V našom televíznom klebetení, ktoré sa volá Sedem s r. o., sa minule objavila dosť závažná téma – porekadlá a ich zmysel. Diskutovalo sa o ich zmysle, nie o význame. Význam rozhodne majú. Ak ich použijete v pravej chvíli a na pravom mieste, slúžia ako nevyvrátiteľný argument.
Nikto sa totiž neodváži polemizovať s ľudovým porekadlom. Je v ňom, údajne, zakódovaná skúsenosť, múdrosť a všetko ostatné, s čím nemožno nesúhlasiť. Taký je ich pravý význam. Sú to definitívy. Po nich sa už nedá povedať nič. Diskusia sa končí. A my, náš debatný krúžok, sme sa odvážili zapochybovať o ich zmysle. Teda, zdôrazňujem, nie o ich význame, ale o zmysle. Už to je svätokrádež, pretože sa tým naznačuje, že čosi, čo má význam, nemusí mať zmysel. Začalo sa porekadlom Ranné vtáča ďalej dokráča. Spochybnili sme jeho zmysel. Nikto z nás nie je ranné vtáča, najradšej by sme vstávali krátko pred obedom a kam sme to až dotiahli? Do našej klebetárne Sedem s r. o. Stali sme sa všeobecne známymi. Nie uznávanými, to zďaleka nie, ale známymi určite.
To sa máloktorému z ranných vtáčat podarilo. Okrem toho zazneli aj výhrady k tomu, že vtáča kráča, pretože vtáča, ak práve nelieta, tak poskakuje, aspoň vrabec určite. Lenže Ranné vtáča ďalej doskáče už nie je plnohodnotné porekadlo, lebo sa nerýmuje. Ak by sme chceli zachytiť stav človeka, keď sa po preflámovanej noci vracia domov, tak by sa hodilo Ranné vtáča ospalo kráča, chce kráčať ďalej, no tak mu nalej. Lenže to je zase na porekadlo príliš dlhé, to už zaváňa príbehom. Ale poďme ďalej. Kto sa bojí, nech nejde do lesa. A čo má robiť?. Má sedieť doma a báť sa tam? Myslím, že tomu, kto sa bojí, ísť práve do lesa ani nenapadne. Okrem toho les by nemal byť považovaný za symbol hrôzy. Dosť príležitostí na kvalitný strach je aj mimo lesa. Čert nespí. Nuž, ktovie. Videli ste čerta? Nevideli. Tak načo tie prenáhlené súdy. Možno si aj čert zdriemne, problém je v tom, že nevieme kedy. Sedemkrát meraj a raz rež. To je veľký omyl. Rezať sa dá len raz, to je fakt, lebo ak odrežete, už je odrezané. Ale prečo merať práve sedemkrát? Nestačí dvakrát? Čo sme už úplne senilní? A ak sme senilní, odmeriame sedemkrát, a potom zabudneme, že máme rezať. Čo som to chcel, pýtame sa s nožom v ruke. Rezať, hovorí žena. Koho? Zabudni na to, podotkne žena, a to ani nemusela, už sa stalo. Pokiaľ ide o porekadlo, že Bez práce nie sú koláče, to ani nebudem rozoberať, lebo by som sa zbytočne rozčúlil. To isté platí aj o prísloví Viac hláv, viac rozumu. No comment. Takže, ak má nejaké príslovie či porekadlo ozajstný význam a súčasne aj hlboký zmysel, tak je to hádam Kým tučný schudne, chudý zdochne. Dobrú chuť.
Nikto sa totiž neodváži polemizovať s ľudovým porekadlom. Je v ňom, údajne, zakódovaná skúsenosť, múdrosť a všetko ostatné, s čím nemožno nesúhlasiť. Taký je ich pravý význam. Sú to definitívy. Po nich sa už nedá povedať nič. Diskusia sa končí. A my, náš debatný krúžok, sme sa odvážili zapochybovať o ich zmysle. Teda, zdôrazňujem, nie o ich význame, ale o zmysle. Už to je svätokrádež, pretože sa tým naznačuje, že čosi, čo má význam, nemusí mať zmysel. Začalo sa porekadlom Ranné vtáča ďalej dokráča. Spochybnili sme jeho zmysel. Nikto z nás nie je ranné vtáča, najradšej by sme vstávali krátko pred obedom a kam sme to až dotiahli? Do našej klebetárne Sedem s r. o. Stali sme sa všeobecne známymi. Nie uznávanými, to zďaleka nie, ale známymi určite.
To sa máloktorému z ranných vtáčat podarilo. Okrem toho zazneli aj výhrady k tomu, že vtáča kráča, pretože vtáča, ak práve nelieta, tak poskakuje, aspoň vrabec určite. Lenže Ranné vtáča ďalej doskáče už nie je plnohodnotné porekadlo, lebo sa nerýmuje. Ak by sme chceli zachytiť stav človeka, keď sa po preflámovanej noci vracia domov, tak by sa hodilo Ranné vtáča ospalo kráča, chce kráčať ďalej, no tak mu nalej. Lenže to je zase na porekadlo príliš dlhé, to už zaváňa príbehom. Ale poďme ďalej. Kto sa bojí, nech nejde do lesa. A čo má robiť?. Má sedieť doma a báť sa tam? Myslím, že tomu, kto sa bojí, ísť práve do lesa ani nenapadne. Okrem toho les by nemal byť považovaný za symbol hrôzy. Dosť príležitostí na kvalitný strach je aj mimo lesa. Čert nespí. Nuž, ktovie. Videli ste čerta? Nevideli. Tak načo tie prenáhlené súdy. Možno si aj čert zdriemne, problém je v tom, že nevieme kedy. Sedemkrát meraj a raz rež. To je veľký omyl. Rezať sa dá len raz, to je fakt, lebo ak odrežete, už je odrezané. Ale prečo merať práve sedemkrát? Nestačí dvakrát? Čo sme už úplne senilní? A ak sme senilní, odmeriame sedemkrát, a potom zabudneme, že máme rezať. Čo som to chcel, pýtame sa s nožom v ruke. Rezať, hovorí žena. Koho? Zabudni na to, podotkne žena, a to ani nemusela, už sa stalo. Pokiaľ ide o porekadlo, že Bez práce nie sú koláče, to ani nebudem rozoberať, lebo by som sa zbytočne rozčúlil. To isté platí aj o prísloví Viac hláv, viac rozumu. No comment. Takže, ak má nejaké príslovie či porekadlo ozajstný význam a súčasne aj hlboký zmysel, tak je to hádam Kým tučný schudne, chudý zdochne. Dobrú chuť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.