Nebudem sa teraz zaoberať tým, ako vedenie „smerákov“ prispelo k pádu komunistickej totality. Dovolím si len pripomenúť, že študentské hnutie a VPN sa v roku 1989 celkovo zhodli na 12 bodoch, z ktorých dva sa stali prioritou:
Zrušenie vedúcej úlohy KSČ ako „štátostrany“
Slobodné voľby K splneniu prvého bodu prišlo už do konca roku 1989, odhlasovalo to ešte Federálne zhromaždenie ČSSR zložené z nominantov vtedajšieho Národného frontu. Následne sa v júni 1990 konali voľby, prvé slobodné od februára 1948, čím sa realizoval aj druhý bod.
K meritu veci, teda či GP SR – alebo iný kandidát alebo funkcionár – má byť volený tajne, alebo verejne, existujú rozdielne postoje. Na úvod si však dovolím konštatovať, že tajná aj verejná voľba spĺňa podmienku „demokratickosti“.
NR SR volí svojich vlastných predstaviteľov a podieľa sa na kreovaní iných orgánov. Ako prebieha volebný akt, určuje právny poriadok, teda formálne pravidlá. Závisí to však aj od istých precedensov či tradícií. Tajne sa volí vždy vtedy, ak to vyslovene ustanovuje Ústava SR, Rokovací poriadok NR SR alebo príslušný zákon. Inak sa volí verejne. Tajne sa však môže voliť aj vtedy, ak to navrhne skupina poslancov a väčšina parlamentu s tým súhlasí.
Fakt, že kandidát na GP SR sa má voliť „netajne“, nie je právny problém a neznamená to ani návrat pred rok 1989.
Len na osvieženie pamäti konštatujem, že do Nežnej revolúcie síce československého GP menoval prezident ČSSR s formálnym súhlasom parlamentu, ale o obsadení tejto funkcie (a o ostatných dôležitých veciach) rozhodoval Ústredný výbor KSČ .
Prvým nekomunistickým GP u nás sa stal začiatkom roku 1990 Tibor Bohm – mimochodom, advokát. Po voľbách 1990 vymenovalo novozvolené Predsedníctvo SNR do tejto funkcie Vojtecha Bacha. Upozorňujem, že vymenovalo, pretože to bolo v kompetencii predsedníctva ako kolektívnej hlavy štátu. Žiadna voľba sa vtedy nekonala. A nebolo to nič „nedemokratické“ či nezákonné.
Z tohto postu musel Bacho predčasne odísť po nástupe tretej Mečiarovej vlády v roku 1994. Vtedy bol na krátke obdobie v tejto funkcii neslávne známy Hudek. Od roku 1995 sa vo funkcii GP vystriedali M. Vaľo (1995 – 1999), M. Hanzel (1999 – 2004) a D. Trnka (2004 – 2011). Pôvodne bolo funkčné obdobie 5 rokov, neskôr sa predĺžilo na 7 rokov.
Ak má byť GP SR „strážca zákonnosti“, nesmie byť závislý od politických subjektov, ale ani od podnikateľských, lobistických či iných skupín. Nesmie to ale byť ani „generál – samovládca“. Musí to byť osobnosť, ktorá je rešpektovaná prokurátormi, ale aj ostatnými právnickými profesiami.
Mal by mať dôveru zo strany politikov, ale najmä aj zo strany verejnosti.
Ak sa podarí nájsť takéhoto človeka, potom je jedno, či prejde tajnou voľbou, alebo verejnou.
Mimochodom: verejnosť by mala mať vopred dostatok informácií o tom, kto je kandidát na takúto funkciu, kto a prečo ho navrhuje. Aby sme sa potom nečudovali, ako zvolený šéf po ustanovení do funkcie koná. Alebo nekoná. Autor bol v rokoch 1990 až 1992 poslanec SNR, dnes je komerčný právnik a advokát, poradca predsedu NR SR pre legislatívu.
Zrušenie vedúcej úlohy KSČ ako „štátostrany“
Slobodné voľby K splneniu prvého bodu prišlo už do konca roku 1989, odhlasovalo to ešte Federálne zhromaždenie ČSSR zložené z nominantov vtedajšieho Národného frontu. Následne sa v júni 1990 konali voľby, prvé slobodné od februára 1948, čím sa realizoval aj druhý bod.
K meritu veci, teda či GP SR – alebo iný kandidát alebo funkcionár – má byť volený tajne, alebo verejne, existujú rozdielne postoje. Na úvod si však dovolím konštatovať, že tajná aj verejná voľba spĺňa podmienku „demokratickosti“.
NR SR volí svojich vlastných predstaviteľov a podieľa sa na kreovaní iných orgánov. Ako prebieha volebný akt, určuje právny poriadok, teda formálne pravidlá. Závisí to však aj od istých precedensov či tradícií. Tajne sa volí vždy vtedy, ak to vyslovene ustanovuje Ústava SR, Rokovací poriadok NR SR alebo príslušný zákon. Inak sa volí verejne. Tajne sa však môže voliť aj vtedy, ak to navrhne skupina poslancov a väčšina parlamentu s tým súhlasí.
Fakt, že kandidát na GP SR sa má voliť „netajne“, nie je právny problém a neznamená to ani návrat pred rok 1989.
Len na osvieženie pamäti konštatujem, že do Nežnej revolúcie síce československého GP menoval prezident ČSSR s formálnym súhlasom parlamentu, ale o obsadení tejto funkcie (a o ostatných dôležitých veciach) rozhodoval Ústredný výbor KSČ .
Prvým nekomunistickým GP u nás sa stal začiatkom roku 1990 Tibor Bohm – mimochodom, advokát. Po voľbách 1990 vymenovalo novozvolené Predsedníctvo SNR do tejto funkcie Vojtecha Bacha. Upozorňujem, že vymenovalo, pretože to bolo v kompetencii predsedníctva ako kolektívnej hlavy štátu. Žiadna voľba sa vtedy nekonala. A nebolo to nič „nedemokratické“ či nezákonné.
Z tohto postu musel Bacho predčasne odísť po nástupe tretej Mečiarovej vlády v roku 1994. Vtedy bol na krátke obdobie v tejto funkcii neslávne známy Hudek. Od roku 1995 sa vo funkcii GP vystriedali M. Vaľo (1995 – 1999), M. Hanzel (1999 – 2004) a D. Trnka (2004 – 2011). Pôvodne bolo funkčné obdobie 5 rokov, neskôr sa predĺžilo na 7 rokov.
Ak má byť GP SR „strážca zákonnosti“, nesmie byť závislý od politických subjektov, ale ani od podnikateľských, lobistických či iných skupín. Nesmie to ale byť ani „generál – samovládca“. Musí to byť osobnosť, ktorá je rešpektovaná prokurátormi, ale aj ostatnými právnickými profesiami.
Mal by mať dôveru zo strany politikov, ale najmä aj zo strany verejnosti.
Ak sa podarí nájsť takéhoto človeka, potom je jedno, či prejde tajnou voľbou, alebo verejnou.
Mimochodom: verejnosť by mala mať vopred dostatok informácií o tom, kto je kandidát na takúto funkciu, kto a prečo ho navrhuje. Aby sme sa potom nečudovali, ako zvolený šéf po ustanovení do funkcie koná. Alebo nekoná. Autor bol v rokoch 1990 až 1992 poslanec SNR, dnes je komerčný právnik a advokát, poradca predsedu NR SR pre legislatívu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.