Najprv mu zničili virtuálnu Pravú stranu. Idea jej založenia sa pripisovala práve Medvedevovi. Do jej čela lákali ministra financií Alexeja Kudrinu. Ten kategoricky odmietol – počíta totiž s kreslom liberálneho premiéra pri budúcom prezidentovi Putinovi. Potom to ponúkli Šuvalovovi. Rozmýšľal dva týždne, a potom sa šiel poradiť k Putinovi.
Potom zničili aj stranu Spravodlivé Rusko. Jej jediná vina bola, že to nie je Jednotné Rusko. Táto strana bola pritom vymyslená preto „že aj tí, ktorí nezahlasujú za Jednotné Rusko, musia mať koho voliť.“ Ale teraz sa koncepcia zmenila na „Všetci za Putina“.
Sedia Putin a Medvedev oproti sebe a Mevedev povie: „Ja chcem byť prezidentom.“ A Putin odpovie: „Za mnou je Národný front. Teda všetci. Kto je za tebou?“ Už predsa nikto nezostal. Vytvorenie Národného frontu je hrozivé zarevanie náčelníka.
Ale ten rev znie akosi úboho. Veď aký Národný front? Proti komu? Národné fronty sa vytvárali na boj s rôznymi „krvavými buržoáznymi režimami“. Proti komu bojujú Putinovi dôchodcovia, strojári či automobilisti? Proti Chodorkovskému, zavretému v base? Proti Medvedevovi snívajúcom o sebe samom? Proti krvavému režimu v USA?
A kto sú vlastne tí velikáni, čo svojím mohutným intelektom a morálnou autoritou podoprú slabnúcu prestíž Putinovej strany a vynesú ho k novému prezidentovaniu? Neoznamujú žiadne mená. Informujú iba, že „na stretnutie s premiérom prišli predstavitelia OPORY Ruska, Pracujúceho Ruska, Zväzu dôchodcov, Mladej gardy Jednotného Ruska, Ruského zväzu veteránov z Afganistanu, Zväzu žien, Zväzu prepravcov Ruska atď.
Do Putinovej rezidencie priviezli skupinu „predstaviteľov spoločnosti“ – no niet sa veľmi čím chváliť.
Putin sa nepochybne stane prezidentom, ja si však myslím, že do nasledujúcich prezidentských volieb už tento režim neprežije. Júlia Latyninová (1966) je spisovateľka, komentátorka a ekonomická analytička Novoj gazety. Píše aj detektívky a politické trilery. Vychádza v spolupráci s ruskými novinami Novaja gazeta. Krátené.
Potom zničili aj stranu Spravodlivé Rusko. Jej jediná vina bola, že to nie je Jednotné Rusko. Táto strana bola pritom vymyslená preto „že aj tí, ktorí nezahlasujú za Jednotné Rusko, musia mať koho voliť.“ Ale teraz sa koncepcia zmenila na „Všetci za Putina“.
Sedia Putin a Medvedev oproti sebe a Mevedev povie: „Ja chcem byť prezidentom.“ A Putin odpovie: „Za mnou je Národný front. Teda všetci. Kto je za tebou?“ Už predsa nikto nezostal. Vytvorenie Národného frontu je hrozivé zarevanie náčelníka.
Ale ten rev znie akosi úboho. Veď aký Národný front? Proti komu? Národné fronty sa vytvárali na boj s rôznymi „krvavými buržoáznymi režimami“. Proti komu bojujú Putinovi dôchodcovia, strojári či automobilisti? Proti Chodorkovskému, zavretému v base? Proti Medvedevovi snívajúcom o sebe samom? Proti krvavému režimu v USA?
A kto sú vlastne tí velikáni, čo svojím mohutným intelektom a morálnou autoritou podoprú slabnúcu prestíž Putinovej strany a vynesú ho k novému prezidentovaniu? Neoznamujú žiadne mená. Informujú iba, že „na stretnutie s premiérom prišli predstavitelia OPORY Ruska, Pracujúceho Ruska, Zväzu dôchodcov, Mladej gardy Jednotného Ruska, Ruského zväzu veteránov z Afganistanu, Zväzu žien, Zväzu prepravcov Ruska atď.
Do Putinovej rezidencie priviezli skupinu „predstaviteľov spoločnosti“ – no niet sa veľmi čím chváliť.
Putin sa nepochybne stane prezidentom, ja si však myslím, že do nasledujúcich prezidentských volieb už tento režim neprežije. Júlia Latyninová (1966) je spisovateľka, komentátorka a ekonomická analytička Novoj gazety. Píše aj detektívky a politické trilery. Vychádza v spolupráci s ruskými novinami Novaja gazeta. Krátené.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.