TELEVÍZIE Dôveryhodnosť a exody
Nie je nič nezvyčajné, ak prvé týždne, možno mesiace po výmene vedenia firmy prichádzajú noví ľudia. V továrni na pneumatiky, sieti
supermarketov či banke to berieme ako prirodzenú súčasť diania.
Ale ak sa to deje v spravodajskej televízi a ak sa to deje
opakovane, nedá sa to stráviť ľahko. Spravodajská televízia je totiž
firma, ktorá chce zarobiť na tom, že nás bude informovať o udalostiach okolo nás. A taká firma by si mala na svoju dôveryhodnosť dať pozor oveľa viac ako továreň na pneumatiky. Tam stačí, aby nás gumy v kritickej chvíli nezradili. Kritická chvíľa pre dôveryhodnosť spravodajskej televízie nastane vtedy, keď odchádza veľa redaktorov naraz. Ta3 podstúpila hneď niekoľko exodov.
Bolo pri nich zjavné, že televízia nezvláda predovšetkým komunikáciu. Ani dovnútra, ani navonok. Televízia nepripraví zamestnancov na zmeny, tí zas, zrejme nezvyknutí hovoriť o problémoch s nadriadenými, všetko okamžite bez štipky úcty k zamestnávateľovi vynášajú na verejnosť či už ďalším novinárom, alebo na Facebooku. K tomu všetkému navonok zle komunikuje aj sama televízia: ak práve nezatĺka, tak aspoň nadáva novinárom, ktorí sa pýtajú. Nestabilita, agresivita v komunikácii – to sú vlastnosti, ktorými by chcela byť vnímaná asi najhoršia spravodajská televízia sveta. Až taký globálny unikát na našom Slovensku hádam nemáme. Práve naopak. Ta3 je typicky slovenská.
.radoslav Augustín, eTrend.sk ROZHLAS Gule Heleny Fibingerovej v rozhlase
V januári začal Český rozhlas na stanici Vltava postupne vysielať 12 pôvodných rozhlasových hier, väčšinou komédií, a hneď prvou inscenáciou sa mu podarilo poriadne rozvíriť mediálne vody. Dramatik David Drábek po hre inšpirovanej českou telebritkou zamieril vyššie a napísal tragikomédiu Koule, ktorej fiktívna hrdinka Milena akoby z oka vypadla guliarke Helene Fibingerovej. Hra naráža na rôzne tragikomické okamihy jej života, zvlášť na podozrenia zo štátom riadeného dopingu našich športovcov v 80. rokoch a kolaboráciu s režimom. Na hru sa sťažovala dotknutá atlétka aj s bežkyňou Jarmilou Kratochvílovou, na ktorú sa zas podobá fiktívna Radmila s podozrivo dopichaným zadkom. Sťažnosťou Českého atletického zväzu sa musela zaoberať Rada ČRo, tá však kolíziu so zákonom nenašla. Atléti vo februári požadovali od ČRo odškodnenie a boli odhodlaní podať žalobu. Odvtedy je ticho, na stránke ČRo hra nie je dostupná, iba vydavateľstvo Akropolis hru pohotovo vydalo knižne. Ak by sme si odmysleli všetky narážky na skutočné postavy, Fibingerovou počnúc a Husákom končiac, vtipné hlášky napríklad o športovkyniach NDR, tak samotná hra je ako dramatický útvar dosť rozbitá a za ocenenie stojí najmä pre stvárnenie herečkou Pavlou Tomicovou. Rozhlas má v našom povedomí vysoký status poslednej kultúrnej inštitúcie, ale možno len preto, že ho v skutočnosti veľmi nepočúvame. Spozornieme až vtedy, keď skĺzne do bulvárnych praktík, ktoré tak radi odsudzujeme na komerčných médiách.
.elena Akácsová MÉDIÁ Nestíhajú
Celkom verím, že v RTVS majú teraz kopu inej práce, ako aktualizovať svoje internetové stránky. Ale predsa len v čase, keď ľudia pomaličky začínajú opúšťať klasické rádiá a televízory, a nahrádzajú ich počítače či mobily, by verejnoprávna televízia nemala rezignovať ani na internet. Nová stránka RTVS je informačne suchá a takmer prázdna. To by ani nevadilo, veď ľudia sú zvyknutí najmä na tie pôvodné stránky STV a Sro. Ale tam akoby zastal čas. Je šokujúce, že na hlavnej stránke STV sa dodnes (to jest do 12. mája 2011) nachádza rubrika, ktorú kedysi na svoju sebaobranu založil bývalý riaditeľ Štefan Nižňanský a volá sa STOP DEZINFORMÁCIÁM. Posledný príspevok je síce z 1. decembra 2010, ale aj tak táto rubrika – skvelá ukážka toho, ako rozmýšľa a fungoval Nižňanského manažment trpiaci pocitom, že je proti nemu celý svet – dodnes žiari, opakujem, na úvodnej stránke STV, ktorú si otvorí každý, kto chce napríklad vedieť, aký program STV práve vysiela alebo ako prebieha proces digitalizácie. Úplne bizarne pôsobí aj stránka Slovenského rozhlasu, kde sú v rubrike Aktuálne iba dve správy z mája a ostatné kedysi z februára. Jedna z tých dvoch májových správ je pritom v maďarčine a druhá je regionálna správička o zániku železničnej trate z Jablonice do Brezovej pod Bradlom. Lepšie nič ako tento zmätok, ktorý pripomína zlý žart.
.eva Čobejová
Nie je nič nezvyčajné, ak prvé týždne, možno mesiace po výmene vedenia firmy prichádzajú noví ľudia. V továrni na pneumatiky, sieti
supermarketov či banke to berieme ako prirodzenú súčasť diania.
Ale ak sa to deje v spravodajskej televízi a ak sa to deje
opakovane, nedá sa to stráviť ľahko. Spravodajská televízia je totiž
firma, ktorá chce zarobiť na tom, že nás bude informovať o udalostiach okolo nás. A taká firma by si mala na svoju dôveryhodnosť dať pozor oveľa viac ako továreň na pneumatiky. Tam stačí, aby nás gumy v kritickej chvíli nezradili. Kritická chvíľa pre dôveryhodnosť spravodajskej televízie nastane vtedy, keď odchádza veľa redaktorov naraz. Ta3 podstúpila hneď niekoľko exodov.
Bolo pri nich zjavné, že televízia nezvláda predovšetkým komunikáciu. Ani dovnútra, ani navonok. Televízia nepripraví zamestnancov na zmeny, tí zas, zrejme nezvyknutí hovoriť o problémoch s nadriadenými, všetko okamžite bez štipky úcty k zamestnávateľovi vynášajú na verejnosť či už ďalším novinárom, alebo na Facebooku. K tomu všetkému navonok zle komunikuje aj sama televízia: ak práve nezatĺka, tak aspoň nadáva novinárom, ktorí sa pýtajú. Nestabilita, agresivita v komunikácii – to sú vlastnosti, ktorými by chcela byť vnímaná asi najhoršia spravodajská televízia sveta. Až taký globálny unikát na našom Slovensku hádam nemáme. Práve naopak. Ta3 je typicky slovenská.
.radoslav Augustín, eTrend.sk ROZHLAS Gule Heleny Fibingerovej v rozhlase
V januári začal Český rozhlas na stanici Vltava postupne vysielať 12 pôvodných rozhlasových hier, väčšinou komédií, a hneď prvou inscenáciou sa mu podarilo poriadne rozvíriť mediálne vody. Dramatik David Drábek po hre inšpirovanej českou telebritkou zamieril vyššie a napísal tragikomédiu Koule, ktorej fiktívna hrdinka Milena akoby z oka vypadla guliarke Helene Fibingerovej. Hra naráža na rôzne tragikomické okamihy jej života, zvlášť na podozrenia zo štátom riadeného dopingu našich športovcov v 80. rokoch a kolaboráciu s režimom. Na hru sa sťažovala dotknutá atlétka aj s bežkyňou Jarmilou Kratochvílovou, na ktorú sa zas podobá fiktívna Radmila s podozrivo dopichaným zadkom. Sťažnosťou Českého atletického zväzu sa musela zaoberať Rada ČRo, tá však kolíziu so zákonom nenašla. Atléti vo februári požadovali od ČRo odškodnenie a boli odhodlaní podať žalobu. Odvtedy je ticho, na stránke ČRo hra nie je dostupná, iba vydavateľstvo Akropolis hru pohotovo vydalo knižne. Ak by sme si odmysleli všetky narážky na skutočné postavy, Fibingerovou počnúc a Husákom končiac, vtipné hlášky napríklad o športovkyniach NDR, tak samotná hra je ako dramatický útvar dosť rozbitá a za ocenenie stojí najmä pre stvárnenie herečkou Pavlou Tomicovou. Rozhlas má v našom povedomí vysoký status poslednej kultúrnej inštitúcie, ale možno len preto, že ho v skutočnosti veľmi nepočúvame. Spozornieme až vtedy, keď skĺzne do bulvárnych praktík, ktoré tak radi odsudzujeme na komerčných médiách.
.elena Akácsová MÉDIÁ Nestíhajú
Celkom verím, že v RTVS majú teraz kopu inej práce, ako aktualizovať svoje internetové stránky. Ale predsa len v čase, keď ľudia pomaličky začínajú opúšťať klasické rádiá a televízory, a nahrádzajú ich počítače či mobily, by verejnoprávna televízia nemala rezignovať ani na internet. Nová stránka RTVS je informačne suchá a takmer prázdna. To by ani nevadilo, veď ľudia sú zvyknutí najmä na tie pôvodné stránky STV a Sro. Ale tam akoby zastal čas. Je šokujúce, že na hlavnej stránke STV sa dodnes (to jest do 12. mája 2011) nachádza rubrika, ktorú kedysi na svoju sebaobranu založil bývalý riaditeľ Štefan Nižňanský a volá sa STOP DEZINFORMÁCIÁM. Posledný príspevok je síce z 1. decembra 2010, ale aj tak táto rubrika – skvelá ukážka toho, ako rozmýšľa a fungoval Nižňanského manažment trpiaci pocitom, že je proti nemu celý svet – dodnes žiari, opakujem, na úvodnej stránke STV, ktorú si otvorí každý, kto chce napríklad vedieť, aký program STV práve vysiela alebo ako prebieha proces digitalizácie. Úplne bizarne pôsobí aj stránka Slovenského rozhlasu, kde sú v rubrike Aktuálne iba dve správy z mája a ostatné kedysi z februára. Jedna z tých dvoch májových správ je pritom v maďarčine a druhá je regionálna správička o zániku železničnej trate z Jablonice do Brezovej pod Bradlom. Lepšie nič ako tento zmätok, ktorý pripomína zlý žart.
.eva Čobejová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.