Asi sa to všetko naučil v Nemecku a do Ameriky to už prišiel iba uplatniť. Jules Verne nebol až taký nacionalista, je neuveriteľné, že nechal úspešne obísť zemeguľu za 80 dní akurát Angličana, keby to mal v rukách May, tak by to bol Nemec Karl Deutsch a absolvoval by to za mesiac. Neviem už, do ktorej triedy som chodil, ale druhý diel Winnetoua bol vzácny artikel, bolo to zakázané čítanie, o to viac nás to lákalo. Pamätám sa, že sa k nám ohlásila triedna učiteľka, aby sa porozprávala s mojimi rodičmi o tom, aký som nedisciplinovaný, lebo keď nám prednášala o jednotlivých štádiách vývinu ľudskej spoločnosti, hovorila, že po prvotnopospolnej zákonite prišla otrokárska, po nej zákonite feudálne, potom zákonite kapitalizmus a po kapitalizme, po prechodnom štádiu socializmu, nastane zákonite komunizmus. A ja som sa prihlásil a opýtal som sa, čo príde zákonite po komunizme. Vybehla z triedy so slovami „Toto sa ma ešte nikto neopýtal!“ Netušila, ani ja, že po socializme nastane zase kapitalizmus. No a ona sa prišla porozprávať s rodičmi a ja som sa na to pripravil, do svojej izby som zavesil portrét Stalina, aby bolo jasné, že som uvedomelý, to Stalin ešte žil. Ale učiteľka meškala, a tak som sa začítal do Winnetoua, druhý diel, a keď prišla, odhalila ma. A nenaletela ani na toho Stalina, takže som to u nej mal prehraté. V triede na hodine mala prednášku o uvedomelosti, povedala, že nestačí mať na stene obrázky vodcov, že sa treba angažovať srdcom a dívala sa uprene na mňa. Mne to bolo v podstate jedno, bol som rád že mi toho Winnetoua nezhabala. To sa podarilo potom tebe Emil, tak ma neser a vráť mi tú knihu, viažu ma k nej spomienky. Miro.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.