.ako ho možno najlepšie predstaviť? Polyglot, advokát, akademik, najskôr starosta a regionálny poslanec, neskôr dvakrát minister, potom šéf Medzinárodného menového fondu (MMF), naposledy veľmi nádejný prezidentský kandidát, ktorému rástli preferencie. Tu niekde sa sľubná cesta nahor pre 62- ročného francúzskeho politika Dominiqa Straussa-Kahna neplánovane končí. Namiesto oficiálneho vyhlásenia svojej kandidatúry na prezidenta v 2012, na ktoré sa práve čakalo, obleteli svet fotografie spútaného Kahna, ktorého vedú z harlemského súdu a odtiaľ rovno do väznice s krutými podmienkami na Rikers Island. V nej môže pre podozrenie zo znásilnenia chyžnej v hoteli Sofitel v USA prežiť zvyšok svojho života. .len zvodca?
Neuveriteľné, škandalózne, iracionálne, komplot. To boli najčastejšie slová, ktoré padali v debatách francúzskych televízií bezprostredne po zverejnení zatknutia škandálu už bývalého šéfa MMF. „Vôbec to nezodpovedá správaniu DSK. Je to zvodca žien, ale nie je násilník,“ vystúpil ako prvý na obhajobu Kahna, doma prezývaného skratkou DSK, jeho životopisec Michel Taubmann, ktorý vo svojej knihe (Roman vrai de Dominique Strauss-Kahn –Pravdivý román o DSK) venoval celú kapitolu jeho milostným avantúram.
Ani obranné reakcie ostatných kamarátov nenechali na seba dlho čakať. „DSK, môj priateľ, ktorého poznám 25 rokov, nie je to žiadne monštrum, nenásytná beštia, ktorého nám všade vykresľujú. Je zvodca, iste, šarmantný priateľ žien, ale násilnícke zviera, to je absurdné,“ zastáva priateľa Bernard Henry-Lévy, človek s nezanedbateľným vplyvom vo vládnych kruhoch.
No zrejme viac sa približuje pravdivému obrazu o Kahnovi to, čo zaznieva v politických kuloároch. O jeho slabosti pre ženy sa údajne vedelo a mal to byť aj dôvod, prečo v roku 2006 napokon primárky v socialistickej strane nevyhral a dôveru strany získala familiárnejšie pôsobiaca Ségoléne Royalová.
Aj keď existuje mnoho otáznikov nad tým, čo sa presne odohralo v izbe číslo 2 806 v hoteli na Times Square, bude ťažké uveriť mužovi, ktorého poznajú ako uháňača žien až za hranicu únosnosti. Proti socialistovi sa rozhodla vypovedať aj jeho obeť z minulosti – novinárka Tristane Banonová, ktorá potvrdila obťažovanie počas rozhovoru s ním.
Francúzski odborníci však správne upozorňujú na rozdiely v americkom trestnom práve, kde rozhodujú takzvaní „district attornyes“, teda prokurátori, ktorí sú volení, a teda sú veľmi citliví na verejnú mienku. Tá, prirodzene, nie je naklonená „bohatému cudzincovi, ktorý sa snažil znásilniť mladú ženu“. .muž paradoxov
DSK bol do minulého týždňa pýchou krajiny galského kohúta. Objavoval sa na summitoch G20 a G8, kde sa rozhodovalo o chode sveta, čoraz častejšie aj o osude bankrotujúcich krajín. Koncom 90. rokov zasa ako minister financií znížil deficit a dopomohol k prijatiu eura. Odkedy sa mu podarilo vyčistiť si štít v korupčnej afére
z roku 1999, pre ktorú aj podal demisiu vo vláde Lionela Jospina, jeho medzinárodné renomé narušili len pletky so ženami. Ani vo funkcii v MMF neodolal svojej podriadenej maďarského pôvodu Piroske Nagyovej, pre ktorú dostal od fondu pokarhanie. Jeho vtedajšia, už tretia manželka, známa a veľmi bohatá francúzska novinárka Anne Sinclairová, sa tak ako teraz, aj vtedy postavila na stranu manžela a vo svojom blogu napísala: „Milujeme sa rovnako ako v prvý deň.“
Avšak ani vyhlásenie Sinclairovej nepomohlo zabrániť štipľavej reakcii Francúzskeho rozhlasu, keď rozhovor s ním v redakcii uviedli nasledovne: „Pred príchodom DSK sme v redakcii prijali zvláštne bezpečnostné opatrenia, ženská časť redakcie má dnes na sebe dlhé oblečenie a všetky tmavé zákutia sme zamkli.“
Bonviván z klubu socialistov mal ešte ďalšiu neresť, ktorá sa akosi nezlučovala s ľavicovými ideálmi – luxus. Nedávno sa nechal prichytiť, ako nasadá do luxusného porsche svojho priateľa a bývalého poradcu pre komunikáciu Ramzi Khirouna, aby sa dopravil na stretnutie so socialistami. Francúzske médiá okamžite atakovali ľavičiara a pustili sa do lustrácie jeho majetku. Výsledok: vila v marockom Marakeši, dva apartmány vo vychytených častiach Paríža, dom v prestížnej Georgetown v centre Washingtonu. .najsilnejší protivník Sarkozyho
Dominique Strauss-Kahn podľa životopisu nikdy biedu netrel. Narodil sa v bohatej parížskej časti Neuily sur Seine v roku 1949, no vyrastal v marockom Agadire. Je zo židovskej rodiny, jeho otec bol zámožný daňový radca a matka mala rusko-tuniské korene. DSK vyštudoval prestížnu Parížsku školu politických vied a pridružil sa k Únii komunistických študentov. O svojom pôvode sa neraz vyjadril, že by mohol byť prekážkou, ale nehodlal sa ho vzdať. „Myslím, že všetci židia v diaspóre, teda aj vo Francúzsku, by mali tam, kde je to možné, pomáhať Izraelu.“ vyhlásil v roku 1991. Vnútri socialistickej strany patril skôr k stredo-ľavému krídlu. Práve pre umiernené ľavičiarstvo mal šancu pritiahnuť hlasy stredových voličov. Napokon, prieskumy mu naposledy sľubovali 60 percent hlasov, ak by sa dostal do druhého kola s Nicolasom Sarkozym. Ale nič nie je staršie než včerajšie prieskumy. Autorka je spolupracovníčka .týždňa.
Neuveriteľné, škandalózne, iracionálne, komplot. To boli najčastejšie slová, ktoré padali v debatách francúzskych televízií bezprostredne po zverejnení zatknutia škandálu už bývalého šéfa MMF. „Vôbec to nezodpovedá správaniu DSK. Je to zvodca žien, ale nie je násilník,“ vystúpil ako prvý na obhajobu Kahna, doma prezývaného skratkou DSK, jeho životopisec Michel Taubmann, ktorý vo svojej knihe (Roman vrai de Dominique Strauss-Kahn –Pravdivý román o DSK) venoval celú kapitolu jeho milostným avantúram.
Ani obranné reakcie ostatných kamarátov nenechali na seba dlho čakať. „DSK, môj priateľ, ktorého poznám 25 rokov, nie je to žiadne monštrum, nenásytná beštia, ktorého nám všade vykresľujú. Je zvodca, iste, šarmantný priateľ žien, ale násilnícke zviera, to je absurdné,“ zastáva priateľa Bernard Henry-Lévy, človek s nezanedbateľným vplyvom vo vládnych kruhoch.
No zrejme viac sa približuje pravdivému obrazu o Kahnovi to, čo zaznieva v politických kuloároch. O jeho slabosti pre ženy sa údajne vedelo a mal to byť aj dôvod, prečo v roku 2006 napokon primárky v socialistickej strane nevyhral a dôveru strany získala familiárnejšie pôsobiaca Ségoléne Royalová.
Aj keď existuje mnoho otáznikov nad tým, čo sa presne odohralo v izbe číslo 2 806 v hoteli na Times Square, bude ťažké uveriť mužovi, ktorého poznajú ako uháňača žien až za hranicu únosnosti. Proti socialistovi sa rozhodla vypovedať aj jeho obeť z minulosti – novinárka Tristane Banonová, ktorá potvrdila obťažovanie počas rozhovoru s ním.
Francúzski odborníci však správne upozorňujú na rozdiely v americkom trestnom práve, kde rozhodujú takzvaní „district attornyes“, teda prokurátori, ktorí sú volení, a teda sú veľmi citliví na verejnú mienku. Tá, prirodzene, nie je naklonená „bohatému cudzincovi, ktorý sa snažil znásilniť mladú ženu“. .muž paradoxov
DSK bol do minulého týždňa pýchou krajiny galského kohúta. Objavoval sa na summitoch G20 a G8, kde sa rozhodovalo o chode sveta, čoraz častejšie aj o osude bankrotujúcich krajín. Koncom 90. rokov zasa ako minister financií znížil deficit a dopomohol k prijatiu eura. Odkedy sa mu podarilo vyčistiť si štít v korupčnej afére
z roku 1999, pre ktorú aj podal demisiu vo vláde Lionela Jospina, jeho medzinárodné renomé narušili len pletky so ženami. Ani vo funkcii v MMF neodolal svojej podriadenej maďarského pôvodu Piroske Nagyovej, pre ktorú dostal od fondu pokarhanie. Jeho vtedajšia, už tretia manželka, známa a veľmi bohatá francúzska novinárka Anne Sinclairová, sa tak ako teraz, aj vtedy postavila na stranu manžela a vo svojom blogu napísala: „Milujeme sa rovnako ako v prvý deň.“
Avšak ani vyhlásenie Sinclairovej nepomohlo zabrániť štipľavej reakcii Francúzskeho rozhlasu, keď rozhovor s ním v redakcii uviedli nasledovne: „Pred príchodom DSK sme v redakcii prijali zvláštne bezpečnostné opatrenia, ženská časť redakcie má dnes na sebe dlhé oblečenie a všetky tmavé zákutia sme zamkli.“
Bonviván z klubu socialistov mal ešte ďalšiu neresť, ktorá sa akosi nezlučovala s ľavicovými ideálmi – luxus. Nedávno sa nechal prichytiť, ako nasadá do luxusného porsche svojho priateľa a bývalého poradcu pre komunikáciu Ramzi Khirouna, aby sa dopravil na stretnutie so socialistami. Francúzske médiá okamžite atakovali ľavičiara a pustili sa do lustrácie jeho majetku. Výsledok: vila v marockom Marakeši, dva apartmány vo vychytených častiach Paríža, dom v prestížnej Georgetown v centre Washingtonu. .najsilnejší protivník Sarkozyho
Dominique Strauss-Kahn podľa životopisu nikdy biedu netrel. Narodil sa v bohatej parížskej časti Neuily sur Seine v roku 1949, no vyrastal v marockom Agadire. Je zo židovskej rodiny, jeho otec bol zámožný daňový radca a matka mala rusko-tuniské korene. DSK vyštudoval prestížnu Parížsku školu politických vied a pridružil sa k Únii komunistických študentov. O svojom pôvode sa neraz vyjadril, že by mohol byť prekážkou, ale nehodlal sa ho vzdať. „Myslím, že všetci židia v diaspóre, teda aj vo Francúzsku, by mali tam, kde je to možné, pomáhať Izraelu.“ vyhlásil v roku 1991. Vnútri socialistickej strany patril skôr k stredo-ľavému krídlu. Práve pre umiernené ľavičiarstvo mal šancu pritiahnuť hlasy stredových voličov. Napokon, prieskumy mu naposledy sľubovali 60 percent hlasov, ak by sa dostal do druhého kola s Nicolasom Sarkozym. Ale nič nie je staršie než včerajšie prieskumy. Autorka je spolupracovníčka .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.