Namiesto desiatich, dvadsiatich, päťdesiatich kníh stačí jedna a hoci ten nepomer musí klať oči i slepému, sme ochotní ho ignorovať, lebo takto je to pohodlnejšie. Tisíce strán textu, z ktorých na konci zostane veta. Gödelova veta, Higgsov bozón, Platónova jaskyňa, Myslím, teda som, Boh je mŕtvy. Redukcia dovedená k absolútnej dokonalosti –úplnému vyprázdneniu. Na tomto mieste potom už niet rozdielu medzi Occamovou britvou a Elvisovou bokombradou. Akoby sme nazerali kľúčovou dierkou do miestnosti, v ktorej je zhasnuté svetlo. Vieme, že tam čosi je, alebo by aspoň byť malo, ale nevieme, čo presne a či vôbec.
Popkultúra sa dá milovať kvôli rôznym veciam, rovnako nenávidieť, najkrajšie je, keď sa to stretne a človek zmietaný medzi láskou a nenávisťou skúša zachovať si aspoň zvyšky zdravého rozumu a celkom nezblbnúť. Dokonalým príkladom sú práve „populárno-náučné“ knihy, celý jeden segment literárneho trhu postavený na predpoklade, že poznanie v nejakej oblasti sa dá zhrnúť do pár odľahčených, široko čitateľsky prístupných, zrozumiteľných viet v lepšom prípade, v horšom priamo do sloganov. A najlepšie, ak je to navyše troška uštipačné, ironizujúce, vtipné.
Náučný pop je skvelý v tom, že – napĺňajúc ideu pragmatizmu – pracuje síce priamo s nepomenovaným, ale v pozadí prítomným konceptom užitočnosti. Nestačí, aby súcno len bolo, ak súcno je, musí byť na niečo, musí byť „užitočné“. Preto má náučný pop často podobu manuálu alebo návodu a platí vzácne pravidlo, že čím sa tento jeho aspekt viac zvýrazňuje, tým je knižka blbšia. Ako zbohatnúť za sedem dní a nevytiahnuť pri tom prst z nosa. A redukcia môže pokračovať ďalej, lebo ani tieto knižky netreba už čítať, názvy pohodlne vystačia, človek sa prejde po náležitom oddelení v kníhkupectve a je úplne v obraze. Negramotnému by mu azda bolo najpohodlnejšie.
Popkultúra sa dá milovať kvôli rôznym veciam, rovnako nenávidieť, najkrajšie je, keď sa to stretne a človek zmietaný medzi láskou a nenávisťou skúša zachovať si aspoň zvyšky zdravého rozumu a celkom nezblbnúť. Dokonalým príkladom sú práve „populárno-náučné“ knihy, celý jeden segment literárneho trhu postavený na predpoklade, že poznanie v nejakej oblasti sa dá zhrnúť do pár odľahčených, široko čitateľsky prístupných, zrozumiteľných viet v lepšom prípade, v horšom priamo do sloganov. A najlepšie, ak je to navyše troška uštipačné, ironizujúce, vtipné.
Náučný pop je skvelý v tom, že – napĺňajúc ideu pragmatizmu – pracuje síce priamo s nepomenovaným, ale v pozadí prítomným konceptom užitočnosti. Nestačí, aby súcno len bolo, ak súcno je, musí byť na niečo, musí byť „užitočné“. Preto má náučný pop často podobu manuálu alebo návodu a platí vzácne pravidlo, že čím sa tento jeho aspekt viac zvýrazňuje, tým je knižka blbšia. Ako zbohatnúť za sedem dní a nevytiahnuť pri tom prst z nosa. A redukcia môže pokračovať ďalej, lebo ani tieto knižky netreba už čítať, názvy pohodlne vystačia, človek sa prejde po náležitom oddelení v kníhkupectve a je úplne v obraze. Negramotnému by mu azda bolo najpohodlnejšie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.