Zbohom, Schengen?
Voľný pohyb osôb cez hranice krajín Schengenskej dohody nadobudol v poslednom čase ešte väčší symbolický význam, aký mal. Keď jedno politické dieťa integrácie, euro, zlyháva, citeľnejšie vyznieva spochybňovanie Schengenu, ktorý EÚ tiež považovala za svoj pilier.
Schengenský priestor je zraniteľný, ak sa vyskytnú situácie, v ktorých je kontrola pohybu osôb otázkou bezpečnosti schengenských štátov. Tentoraz sa jeho zraniteľnosť ukázala vo veľmi ostrých kontúrach – v súvislosti s vlnou utečencov, ktorí opúšťajú nepokojmi postihnuté krajiny severnej Afriky. Len do Talianska ich dorazilo okolo 30-tisíc.
V takejto vypätej situácii hovorili ministri vnútra krajín Európskej únie o zmenách v Schengenskom priestore. Francúzi a Taliani požadujú, aby sa Schengen obmedzil a aj ministri iných krajín sú za to, aby v tomto priestore existovala možnosť dočasného obnovenia kontrol na vnútorných hraniciach. Kým Česi navrhujú, aby krajina, ktorá by nedokázala dostatočne chrániť svoje hranice, bola zo Schengenu vylúčená, ďalšie štáty sú proti. Najväčšiemu náporu utečencov sú totiž vystavené štáty na juhu Európy. Hovorí sa aj o tom, že utečenci by nemali byť povinní žiadať o azyl v tej krajine, do ktorej ako prvej prídu – toto ustanovenie totiž znevýhodňuje napríklad spomínané Taliansko. Keby sa však to pravidlo zmenilo, len sotva si možno predstaviť, k akým praktickým nevýhodám by to viedlo, argumentujú ostatné štáty.
Najradikálnejšie zatiaľ konala severská krajina – Dánsko, ktoré rozhodlo o obnovení kontrol na svojich hraniciach s Nemeckom a Švédskom. Nemecko odpovedalo pobúrene – minister zahraničia Guido Westerwelle oznámil dánskej ministerke, že slobodu pohybu nemožno obetovať „pre vnútropolitické otázky“. Dokonca aj predseda európskeho parlamentu Jerzy Buzek hovorí o hrozbe rozpadu Schengenskej dohody. Nie je sám, kto sa obáva, že dánsky príklad budú nasledovať ďalšie štáty. Dánsko však tvrdí, že opatrenie je zamerané na boj s kriminalitou a nelegálnou migráciou, takže nie je v princípe v rozpore so Schengenom. Obhajuje sa tým, že v praxi pôjde v podstate o kontroly podozrivých vozidiel.
O tom, či bude možné v rámci Schengenu vo výnimočných situáciách obnoviť hraničné kontroly, sa môže rozhodnúť až v júni na summite lídrov EÚ v Bruseli.
.mg Vládna operácia
Český premiér Petr Nečas podstúpil operáciu oka v pravý čas – nemusí prijímať demisiu Radka Johna z postu podpredsedu vlády pre boj s korupciou. Oficiálnym dôvodom demisie je, že Johnovi premiér túto funkciu neumožnil vykonávať. Teraz mu neumožňuje ani odstúpiť. Johnov odchod sa však zrejme len oddiali, takže nepokoje môžu v českej vládnej koalícii zúriť ďalej.
.mg Podpora
Líbyjských povstalcov prijmú v Bielom dome ľudia z tímu Baracka Obamu, sám prezident sa s delegáciou, ktorú povedie Mahmúd Džibríl, zatiaľ stretnúť neplánuje. Okrem finančnej pomoci bojujúcej Líbyi sa tak protikaddáfiovskému odporu dostáva aj morálnej podpory zo strany USA. Vodcu povstalcov Mustafu Abd al-Džalíla medzitým prijal britský premiér David Cameron.
.mg Víťaz neberie nič
Sme víťazmi, ale vo vláde nebudeme, znie odkaz Tima Soiniho, predsedu strany Praví Fíni, ktorá úspešne zvládla všeobecné voľby aj vďaka euroskeptickým ideám a odporu proti „zachraňovaniu“ krajín, akou je Portugalsko. Vládu s konzervatívcami (Stranou národnej koalície) a sociálnymi demokratmi však zrejme nevytvorí – dôvodom je rozpor práve v téme Portugalska.
.mg Litva vyhrala
Łukasz Wardyn je litovský Poliak a keď mu litovský zákon nariadil prepísať jeho meno do spisovnej litovčiny na Lukasz Vardyn, začal súdnu bitku. V Litve neuspel, tak skončil na luxemburskom súde. Minulý týždeň sa však sťažovateľ dozvedel, že Vilnius právo EÚ nijako neporušuje a jeho práva dotknuté neboli. Sledované rozhodnutie môže mať dopad na ďalšie krajiny.
.jd Facebook a PR
Zdá sa, že metódy boja medzi firmami sú čoraz bizarnejšie i špinavšie. Facebook priznáva, že si najal firmu Burson-Marsteller, špecializovanú na public relations, aby o službách konkurenta – Google – rozširovala negatívne správy. PR však nevyšlo, Facebook bol odhalený investigatívnym bloggerom Christopherom Soghoianom a namiesto negatívnej publicity, ktorú chcel vyliať na hlavu soka, zostal pod bahnom sám.
.mg
Hillary Clintonová/
Americká ministerka zahraničia vykonáva nátlak na Sýriu, aby tamojší režim nastolil reformy a prestal s perzekúciami názorových odporcov. Hillary Clintonová sa na schôdzke krajín Arktickej rady vyjadrila: „Vezmeme sýrsku vládu na zodpovednosť.“ Robert Schuman/
Cesta jedného z duchovných otcov európskeho zjednotenia k svätosti je ťažká. Stále čaká na proces blahorečenia, no rímskokatolícka cirkev sa vyjadrila jasne, a to ešte ústami Jána Pavla II. – v prípade politika treba postupovať opatrne a vyžadovať splnenie podmienky zázraku. Newt Gingrich/
Prvý republikán, ktorý oficiálne ohlásil svoju kandidatúru v budúcoročných amerických prezidentských voľbách, má 67 rokov, veľa politických skúseností, zviditeľnenie z čias škandálu „Lewinskygate“, ale aj vlastné súkromné kontroverzie.
Voľný pohyb osôb cez hranice krajín Schengenskej dohody nadobudol v poslednom čase ešte väčší symbolický význam, aký mal. Keď jedno politické dieťa integrácie, euro, zlyháva, citeľnejšie vyznieva spochybňovanie Schengenu, ktorý EÚ tiež považovala za svoj pilier.
Schengenský priestor je zraniteľný, ak sa vyskytnú situácie, v ktorých je kontrola pohybu osôb otázkou bezpečnosti schengenských štátov. Tentoraz sa jeho zraniteľnosť ukázala vo veľmi ostrých kontúrach – v súvislosti s vlnou utečencov, ktorí opúšťajú nepokojmi postihnuté krajiny severnej Afriky. Len do Talianska ich dorazilo okolo 30-tisíc.
V takejto vypätej situácii hovorili ministri vnútra krajín Európskej únie o zmenách v Schengenskom priestore. Francúzi a Taliani požadujú, aby sa Schengen obmedzil a aj ministri iných krajín sú za to, aby v tomto priestore existovala možnosť dočasného obnovenia kontrol na vnútorných hraniciach. Kým Česi navrhujú, aby krajina, ktorá by nedokázala dostatočne chrániť svoje hranice, bola zo Schengenu vylúčená, ďalšie štáty sú proti. Najväčšiemu náporu utečencov sú totiž vystavené štáty na juhu Európy. Hovorí sa aj o tom, že utečenci by nemali byť povinní žiadať o azyl v tej krajine, do ktorej ako prvej prídu – toto ustanovenie totiž znevýhodňuje napríklad spomínané Taliansko. Keby sa však to pravidlo zmenilo, len sotva si možno predstaviť, k akým praktickým nevýhodám by to viedlo, argumentujú ostatné štáty.
Najradikálnejšie zatiaľ konala severská krajina – Dánsko, ktoré rozhodlo o obnovení kontrol na svojich hraniciach s Nemeckom a Švédskom. Nemecko odpovedalo pobúrene – minister zahraničia Guido Westerwelle oznámil dánskej ministerke, že slobodu pohybu nemožno obetovať „pre vnútropolitické otázky“. Dokonca aj predseda európskeho parlamentu Jerzy Buzek hovorí o hrozbe rozpadu Schengenskej dohody. Nie je sám, kto sa obáva, že dánsky príklad budú nasledovať ďalšie štáty. Dánsko však tvrdí, že opatrenie je zamerané na boj s kriminalitou a nelegálnou migráciou, takže nie je v princípe v rozpore so Schengenom. Obhajuje sa tým, že v praxi pôjde v podstate o kontroly podozrivých vozidiel.
O tom, či bude možné v rámci Schengenu vo výnimočných situáciách obnoviť hraničné kontroly, sa môže rozhodnúť až v júni na summite lídrov EÚ v Bruseli.
.mg Vládna operácia
Český premiér Petr Nečas podstúpil operáciu oka v pravý čas – nemusí prijímať demisiu Radka Johna z postu podpredsedu vlády pre boj s korupciou. Oficiálnym dôvodom demisie je, že Johnovi premiér túto funkciu neumožnil vykonávať. Teraz mu neumožňuje ani odstúpiť. Johnov odchod sa však zrejme len oddiali, takže nepokoje môžu v českej vládnej koalícii zúriť ďalej.
.mg Podpora
Líbyjských povstalcov prijmú v Bielom dome ľudia z tímu Baracka Obamu, sám prezident sa s delegáciou, ktorú povedie Mahmúd Džibríl, zatiaľ stretnúť neplánuje. Okrem finančnej pomoci bojujúcej Líbyi sa tak protikaddáfiovskému odporu dostáva aj morálnej podpory zo strany USA. Vodcu povstalcov Mustafu Abd al-Džalíla medzitým prijal britský premiér David Cameron.
.mg Víťaz neberie nič
Sme víťazmi, ale vo vláde nebudeme, znie odkaz Tima Soiniho, predsedu strany Praví Fíni, ktorá úspešne zvládla všeobecné voľby aj vďaka euroskeptickým ideám a odporu proti „zachraňovaniu“ krajín, akou je Portugalsko. Vládu s konzervatívcami (Stranou národnej koalície) a sociálnymi demokratmi však zrejme nevytvorí – dôvodom je rozpor práve v téme Portugalska.
.mg Litva vyhrala
Łukasz Wardyn je litovský Poliak a keď mu litovský zákon nariadil prepísať jeho meno do spisovnej litovčiny na Lukasz Vardyn, začal súdnu bitku. V Litve neuspel, tak skončil na luxemburskom súde. Minulý týždeň sa však sťažovateľ dozvedel, že Vilnius právo EÚ nijako neporušuje a jeho práva dotknuté neboli. Sledované rozhodnutie môže mať dopad na ďalšie krajiny.
.jd Facebook a PR
Zdá sa, že metódy boja medzi firmami sú čoraz bizarnejšie i špinavšie. Facebook priznáva, že si najal firmu Burson-Marsteller, špecializovanú na public relations, aby o službách konkurenta – Google – rozširovala negatívne správy. PR však nevyšlo, Facebook bol odhalený investigatívnym bloggerom Christopherom Soghoianom a namiesto negatívnej publicity, ktorú chcel vyliať na hlavu soka, zostal pod bahnom sám.
.mg
Hillary Clintonová/
Americká ministerka zahraničia vykonáva nátlak na Sýriu, aby tamojší režim nastolil reformy a prestal s perzekúciami názorových odporcov. Hillary Clintonová sa na schôdzke krajín Arktickej rady vyjadrila: „Vezmeme sýrsku vládu na zodpovednosť.“ Robert Schuman/
Cesta jedného z duchovných otcov európskeho zjednotenia k svätosti je ťažká. Stále čaká na proces blahorečenia, no rímskokatolícka cirkev sa vyjadrila jasne, a to ešte ústami Jána Pavla II. – v prípade politika treba postupovať opatrne a vyžadovať splnenie podmienky zázraku. Newt Gingrich/
Prvý republikán, ktorý oficiálne ohlásil svoju kandidatúru v budúcoročných amerických prezidentských voľbách, má 67 rokov, veľa politických skúseností, zviditeľnenie z čias škandálu „Lewinskygate“, ale aj vlastné súkromné kontroverzie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.