List chirurgovi

Na stretnutí som sa vás chcel trochu drzo opýtať, či ste ten sfalšovaný posudok, pod ktorý ste podpísali nič netušiacich kolegov, nezhotovili takým ľahkovážnym perom aj preto, že išlo len o menšinové, maďarské dievča. Chcel som sa vás ďalej opýtať, prečo ste verejnosť klamali tvrdením, že celotelové CT, vykonané v deň útoku, jasne preukázalo, že mladá žena nemala žiadne poranenia, a teda že si všetko vymyslela. Chcel som byť ešte drzejší a položiť vám otázku, či ste posudok nespravili na objednávku s vopred dohodnutým výsledkom. Či to v skutočnosti nebolo tak, že ten posudok ste nerobili o nej, dnes matke dvoch detí, ale robili ste ho posudok pre nich, ktorí potrebovali vašu pomoc. Veď viete, koho myslím. A chcel som sa vás, už naozaj úplne drzo, opýtať, či ste si tým celým posudkom nechceli  splniť váš sen. Nielen vám sa vtedy zdalo, že bývalá vláda tu bude naveky. Už veľakrát ste hovorili, ako túžite po dostavbe obrovskej nemocnice Rázsochy. Čo tam po hodnote posudku o akejsi Maďarke, ktorá sa správala aj tak podozrivo a o ktorej predsa polícia, minister a premiér musia vedieť najviac, keď tu ide o nemocnicu, v ktorej by sa raz mohli zachraňovať tisícky životov? Asi tak nejako, pán chirurg? Zrejme by ste ma počas rozhovoru – ako Slovák Slováka – presviedčali, ako som naletel protištátnej provokácii. Ale z nášho rozhovoru nič nebolo. Na môj posledný mail ste už nereagovali, a tak sme si termín rozhovoru nedohodli. Odvtedy som o vás počul trikrát. Zvolili vás za dekana vašej fakulty, potom ste spolu s ďalšími lekármi podpísali sympatické vyhlásenie proti vykonávaniu potratov v nemocniciach. Minulý týždeň som si prečítal, že ste v najnovšom posudku – po troch rokoch práce! – prišli s ďalšou hypotézou. Vraj silné krvácanie z pery, ktorú si, podľa vás, to dievča aj tak nahryzlo samo, sa dá vysvetliť poruchou krvnej zrážanlivosti.
Asi to tak malo byť, že sme sa minulý rok nestretli. Je totiž možné, že by som vám nevládal položiť ani jednu otázku.