Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. A šťastie to má presne tak isto vo zvyku. Motkajú sa svetom po celkom nevyspytateľných trajektóriách, k niekomu sa aj tisíc ráz vrátia a trafiť k inému akoby po pár stretnutiach zabudli. Môžeme sa viac či menej snažiť ich usmerniť, šťastie lákať na kocku cukru a nešťastie odháňať bambitkou, priveľa s tým však nenarobíme. Prichádzajú a odchádzajú ako sa im zachce. Ich návštevy nás tvarujú. Nás i naše vzťahy.
Mike Leigh patrí k režisérom, ktorí si často spolupracovníkov prenášajú z filmu do filmu. K tým najviditeľnejším patria herci – obrovská Leighova doména. Raz povedal, že si vyberá predovšetkým inteligentných hercov so zmyslom pre humor, sústredených a nie veľmi okukaných. Veru, sú takí a prelievajú sa z filmu do filmu raz v úlohe ústrednejšej, inokedy okrajovej. (Príklad za ostatné: Imelda Stauntonová, ktorá excelovala v hlavnej role Very Drake, hrá v úvode Ďalšieho roka epizódku – strhujúcu epizódku, nenapraviteľne smutnú, stretnutie s odporným osudom.) Hoci to aj s Leighom pravdepodobne nemajú celkom ľahké. Spolupráca s ním nie je zvyčajnou rutinou. Sám o tom hovorí: „Je veľmi nebezpečné, čo robíme, pretože improvizujeme, vymýšľame na mieste, ako veci majú ísť ďalej. Zvyčajne to býva tak, že každý z posádky filmu si prečíta scenár, a tak vie všetko o tom, čo sa bude diať, ako sa bude vyrábať... Ale pri nakrúcaní mojich filmov nikto nikdy nevie, čo sa bude diať ďalej. Staviame a staviame, budujeme a máme ľudí, ktorí majú chuť sa z času na čas vrátiť k takejto filmovej práci. Lesley Manvillová, napríklad, si to skúsila už deviaty raz.“
Dej Ďalšieho roka je jednoduchý, prosto rozdelený na štyri časti, štyri ročné obdobia, keď sa záhradka za mestom prebúdza k životu, nechá sa obrobiť, aby zakvitla, zarodila a s pomocou ľudí sa uložila napokon na ďalší zimný spánok. Tí ľudia sú manželský pár okolo šesťdesiatky a majú vtipné mená. On sa volá Tom, ona Gerri. Ale nehádajú sa furt ako ten kreslený mačiak s myšiakom. Naopak, už vyše troch desaťročí žijú v závideniahodne harmonickom vzťahu, spriaznení dušami i telami. Vyrovnaní, s dobrými džobmi, s pekným domčekom... Mohli by si to všetko nechať pre seba a užívať si, ale oni majú chuť nezištne osvetľovať okolitých nešťastníkov, rozdávať náklonnosť, trpezlivosť, ponúkať pohostinnosť. A tak sa ich priestor stane krátko či dlhodobejším azylom pre Mary, odkvitajúcu krásku, príšerne osamelú a príšerne ukecanú; pre syna Joea, čo má už tridsiatku na krku a žiadnu babu k tomu; pre Kena, smutného tučka s láskavým srdcom či pre Tomovho brata Ronnieho, mlčanlivého čudáka...
Sme svedkami rozhovorov o bežných životných taľafatkách, ale aj vážnych veciach vyrieknutých nástojčivo alebo len tak mimochodom. Smejeme sa aj sa bojíme, lebo Leigh nás umne chytá do osídiel mozaikovitého príbehu a núti nás domýšľať jednotlivé situácie a výviny vzťahov, aby nám následne s priateľským potľapkaním po pleci povedal čosi ako: Tak to veru nebude, ja som to premyslel inak. Lepšie. Výborne. Ďalší rok (Anotrher Year). Veľká Británia 2010. Scenár a réžia: Mike Leigh. Kamera: Dick Pope. Hudba: Gary Jershon. Strih: Jon Gregory. Hrajú: Jim Broadbent, Lesley Manville, Ruth Sheen, Oliver Maltman, Peter Wight a ďalší. 129 min.
Mike Leigh patrí k režisérom, ktorí si často spolupracovníkov prenášajú z filmu do filmu. K tým najviditeľnejším patria herci – obrovská Leighova doména. Raz povedal, že si vyberá predovšetkým inteligentných hercov so zmyslom pre humor, sústredených a nie veľmi okukaných. Veru, sú takí a prelievajú sa z filmu do filmu raz v úlohe ústrednejšej, inokedy okrajovej. (Príklad za ostatné: Imelda Stauntonová, ktorá excelovala v hlavnej role Very Drake, hrá v úvode Ďalšieho roka epizódku – strhujúcu epizódku, nenapraviteľne smutnú, stretnutie s odporným osudom.) Hoci to aj s Leighom pravdepodobne nemajú celkom ľahké. Spolupráca s ním nie je zvyčajnou rutinou. Sám o tom hovorí: „Je veľmi nebezpečné, čo robíme, pretože improvizujeme, vymýšľame na mieste, ako veci majú ísť ďalej. Zvyčajne to býva tak, že každý z posádky filmu si prečíta scenár, a tak vie všetko o tom, čo sa bude diať, ako sa bude vyrábať... Ale pri nakrúcaní mojich filmov nikto nikdy nevie, čo sa bude diať ďalej. Staviame a staviame, budujeme a máme ľudí, ktorí majú chuť sa z času na čas vrátiť k takejto filmovej práci. Lesley Manvillová, napríklad, si to skúsila už deviaty raz.“
Dej Ďalšieho roka je jednoduchý, prosto rozdelený na štyri časti, štyri ročné obdobia, keď sa záhradka za mestom prebúdza k životu, nechá sa obrobiť, aby zakvitla, zarodila a s pomocou ľudí sa uložila napokon na ďalší zimný spánok. Tí ľudia sú manželský pár okolo šesťdesiatky a majú vtipné mená. On sa volá Tom, ona Gerri. Ale nehádajú sa furt ako ten kreslený mačiak s myšiakom. Naopak, už vyše troch desaťročí žijú v závideniahodne harmonickom vzťahu, spriaznení dušami i telami. Vyrovnaní, s dobrými džobmi, s pekným domčekom... Mohli by si to všetko nechať pre seba a užívať si, ale oni majú chuť nezištne osvetľovať okolitých nešťastníkov, rozdávať náklonnosť, trpezlivosť, ponúkať pohostinnosť. A tak sa ich priestor stane krátko či dlhodobejším azylom pre Mary, odkvitajúcu krásku, príšerne osamelú a príšerne ukecanú; pre syna Joea, čo má už tridsiatku na krku a žiadnu babu k tomu; pre Kena, smutného tučka s láskavým srdcom či pre Tomovho brata Ronnieho, mlčanlivého čudáka...
Sme svedkami rozhovorov o bežných životných taľafatkách, ale aj vážnych veciach vyrieknutých nástojčivo alebo len tak mimochodom. Smejeme sa aj sa bojíme, lebo Leigh nás umne chytá do osídiel mozaikovitého príbehu a núti nás domýšľať jednotlivé situácie a výviny vzťahov, aby nám následne s priateľským potľapkaním po pleci povedal čosi ako: Tak to veru nebude, ja som to premyslel inak. Lepšie. Výborne. Ďalší rok (Anotrher Year). Veľká Británia 2010. Scenár a réžia: Mike Leigh. Kamera: Dick Pope. Hudba: Gary Jershon. Strih: Jon Gregory. Hrajú: Jim Broadbent, Lesley Manville, Ruth Sheen, Oliver Maltman, Peter Wight a ďalší. 129 min.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.