FILM Kráľovstvo zverstiev Réžia: David Michôd Austrália, 2010
Mamy by nikdy nemali umierať skôr, ako ich deti dospejú natoľko, aby sa o seba vedeli zodpovedne postarať. Joshuova mama o tom buď nevedela, na chvíľu na to zabudla, alebo to nezvládla. Joshua Cody (James Frecheville), sedemnásťročný chalan s telom urasteného muža, tvárou prekvapeného mladíka a dezorientovanou dušou a rozumom adolescenta, prifarbeným drogami, sa po matkinej smrti presťahuje k babičke Janine (Jacki Weaver). Nie je to starenka, čo vypeká buchty. Jej synovia Andrew (Ben Mendelsohn), Darren (Luke Ford) a Craig (Sullivan Stapleton) sú kriminálnici, tvoria rodinný zločinecký klan a ona je jeho stredobodom. Polícia je v strehu, prahne po skalpoch Codyovcov, ale je aj nevypočítateľná a hrá špinavé hry. Slučka sa sťahuje okolo celej rodiny i okolo každého jej člena osobitne. Celovečerný hraný debut Davida Michôda Kráľovstvo zverstiev (Animal Kingdom) je krutý film. Drsný. A ešte drsnejším sa javí, keď vieme, že je inšpirovaný skutočnými udalosťami z Melbourne z konca osemdesiatych rokov. „Kráľovstvo zverstiev je film, ktorý som chcel vždy nakrútiť. Veľký, zlý, spletitý melbournský kriminálny príbeh, pod ktorým stále buble aktuálna hrozba,“ povedal scenárista a režisér filmu David Michôd. Michôdova realizácia, výrazne stojaca na striedmom režijnom rukopise a skvelom hereckom ansámbli, sa neženie za efektnými akčnými scénami, viac psychologizuje, doslova študuje temné stránky ľudí, keď nimi lomcuje neprispôsobivosť, pôžitkárstvo, pomstychtivosť, strach, bezzásadovosť... Mamy by nikdy nemali umierať skôr, ako ich deti dospejú.
.zuzana Mojžišová KNIHA Ivan HORVÁTH: PRÓZY Kalligram, SAV 2010
Jana Kuzmíková, autorka monografie o Ivanovi Horváthovi (1904 –1960), urobila pre Knižnicu slovenskej literatúry výber autorových próz s kalendáriom a doslovom Modernistické dielo Ivana Horvátha. Hoci v knihe prevažujú prózy, esejistika, korešpondencia, rozhovory a spomienky, autorka povedala o jeho tvorbe i živote veľa. Knižne debutoval 19-ročný a keďže ovládal niekoľko jazykov, využil to neskôr v diplomacii a prekladoch. V roku 1946 bol spoluzakladateľom a prvým šéfredaktorom Kultúrneho života. „Horváth ako jeden z prvých slovenských autorov písal o francúzskom surrealizme a ako prvý použil pomenovanie nadrealizmus,...“. Po vojne vstúpil do vysokej politiky, ale v roku 1950 bol zatknutý a takmer až do smrti väznený. Kuzmíková sa však v knihe venuje predovšetkým Horváthovej próze, v ktorej uplatňoval najnovšie metódy európskych umeleckých smerov, experimentoval v obsahu i vo forme. Jeho zakladateľský prínos pre modernú slovenskú literatúru je veľký. Náročná Horváthova próza je aj primerane interpretovaná, Kuzmíková nachádza to, čo je v nej avantgardné, modernistické, diskurzívne a súčasne tvrdí, že jeho prózy sa dajú čítať i podľa realisticko-psychologického kľúča. Ivana Horvátha priblížila ako kultivovaného človeka, „ktorý vnášal do slovenskej kultúry modernú európsku atmosféru a jej najnovšie umelecké prúdenia“. Zanechal nevšedné poznatky a zážitky z ciest po Európe, skúsenosti právnika a diplomata, predstavoval čisté ideály, slobodnú tvorbu a právo na vlastný životný štýl. Jana Kuzmíková presvedčivo dokázala, prečo Horváthovo dielo patrí k základom modernej slovenskej prózy.
.gabriela Rakúsová KNIHA Andrej Kiska: Cesta manažéra z pekla, Andrej Kiska, 2011
Podnikateľ a jeden z otcov „Dobrého anjela“ napísal o svojej skúsenosti knižku. Vydal si ju sám v elegantnej grafickej podobe. Obal knihy pripomína darček, takže autor ju zrejme bude rozdávať ľuďom, ktorí tiež hľadajú vlastnú cestu k charite. Kniha je dostupná aj na internete (www.cestazpekla.sk). Kiska najprv stručne rozpráva svoj príbeh, spomína rodičov, starú mamu, ale aj svoju prácu v USA, kde osemnásť mesiacov tvrdo manuálne pracoval, aby napokon úspory vložil do akcií firmy, ktorá o tri mesiace skrachovala. Napriek tomu Kiska spomína na tú skúsenosť v dobrom, pretože ho naštartovala do podnikania. Keď úspešne rozbehol firmu, nestačilo mu už iba dosahovať čoraz väčší zisk, hoci ani túto motiváciu nepodceňuje. Začal však viac rozmýšľať o duchovných veciach, načas sa stal buddhistom, očaril ho dalajláma a napokon si vytvoril vlastnú filozofiu. Je to podivuhodná zmes rôznych náboženstiev, ale má v sebe silnú autenticitu. Zaujímavé je, ako Kiska radí svojim kolegom podnikateľom, kde pomáhať. Nepáči sa mu, keď špičkoví právnici alebo informatici idú vo voľnom čase natierať do parku preliezačky. „Pomáhajte tam, kde to dokážete. Úmerne svojmu postaveniu a svojim schopnostiam,“ odkazuje im. Odmieta aj povrchnú hru na charitu, a pripomína, že skutočná pomoc sa nedá realizovať bez zapojenia srdca. „Utrpenia sa netreba báť. Naopak, treba ho nájsť a dotknúť sa ho,“ odkazuje človek, ktorý sa naučil nielen dotýkať utrpenia.
.eč
Mamy by nikdy nemali umierať skôr, ako ich deti dospejú natoľko, aby sa o seba vedeli zodpovedne postarať. Joshuova mama o tom buď nevedela, na chvíľu na to zabudla, alebo to nezvládla. Joshua Cody (James Frecheville), sedemnásťročný chalan s telom urasteného muža, tvárou prekvapeného mladíka a dezorientovanou dušou a rozumom adolescenta, prifarbeným drogami, sa po matkinej smrti presťahuje k babičke Janine (Jacki Weaver). Nie je to starenka, čo vypeká buchty. Jej synovia Andrew (Ben Mendelsohn), Darren (Luke Ford) a Craig (Sullivan Stapleton) sú kriminálnici, tvoria rodinný zločinecký klan a ona je jeho stredobodom. Polícia je v strehu, prahne po skalpoch Codyovcov, ale je aj nevypočítateľná a hrá špinavé hry. Slučka sa sťahuje okolo celej rodiny i okolo každého jej člena osobitne. Celovečerný hraný debut Davida Michôda Kráľovstvo zverstiev (Animal Kingdom) je krutý film. Drsný. A ešte drsnejším sa javí, keď vieme, že je inšpirovaný skutočnými udalosťami z Melbourne z konca osemdesiatych rokov. „Kráľovstvo zverstiev je film, ktorý som chcel vždy nakrútiť. Veľký, zlý, spletitý melbournský kriminálny príbeh, pod ktorým stále buble aktuálna hrozba,“ povedal scenárista a režisér filmu David Michôd. Michôdova realizácia, výrazne stojaca na striedmom režijnom rukopise a skvelom hereckom ansámbli, sa neženie za efektnými akčnými scénami, viac psychologizuje, doslova študuje temné stránky ľudí, keď nimi lomcuje neprispôsobivosť, pôžitkárstvo, pomstychtivosť, strach, bezzásadovosť... Mamy by nikdy nemali umierať skôr, ako ich deti dospejú.
.zuzana Mojžišová KNIHA Ivan HORVÁTH: PRÓZY Kalligram, SAV 2010
Jana Kuzmíková, autorka monografie o Ivanovi Horváthovi (1904 –1960), urobila pre Knižnicu slovenskej literatúry výber autorových próz s kalendáriom a doslovom Modernistické dielo Ivana Horvátha. Hoci v knihe prevažujú prózy, esejistika, korešpondencia, rozhovory a spomienky, autorka povedala o jeho tvorbe i živote veľa. Knižne debutoval 19-ročný a keďže ovládal niekoľko jazykov, využil to neskôr v diplomacii a prekladoch. V roku 1946 bol spoluzakladateľom a prvým šéfredaktorom Kultúrneho života. „Horváth ako jeden z prvých slovenských autorov písal o francúzskom surrealizme a ako prvý použil pomenovanie nadrealizmus,...“. Po vojne vstúpil do vysokej politiky, ale v roku 1950 bol zatknutý a takmer až do smrti väznený. Kuzmíková sa však v knihe venuje predovšetkým Horváthovej próze, v ktorej uplatňoval najnovšie metódy európskych umeleckých smerov, experimentoval v obsahu i vo forme. Jeho zakladateľský prínos pre modernú slovenskú literatúru je veľký. Náročná Horváthova próza je aj primerane interpretovaná, Kuzmíková nachádza to, čo je v nej avantgardné, modernistické, diskurzívne a súčasne tvrdí, že jeho prózy sa dajú čítať i podľa realisticko-psychologického kľúča. Ivana Horvátha priblížila ako kultivovaného človeka, „ktorý vnášal do slovenskej kultúry modernú európsku atmosféru a jej najnovšie umelecké prúdenia“. Zanechal nevšedné poznatky a zážitky z ciest po Európe, skúsenosti právnika a diplomata, predstavoval čisté ideály, slobodnú tvorbu a právo na vlastný životný štýl. Jana Kuzmíková presvedčivo dokázala, prečo Horváthovo dielo patrí k základom modernej slovenskej prózy.
.gabriela Rakúsová KNIHA Andrej Kiska: Cesta manažéra z pekla, Andrej Kiska, 2011
Podnikateľ a jeden z otcov „Dobrého anjela“ napísal o svojej skúsenosti knižku. Vydal si ju sám v elegantnej grafickej podobe. Obal knihy pripomína darček, takže autor ju zrejme bude rozdávať ľuďom, ktorí tiež hľadajú vlastnú cestu k charite. Kniha je dostupná aj na internete (www.cestazpekla.sk). Kiska najprv stručne rozpráva svoj príbeh, spomína rodičov, starú mamu, ale aj svoju prácu v USA, kde osemnásť mesiacov tvrdo manuálne pracoval, aby napokon úspory vložil do akcií firmy, ktorá o tri mesiace skrachovala. Napriek tomu Kiska spomína na tú skúsenosť v dobrom, pretože ho naštartovala do podnikania. Keď úspešne rozbehol firmu, nestačilo mu už iba dosahovať čoraz väčší zisk, hoci ani túto motiváciu nepodceňuje. Začal však viac rozmýšľať o duchovných veciach, načas sa stal buddhistom, očaril ho dalajláma a napokon si vytvoril vlastnú filozofiu. Je to podivuhodná zmes rôznych náboženstiev, ale má v sebe silnú autenticitu. Zaujímavé je, ako Kiska radí svojim kolegom podnikateľom, kde pomáhať. Nepáči sa mu, keď špičkoví právnici alebo informatici idú vo voľnom čase natierať do parku preliezačky. „Pomáhajte tam, kde to dokážete. Úmerne svojmu postaveniu a svojim schopnostiam,“ odkazuje im. Odmieta aj povrchnú hru na charitu, a pripomína, že skutočná pomoc sa nedá realizovať bez zapojenia srdca. „Utrpenia sa netreba báť. Naopak, treba ho nájsť a dotknúť sa ho,“ odkazuje človek, ktorý sa naučil nielen dotýkať utrpenia.
.eč
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.