Vravievam (si), že Pink Floyd vytvoril(i) hudbu k môjmu permanentnému vnútru. Album The Dark Side of the Moon je hudbou k tejto hudbe. Je to konceptuálny album, ktorý pre mňa obsahuje všetko potrebné. Pre (môj) život nevyhnutný koncept. Breathe, breathe in the air, don´t be afraid to care. Dýchaj, vdychuj vzduch, neboj sa mať záujem. To je začiatok. Albumu i všetkého. Treba len dýchať, predýchať sa životom. So záujmom. To stačí. Mal som pätnásť, keď som sa sám vybral na majstrovstvá sveta v leteckej akrobacii do Českých Budějovic. Tam, u otcovho bratranca, som The Dark Side of the Moon počul prvýkrát. Vtedy som si riekol, že raz určite uvidím koncert Pink Floyd. Stalo sa. Prvý raz v lete 1989 v Moskve, potom veľakrát. Po novembri 1989 samozrejmosť. I preto vďaka zaň. Tvorba Pink Floyd (i sólové projekty členov skupiny) sú mi druhou krvou v tele. Hnanou tempom nahrávky zvuku srdca Nicka Masona, ktorý album otvára i uzaviera, tiahne sa rytmom všetkých skladieb. Rytmus bubeníkovho srdca, absorbovaný hudbou, je podľa mňa kľúčom k fenomenálnemu úspechu tejto platne. Po rokoch zvyknem album počúvať na rozhraní noci a dňa. Minimálny, takmer nepočuteľný, skôr tušený zvuk, otvorené okno. Počúvam hudbu, zachytávam slová, všetko sa mieša so zvukmi zvonku. Vták, vlak, dážď, útržok vravy chodcov, smiech, lietadlo, pes. Koláž tridsaťosemročnej hudby a zvukov prítomnosti ma obliepa s ľahkosťou úžasných nových objavov. Album a celá tvorba Pink Floyd výrazne ovplyvnili moju transformáciu videného i počutého. Už viem: everything under the sun is in tune. Všetko pod slnkom je v súlade. Niet temnej strany mesiaca... Really! Matter of fact there´s all dark. V skutočnosti je tma všade. There is no dark side of the moon... Som tvoj. Martin Droppa je redaktor .týždňa a najväčší fanúšik Pink Floyd na Slovensku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.