.na internetovej stránke .týždňa to kolegyňa Eva Čobejová pred časom opísala nasledovne: „Radek John bol novinárskou hviezdou už v osemdesiatych rokoch... keď boli noviny sivé a nudné... Jeho vplyv a sláva ešte narástli, keď sa v novom režime stal tvárou TV Nova a svojím sugestívnym moderátorským hlasom podfarboval investigatívnu reláciu Na vlastní oči.“
„Človek predpokladá,“ napísala ďalej Eva Čobejová, „že skúsený novinár, ktorý zažil všelijakých podvodníkov a zlodejov, nemôže naletieť ani uletieť. Je ostrieľaný a predvídavý, lebo mal roky na to, aby si vybudoval akýsi šiesty zmysel, ktorým odhalí nečestnú hru. Zároveň má už dostatočne vyvinutý pud sebazáchovy a veľkú dávku sebaúcty, aby nevletel do nejakej blamáže.“ Tým trápnym koncom sa myslelo odhalenie machinácií Víta Bártu.
Vít Bárta, ako sa ukázalo, postavil svoju stranu Věci veřejné ako marketingový doplnok k podnikateľským aktivitám. Nevymyslel nič nové, no málokto to vyhlási ako tajný vnútrostranícky program a dá sa pri tom zaznamenať. Radek John, predseda strany založenej Bártom, sa ocitol v nechcenej role: ako trápny prisluhovač jedného hrubého manipulátora, ako podvedený novinár, ktorému šiesty zmysel absolútne zlyhal. Namočený v nečestnej hre i vystavený blamáži. A to všetko v pozícii ministra vnútra. Ale tým sa to neskončilo. .reportér, spisovateľ, televizionár
Mohlo to dopadnúť inak? Asi predsa len áno. Radek John totiž nie je „jen tak někdo“. Pochádza z rodiny, kde sa dedil intelekt i tvorivosť, jeho otcom je profesor Ctirad John, jedna z dôležitých postáv českej imunológie, jeho matkou redaktorka, v roku 1992 zosnulá Božena Johnová. Vyštudoval dramaturgiu na FAMU a do novinárskej praxe vstúpil ako redaktor Mladého světa. Mladý svět patril v komunistickom Československu k tomu najlepšiemu, čo sa medzi povolenými, štátom vydávanými periodikami dalo nájsť. Bol to časopis určený oficiálne mladým čitateľom, no vekové zloženie jeho priaznivcov bolo pestrejšie. Čítali ho najmladší tínedžeri od jedenásť, dvanásť rokov, ale aj dospelí a starší – pretože tam bolo čo čítať.
Radek John ešte písal scenáre, v roku 1980 vydal román Džínový svět, pokračoval knihami Začátek letopočtu (1984), Memento (1986), z jeho pera je aj literárna predloha slávneho českého filmu Bony a klid. V tvorbe sa venoval problémom, ako sú drogy, alkoholizmus a násilie nielen medzi mladými. Už tým sa vymykal zo sivého priemeru autorov, ktorí za socializmu len prikrášľovali realitu.
Jeho kariéra v TV Nova bola hviezdna. Relácie ako Na vlastní oči, Občanské judo, ale aj známe provokatívne Peříčko, alebo ľudový a poriadne horúci Kotel, to všetko patrí k zásadným momentom vzniku a postupného často bolestného fungovania postkomunistických médií v Československu a v Česku. Dá sa bez preháňania povedať, že Radek John bol z tých, ktorí svojou víziou posúvali TV Novu a celé české mediálne prostredie dopredu. .politik
A potom sa to stalo. Radek John absolvoval rovnakú cestu ako mnohí novinári – nielen v postkomunistickom geografickom priestore. Dal sa na politiku. Začiatkom roku 2009 sa jeho meno verejne a kontroverzne spojilo so stranou Věci veřejné, keď jej poskytol sponzorský dar 50-tisíc korún, čo podľa denníka MF Dnes mala byť odmena pre občanov, ktorí vstúpili do iných strán a svoj príbeh chceli zverejniť. V júni 2009 sa stal predsedom strany, vstúpil do komunálnej politiky a jeho doterajším politickým vrcholom bola funkcia ministra vnútra vo vláde Petra Nečasa s tým, že bude bojovať proti korupcii. V januári tohto roku bol prijatý ním navrhovaný balíček protikorupčných opatrení.
S jeho menom sa však spojilo i podozrenie z korupcie – ako predseda predstavenstva firmy Ora Print podpísal zmluvu s Lesmi Českej republiky o výrobe knihy a DVD Zvěřinové hody Evy Pilarové. Problémom bola vysoká cena zákazky, údajne až niekoľkonásobne nadhodnotená. V Ora Printe skončil v polovici roku 2009, hovorilo sa o tom, že dostal neúmerne vysoké odstupné. .na kahánku
Čo však nezostalo len v rovine rečí, je záver jeho politickej kariéry. Petr Nečas po odhaleniach o Bártovej strane, ktoré rozhojdali politickú situáciu v Česku, urobil niekoľko vecí, a jednou z nich bolo odvolanie Radka Johna z funkcie ministra vnútra. Na jeho miesto prišiel bývalý policajt Kubice, John dostal funkciu „protikorupčného cára“, z ktorej teraz odchádza. Ten odchod nie je nečakaný – už pri rošáde to vyzeralo, že funkcia bola pre Johna účelovo vytvorená. Uvidíme, či má premiér Nečas pripravené aj scenáre, ktorými chce Johnovu rezignáciu riešiť. Vláda má totiž opäť „na kahánku“.
„Človek predpokladá,“ napísala ďalej Eva Čobejová, „že skúsený novinár, ktorý zažil všelijakých podvodníkov a zlodejov, nemôže naletieť ani uletieť. Je ostrieľaný a predvídavý, lebo mal roky na to, aby si vybudoval akýsi šiesty zmysel, ktorým odhalí nečestnú hru. Zároveň má už dostatočne vyvinutý pud sebazáchovy a veľkú dávku sebaúcty, aby nevletel do nejakej blamáže.“ Tým trápnym koncom sa myslelo odhalenie machinácií Víta Bártu.
Vít Bárta, ako sa ukázalo, postavil svoju stranu Věci veřejné ako marketingový doplnok k podnikateľským aktivitám. Nevymyslel nič nové, no málokto to vyhlási ako tajný vnútrostranícky program a dá sa pri tom zaznamenať. Radek John, predseda strany založenej Bártom, sa ocitol v nechcenej role: ako trápny prisluhovač jedného hrubého manipulátora, ako podvedený novinár, ktorému šiesty zmysel absolútne zlyhal. Namočený v nečestnej hre i vystavený blamáži. A to všetko v pozícii ministra vnútra. Ale tým sa to neskončilo. .reportér, spisovateľ, televizionár
Mohlo to dopadnúť inak? Asi predsa len áno. Radek John totiž nie je „jen tak někdo“. Pochádza z rodiny, kde sa dedil intelekt i tvorivosť, jeho otcom je profesor Ctirad John, jedna z dôležitých postáv českej imunológie, jeho matkou redaktorka, v roku 1992 zosnulá Božena Johnová. Vyštudoval dramaturgiu na FAMU a do novinárskej praxe vstúpil ako redaktor Mladého světa. Mladý svět patril v komunistickom Československu k tomu najlepšiemu, čo sa medzi povolenými, štátom vydávanými periodikami dalo nájsť. Bol to časopis určený oficiálne mladým čitateľom, no vekové zloženie jeho priaznivcov bolo pestrejšie. Čítali ho najmladší tínedžeri od jedenásť, dvanásť rokov, ale aj dospelí a starší – pretože tam bolo čo čítať.
Radek John ešte písal scenáre, v roku 1980 vydal román Džínový svět, pokračoval knihami Začátek letopočtu (1984), Memento (1986), z jeho pera je aj literárna predloha slávneho českého filmu Bony a klid. V tvorbe sa venoval problémom, ako sú drogy, alkoholizmus a násilie nielen medzi mladými. Už tým sa vymykal zo sivého priemeru autorov, ktorí za socializmu len prikrášľovali realitu.
Jeho kariéra v TV Nova bola hviezdna. Relácie ako Na vlastní oči, Občanské judo, ale aj známe provokatívne Peříčko, alebo ľudový a poriadne horúci Kotel, to všetko patrí k zásadným momentom vzniku a postupného často bolestného fungovania postkomunistických médií v Československu a v Česku. Dá sa bez preháňania povedať, že Radek John bol z tých, ktorí svojou víziou posúvali TV Novu a celé české mediálne prostredie dopredu. .politik
A potom sa to stalo. Radek John absolvoval rovnakú cestu ako mnohí novinári – nielen v postkomunistickom geografickom priestore. Dal sa na politiku. Začiatkom roku 2009 sa jeho meno verejne a kontroverzne spojilo so stranou Věci veřejné, keď jej poskytol sponzorský dar 50-tisíc korún, čo podľa denníka MF Dnes mala byť odmena pre občanov, ktorí vstúpili do iných strán a svoj príbeh chceli zverejniť. V júni 2009 sa stal predsedom strany, vstúpil do komunálnej politiky a jeho doterajším politickým vrcholom bola funkcia ministra vnútra vo vláde Petra Nečasa s tým, že bude bojovať proti korupcii. V januári tohto roku bol prijatý ním navrhovaný balíček protikorupčných opatrení.
S jeho menom sa však spojilo i podozrenie z korupcie – ako predseda predstavenstva firmy Ora Print podpísal zmluvu s Lesmi Českej republiky o výrobe knihy a DVD Zvěřinové hody Evy Pilarové. Problémom bola vysoká cena zákazky, údajne až niekoľkonásobne nadhodnotená. V Ora Printe skončil v polovici roku 2009, hovorilo sa o tom, že dostal neúmerne vysoké odstupné. .na kahánku
Čo však nezostalo len v rovine rečí, je záver jeho politickej kariéry. Petr Nečas po odhaleniach o Bártovej strane, ktoré rozhojdali politickú situáciu v Česku, urobil niekoľko vecí, a jednou z nich bolo odvolanie Radka Johna z funkcie ministra vnútra. Na jeho miesto prišiel bývalý policajt Kubice, John dostal funkciu „protikorupčného cára“, z ktorej teraz odchádza. Ten odchod nie je nečakaný – už pri rošáde to vyzeralo, že funkcia bola pre Johna účelovo vytvorená. Uvidíme, či má premiér Nečas pripravené aj scenáre, ktorými chce Johnovu rezignáciu riešiť. Vláda má totiž opäť „na kahánku“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.