Američania pridlho držali stranu Mubarakovi, príliš váhali s akciou proti Kaddáfímu, pridlho trvalo, kým povedali, že sýrskym zlom je Bašar Assad a rozhodli sa zmraziť jeho účty v USA, hoci nie je jasné, či sýrsky prezident nejaké účty v USA má. A nepresvedčili arabský svet, že Obama má na všetkých rovnaký meter, nielen v prípade izraelsko-palestínskeho konfliktu. Ako chce Biely dom vysvetliť, že niektorých arabských diktátorov vyzýval na odstúpenie, a iných vyzýva na reformy?
Možno len špekulovať, prečo Biely dom obhajuje neobhájiteľné a ešte to označuje za zásadný prejav. Obama vo štvrtok okrem finančnej pomoci (kto z nej bude profitovať, keď napríklad v Egypte vyhrajú voľby sily, ktorým je trhová ekonomika rovnako cudzia ako sloboda prejavu?) pre región ponúkol iba vágne politické heslá.
Je zrejmé, že nemohol načrtnúť nový plán pre izraelsko-palestínsky konflikt, ani podporiť jednostranné vyhlásenie Palestínskeho štátu v OSN, lebo nie je úplne nepríčetný. Na jednej strane vidí bratríčkovanie sa medzi Fatahom a Hamasom, na druhej Benjamina Netanjahua, ktorý pomerne správne nehodnotí arabskú jar ako šancu, ale ako hrozbu pre svoju krajinu.
Navyše, Obama vie, že pre tlak na Izrael, ktorý by arabský svet tak veľmi chcel vidieť, nemá doma podporu. Ani od republikánov, ani od časti demokratov. Napokon, o rok budú voľby a hoci sú reči o „židovskej loby“ scestné, vo voľbách tá komunita rolu hrá.
Obama chcel svoj prejav predstaviť ako pokračovanie reči v Káhire, kde pred dvoma rokmi ponúkol arabskému svetu nové partnerstvo. Tak ako vtedy šlo o rečnícke cvičenie, z ktorého sa naplnila azda len vedecká výmena medzi USA a arabskými krajinami, tak ani vo štvrtok nepovedal nič nové. Nemal čo. To, čo od neho Arabi chceli počuť, nezaznelo, a ostatné už počuli mnohokrát. Ak si Obama myslel, že získa domáce body, tiež sa mýli. Američanov zaujímajú iné veci. Bol to teda zbytočný prejav.
Možno len špekulovať, prečo Biely dom obhajuje neobhájiteľné a ešte to označuje za zásadný prejav. Obama vo štvrtok okrem finančnej pomoci (kto z nej bude profitovať, keď napríklad v Egypte vyhrajú voľby sily, ktorým je trhová ekonomika rovnako cudzia ako sloboda prejavu?) pre región ponúkol iba vágne politické heslá.
Je zrejmé, že nemohol načrtnúť nový plán pre izraelsko-palestínsky konflikt, ani podporiť jednostranné vyhlásenie Palestínskeho štátu v OSN, lebo nie je úplne nepríčetný. Na jednej strane vidí bratríčkovanie sa medzi Fatahom a Hamasom, na druhej Benjamina Netanjahua, ktorý pomerne správne nehodnotí arabskú jar ako šancu, ale ako hrozbu pre svoju krajinu.
Navyše, Obama vie, že pre tlak na Izrael, ktorý by arabský svet tak veľmi chcel vidieť, nemá doma podporu. Ani od republikánov, ani od časti demokratov. Napokon, o rok budú voľby a hoci sú reči o „židovskej loby“ scestné, vo voľbách tá komunita rolu hrá.
Obama chcel svoj prejav predstaviť ako pokračovanie reči v Káhire, kde pred dvoma rokmi ponúkol arabskému svetu nové partnerstvo. Tak ako vtedy šlo o rečnícke cvičenie, z ktorého sa naplnila azda len vedecká výmena medzi USA a arabskými krajinami, tak ani vo štvrtok nepovedal nič nové. Nemal čo. To, čo od neho Arabi chceli počuť, nezaznelo, a ostatné už počuli mnohokrát. Ak si Obama myslel, že získa domáce body, tiež sa mýli. Američanov zaujímajú iné veci. Bol to teda zbytočný prejav.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.