povojnovej literatúry". Po prečítaní knihy im rozumiem. Jan Wolkers (1925 – 2007), v Holandsku všeobecne známy, u nás doposiaľ nepoznaný spisovateľ, napísal Turecký med v roku 1969. Už po prvých stranách je jasné, aké kontroverzie museli sprevádzať jeho prvé vydanie – aj na konci zlatých šesťdesiatych v slobodomyseľnom Holandsku. Je to totiž kniha prudko erotická. Všetky možné prejavy a formy telesnej lásky medzi mužom a ženou sú detailne a (nehanbime sa, a povedzme to rovno) majstrovsky opísané. Je to erotika ako umelecký žáner v jeho vrcholnej podobe. Ale to je len začiatok, len úvodný trailer k veľkému filmu. Wolkersova kniha je v prvom rade o láske a o tom, ako súvisí s našimi telami, s ich životom a umieraním. Hrdinom je sochár prežívajúci hlbokú lásku k dokonale krásnej Oľge. Všetky postavy okolo nich akoby pochádzali z panoptika: ježibabia matka, tlstý, sople si šúľajúci otec, manažér pripomínajúci chlpatú gorilu ... Dôležitý však je sochár a Oľga. Ich vášnivé milovanie, ich zúfalé úteky, ich bizarné návraty, ich hľadanie čistoty v špinavom svete. Turecký med je v podstate romantický román o láske. A o láske sa nedá povedať nič podstatné, ak pritom nie je reč aj o smrti.
.jk FILM Thor Réžia: Kenneth Branagh USA, 2011
Thor, germánsky boh hromu, syn Ódina, severský Herkules, boh jarných búrok, ktorý ako jediný mohol sedliakov zbaviť zimy, chlap, obdarený zázračným kladivom, čo sa vždy vracia do jeho rúk ako bumerang. Pokoril obrov mrazu, keď mu ukradli kladivo a skryli ho hlboko v zemi, pokoril strašného hada... Kenneth Branagh, shakespearovský herec a režisér, však nesiahol vo svojom najnovšom filme po mytologickej látke vážnym, rozmýšľavým, intelektuálne reinterpretačným spôsobom – ako sme sa mnohí (neinformovaní) márne nádejali. Predlohou mu bol komiks vydavateľstva Marvel, od strojcu fantastických, vzájomne poprepájaných svetov a hrdinov, toho trhového gigantu, čo stvoril Spidermana, Fantastickú štvorku, Hulka či X-menov. V Branaghovom Thorovi ide o rozprávkové fantasy v náznaku sa opierajúce o starú legendu. Blonďavý Thor (Chris Hemsworth, pripomínajúci do veľkosti XXL napumpovaného Brada Pitta) sa už-už stane vládcom Asgardu. V čase korunovácie sa v paláci strhne trma-vrma, Thor sa správa ako nezrelý pyšný pochábeľ, a tak mu otec Ódin (Anthony Hopkins) žezlo neodovzdá. Naopak, pošle ho do vyhnanstva. Na mamičku Zem, kde žije krásna a mladá a múdra a nekonformná vedecká pracovníčka Jane Fosterová (Natalie Portmanová). Ihrisko filmu je od tej chvíle takmer úplne predvídateľne vykolíkované. Netreba očakávať viac ako okukanú zápletku, boj, lásku, trochu humoru a nákladné filmové podanie. Niekomu sa to bude máliť, ale niekomu to postačí. Niet pochýb o tom, že film bude komerčne úspešným dielkom.
.zuzana Mojžišová DIVADLO Coriolanus SND Bratislava
„Kým nevyriešime rodiny, nemôžeme riešiť svet,“ povedal slovinský režisér Diego De Brea a v duchu tejto myšlienky pristupoval aj k inscenovaniu Coriolana v Činohre SND. Popri spoločenskom a politickom rozmere Shakespearovej hry postavil do popredia deštruktívne rodinné väzby, ktoré urobili z hlavného hrdinu obeť aj vinníka. Hru starú štyristo rokov interpretoval cez fenomény dneška – Coriolana postavil do polohy maximalistu, ktorého k vrcholom hnali primárne očakávania druhých. Ten prianie svojej matky, suplovať jej manžela, napokon priviedol až do krajnosti – znásilnil ju. Coriolanus je aj inscenáciou o hrdinoch, ktorí sú uznávaní len vtedy, keď plnia vôľu ľudu, ako i o demokracii, ktorá nadobúda v rukách nekvalifikovanej masy obludné rozmery. Režiséra Diega De Breu bolo cítiť v každom obraze inscenácie, ktorú realizoval ako film. Využíval v nej ostré strihy obrazov, hudby aj svetla, javisko osvetľoval stojanmi s reflektormi – ako pri nakrúcaní. Audiovizuálna stránka inscenácie bola impozantná, obzvlášť scéna nočného vraždenia. Nemenej zapôsobili herecké výkony Milana Ondríka ako Coriolana a Anny Javorkovej ako jeho matky. Expresívny Ondrík bol prirodzený aj v polohe machistického heroizmu, aj v prežívaní vnútorných rozporov. Javorková sa zase razantnými nástupmi a nekompromisným verbálnym prejavom etablovala na šedú eminenciu príbehu. Kruté, ale príťažlivé divadlo.
.peter Scherhaufer
Holandskí priatelia potvrdili to, čo je napísané na prebale knihy: Turecký med Jana Wolkersa je skutočne „kultovým dielom holandskej povojnovej literatúry". Po prečítaní knihy im rozumiem. Jan Wolkers (1925 – 2007), v Holandsku všeobecne známy, u nás doposiaľ nepoznaný spisovateľ, napísal Turecký med v roku 1969. Už po prvých stranách je jasné, aké kontroverzie museli sprevádzať jeho prvé vydanie – aj na konci zlatých šesťdesiatych v slobodomyseľnom Holandsku. Je to totiž kniha prudko erotická. Všetky možné prejavy a formy telesnej lásky medzi mužom a ženou sú detailne a (nehanbime sa, a povedzme to rovno) majstrovsky opísané. Je to erotika ako umelecký žáner v jeho vrcholnej podobe. Ale to je len začiatok, len úvodný trailer k veľkému filmu. Wolkersova kniha je v prvom rade o láske a o tom, ako súvisí s našimi telami, s ich životom a umieraním. Hrdinom je sochár prežívajúci hlbokú lásku k dokonale krásnej Oľge. Všetky postavy okolo nich akoby pochádzali z panoptika: ježibabia matka, tlstý, sople si šúľajúci otec, manažér pripomínajúci chlpatú gorilu ... Dôležitý však je sochár a Oľga. Ich vášnivé milovanie, ich zúfalé úteky, ich bizarné návraty, ich hľadanie čistoty v špinavom svete. Turecký med je v podstate romantický román o láske. A o láske sa nedá povedať nič podstatné, ak pritom nie je reč aj o smrti.
.jk FILM Thor Réžia: Kenneth Branagh USA, 2011
Thor, germánsky boh hromu, syn Ódina, severský Herkules, boh jarných búrok, ktorý ako jediný mohol sedliakov zbaviť zimy, chlap, obdarený zázračným kladivom, čo sa vždy vracia do jeho rúk ako bumerang. Pokoril obrov mrazu, keď mu ukradli kladivo a skryli ho hlboko v zemi, pokoril strašného hada... Kenneth Branagh, shakespearovský herec a režisér, však nesiahol vo svojom najnovšom filme po mytologickej látke vážnym, rozmýšľavým, intelektuálne reinterpretačným spôsobom – ako sme sa mnohí (neinformovaní) márne nádejali. Predlohou mu bol komiks vydavateľstva Marvel, od strojcu fantastických, vzájomne poprepájaných svetov a hrdinov, toho trhového gigantu, čo stvoril Spidermana, Fantastickú štvorku, Hulka či X-menov. V Branaghovom Thorovi ide o rozprávkové fantasy v náznaku sa opierajúce o starú legendu. Blonďavý Thor (Chris Hemsworth, pripomínajúci do veľkosti XXL napumpovaného Brada Pitta) sa už-už stane vládcom Asgardu. V čase korunovácie sa v paláci strhne trma-vrma, Thor sa správa ako nezrelý pyšný pochábeľ, a tak mu otec Ódin (Anthony Hopkins) žezlo neodovzdá. Naopak, pošle ho do vyhnanstva. Na mamičku Zem, kde žije krásna a mladá a múdra a nekonformná vedecká pracovníčka Jane Fosterová (Natalie Portmanová). Ihrisko filmu je od tej chvíle takmer úplne predvídateľne vykolíkované. Netreba očakávať viac ako okukanú zápletku, boj, lásku, trochu humoru a nákladné filmové podanie. Niekomu sa to bude máliť, ale niekomu to postačí. Niet pochýb o tom, že film bude komerčne úspešným dielkom.
.zuzana Mojžišová DIVADLO Coriolanus SND Bratislava
„Kým nevyriešime rodiny, nemôžeme riešiť svet,“ povedal slovinský režisér Diego De Brea a v duchu tejto myšlienky pristupoval aj k inscenovaniu Coriolana v Činohre SND. Popri spoločenskom a politickom rozmere Shakespearovej hry postavil do popredia deštruktívne rodinné väzby, ktoré urobili z hlavného hrdinu obeť aj vinníka. Hru starú štyristo rokov interpretoval cez fenomény dneška – Coriolana postavil do polohy maximalistu, ktorého k vrcholom hnali primárne očakávania druhých. Ten prianie svojej matky, suplovať jej manžela, napokon priviedol až do krajnosti – znásilnil ju. Coriolanus je aj inscenáciou o hrdinoch, ktorí sú uznávaní len vtedy, keď plnia vôľu ľudu, ako i o demokracii, ktorá nadobúda v rukách nekvalifikovanej masy obludné rozmery. Režiséra Diega De Breu bolo cítiť v každom obraze inscenácie, ktorú realizoval ako film. Využíval v nej ostré strihy obrazov, hudby aj svetla, javisko osvetľoval stojanmi s reflektormi – ako pri nakrúcaní. Audiovizuálna stránka inscenácie bola impozantná, obzvlášť scéna nočného vraždenia. Nemenej zapôsobili herecké výkony Milana Ondríka ako Coriolana a Anny Javorkovej ako jeho matky. Expresívny Ondrík bol prirodzený aj v polohe machistického heroizmu, aj v prežívaní vnútorných rozporov. Javorková sa zase razantnými nástupmi a nekompromisným verbálnym prejavom etablovala na šedú eminenciu príbehu. Kruté, ale príťažlivé divadlo.
.peter Scherhaufer
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.