Sun Kill Moon: Tiny Cities (Caldo Verde) 2005
Keď musí byť iba jeden, tak Sun Kil Moon „Tiny Cities” (Caldo Verde, 2005). Sun Kil Moon je projekt Marka Kozeleka. Celý album pozostáva iba z „coverov” americkej skupiny. Modest Mouse.
Ocean breathes salty, ktorú si všetci môžu pozrieť na You Tube, je jedna z najnádhernejších piesní, aké som kedy počul.
No najlepšie znie v podaní Kozeleka, originál od Modest Mouse sa mi nepáči, táto skupina vonkoncom nie je mojou šálkou kávy.
Kedy som to prvýkrát počul? Mal som 37 rokov, ale neviaže sa k tomu žiadna súkromná historka, vybaví sa mi len Kozelek a jeho požičaný oceán dýchajúci slano.
Počúvam ho stále. Kozelek zvyčajne nerobí nič iné ako interpretuje piesne iných. Dokonca, nech to je akýkoľvek zdroj, vždy ich zlučuje do totožného žánru, do identickej polohy – extra-clivého, ale vonkoncom negýčového(!), alt. country (niektorí ho označujú ho i za „vynálezcu” hudobného štýlu Slow-core).
Na jeho albumoch znie zväčša iba on a španielka. V podstate je to stále to isté, ale vždy v takej extrémnej kráse. Potom vám originál ani nenapadne konfrontovať (a vo väčšine prípadov: nech vám to ani nenapadne). Znie to možno divne, ale jeho čistá interpretácia je oveľa silnejšia ako akákoľvek pôvodina. Nadčasovosť sa potom naozaj viaže len k výrazu, lebo ostatné je redukované „na kosť”.
Samozrejme, že ma jeho hudba ovplyvnila. Zobral som si od neho sústredenie na spevácky prednes, rozmýšľanie o tonalite, o emočnom zafarbení, o slove a jeho vyjadrení, o interpretácii, o „patričnosti” formy… , o vplyve „formy” na obsah. A to nielen v hudbe.
Celá jeho tvorba je absolútne vyrovnaná, ale tie mikrodtiene tam hrajú dramatické úlohy. Mám rád všetko, či sa týka jeho skupín Sun Kill Moon, Red House Painters alebo jeho sólovej tvorby. Napríklad piesne ako Rock´n´roll singer alebo If You Want Blood, ktoré pôvodne zložili austrálski hardrockeri AC/DC, sú jedny najlepších coververzií vôbec. Boris Ondrejička je spevák a textár bratislavskej skupiny Kosa z nosa. Zároveň je výtvarník a kurátor.
Keď musí byť iba jeden, tak Sun Kil Moon „Tiny Cities” (Caldo Verde, 2005). Sun Kil Moon je projekt Marka Kozeleka. Celý album pozostáva iba z „coverov” americkej skupiny. Modest Mouse.
Ocean breathes salty, ktorú si všetci môžu pozrieť na You Tube, je jedna z najnádhernejších piesní, aké som kedy počul.
No najlepšie znie v podaní Kozeleka, originál od Modest Mouse sa mi nepáči, táto skupina vonkoncom nie je mojou šálkou kávy.
Kedy som to prvýkrát počul? Mal som 37 rokov, ale neviaže sa k tomu žiadna súkromná historka, vybaví sa mi len Kozelek a jeho požičaný oceán dýchajúci slano.
Počúvam ho stále. Kozelek zvyčajne nerobí nič iné ako interpretuje piesne iných. Dokonca, nech to je akýkoľvek zdroj, vždy ich zlučuje do totožného žánru, do identickej polohy – extra-clivého, ale vonkoncom negýčového(!), alt. country (niektorí ho označujú ho i za „vynálezcu” hudobného štýlu Slow-core).
Na jeho albumoch znie zväčša iba on a španielka. V podstate je to stále to isté, ale vždy v takej extrémnej kráse. Potom vám originál ani nenapadne konfrontovať (a vo väčšine prípadov: nech vám to ani nenapadne). Znie to možno divne, ale jeho čistá interpretácia je oveľa silnejšia ako akákoľvek pôvodina. Nadčasovosť sa potom naozaj viaže len k výrazu, lebo ostatné je redukované „na kosť”.
Samozrejme, že ma jeho hudba ovplyvnila. Zobral som si od neho sústredenie na spevácky prednes, rozmýšľanie o tonalite, o emočnom zafarbení, o slove a jeho vyjadrení, o interpretácii, o „patričnosti” formy… , o vplyve „formy” na obsah. A to nielen v hudbe.
Celá jeho tvorba je absolútne vyrovnaná, ale tie mikrodtiene tam hrajú dramatické úlohy. Mám rád všetko, či sa týka jeho skupín Sun Kill Moon, Red House Painters alebo jeho sólovej tvorby. Napríklad piesne ako Rock´n´roll singer alebo If You Want Blood, ktoré pôvodne zložili austrálski hardrockeri AC/DC, sú jedny najlepších coververzií vôbec. Boris Ondrejička je spevák a textár bratislavskej skupiny Kosa z nosa. Zároveň je výtvarník a kurátor.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.