Ak existuje galéria, ktorá je aspoň trochu imúnna voči tomuto nebezpečenstvu, tak je to galéria Enter na Zámočníckej ulici. Surové priestory krásnej budovy, ktorá je v dezolátnom stave. Priestor, v ktorom prežije okrem plesne iba to, čo je naozaj skutočné.
Výstava diplomových prác je prehliadkou práce piatich absolventov VŠVU Bratislava. Jarmila Mitríková sa predstavuje obrovskou diorámou, zachytávajúcou náboženské obrady rôznych kultúr v ich krajných polohách. Skloňte sa k nej a dobre si ju popozerajte. Ponorte sa do tohto bizarného sveta hrôzy, ktorý akoby bol z Dobšinského rozprávky alebo z hororového filmu. Ak vydržíte a neutečiete, možno sa nabudúce budete báť menej.
Katarína Mohoráčová vystavuje súbor troch videí, dialógov žien, ktoré fungujú ako rozhovory, aj keď vznikli zostrihaním monológov. Filmy o tom, ako má každý rozhovor dve podoby, o tom, ako spolu sme a ako sme vedľa seba každý sám. Strohý dokumentaristický štýl je spojený s výborným nápadom premietania v rohu miestnosti, kde tváre ani nie sú vedľa seba, ani nie oproti sebe. Veľmi pekná vec, veľmi čistá a veľmi ženská.
Podzemie zabral András Csefalvay a jeho kniha Voldemort, hľadajúca odpoveď na otázku, či je možné nejakým spôsobom zadefinovať, čo je a čo nie je umenie. Toto je pre zmenu epos o mužskej ceste hľadania odpovedí. Rozmýšľal som, čo by mohlo byť tým artefaktom, ktorý sa raz bude predávať v Soge, a napadlo mi jediné – samotný Csefalvay. Niečo ako „kúpte si týždeň rozhovorov s ... “ Mimochodom, Csefalvayova kniha určite stojí za prečítanie a dá sa stiahnuť aj na jeho internetovej stránke.
Samostatnú miestnosť má aj David Demjanovič. Jeho lev obalený tapetou s mramorovou vzorkou a budíkom, vmontovaným do hrude, sa snaží udržať si svoju majestátnosť napriek hrubému konzumnému obalu. Skúsil som si predstaviť, ako by Demjanovičov lev zapasoval na stĺpe pre Múzeom. To by bol iný príspevok k diskusii o soche vo verejnom priestore. A je tu ešte video, v ktorom to chvíľu trvá, kým sa rozhorí, ale potom to stojí za to.
Tomáš Šoltýs sa predstavuje jedinou veľkoformátovou fotkou, zachytávajúcou performanciu, v ktorej chodil po Dunaji, a o ktorej pred časom, po zásahu polície, písali noviny, a fotky z ktorej prebehli aj cez Facebook. Šoltýs to nemal ľahké, stáť uprostred širokého Dunaja na vratkej doske dvakrát tri metre. A nie sú ľahké ani otázky, ktoré nám kladie. Čo by ste urobili, keby sa tu, v tomto meste, zrazu objavil muž, ktorý by chodil po vode? Pod mostom Apollo, uprostred bežného dňa. Čo by urobili ľudia? A čo by som urobil ja?
Otázka, ktorej je ťažké sa iba vyhnúť, je, čo ich spája? Každý z autorov je silná individualita a dojem podporuje aj inštalácia, v ktorej ma každý z nich striktne vymedzený vlastný priestor. Toto nie je výstava skupiny. Napriek tomu iba ťažko možno uniknúť dojmu, alebo skôr nádeji, že tu zaznelo, či už zámerne, alebo iba zhodou okolností, niečo ako proklamácia.
Toto je dobrý ročník. Títo ľudia idú do toho naplno. Vážne. Toto nie je hra a toto nie je biznis. Toto je o hľadaní zmyslu bytia a o naplnení bytia hľadaním. Toto je umenie. Nech im to vydrží. Výstavu diplomových prác piatich absolventov VŠVU si možno v Galérii Enter pozrieť do konca mája 2011. Autor je fotograf.
Výstava diplomových prác je prehliadkou práce piatich absolventov VŠVU Bratislava. Jarmila Mitríková sa predstavuje obrovskou diorámou, zachytávajúcou náboženské obrady rôznych kultúr v ich krajných polohách. Skloňte sa k nej a dobre si ju popozerajte. Ponorte sa do tohto bizarného sveta hrôzy, ktorý akoby bol z Dobšinského rozprávky alebo z hororového filmu. Ak vydržíte a neutečiete, možno sa nabudúce budete báť menej.
Katarína Mohoráčová vystavuje súbor troch videí, dialógov žien, ktoré fungujú ako rozhovory, aj keď vznikli zostrihaním monológov. Filmy o tom, ako má každý rozhovor dve podoby, o tom, ako spolu sme a ako sme vedľa seba každý sám. Strohý dokumentaristický štýl je spojený s výborným nápadom premietania v rohu miestnosti, kde tváre ani nie sú vedľa seba, ani nie oproti sebe. Veľmi pekná vec, veľmi čistá a veľmi ženská.
Podzemie zabral András Csefalvay a jeho kniha Voldemort, hľadajúca odpoveď na otázku, či je možné nejakým spôsobom zadefinovať, čo je a čo nie je umenie. Toto je pre zmenu epos o mužskej ceste hľadania odpovedí. Rozmýšľal som, čo by mohlo byť tým artefaktom, ktorý sa raz bude predávať v Soge, a napadlo mi jediné – samotný Csefalvay. Niečo ako „kúpte si týždeň rozhovorov s ... “ Mimochodom, Csefalvayova kniha určite stojí za prečítanie a dá sa stiahnuť aj na jeho internetovej stránke.
Samostatnú miestnosť má aj David Demjanovič. Jeho lev obalený tapetou s mramorovou vzorkou a budíkom, vmontovaným do hrude, sa snaží udržať si svoju majestátnosť napriek hrubému konzumnému obalu. Skúsil som si predstaviť, ako by Demjanovičov lev zapasoval na stĺpe pre Múzeom. To by bol iný príspevok k diskusii o soche vo verejnom priestore. A je tu ešte video, v ktorom to chvíľu trvá, kým sa rozhorí, ale potom to stojí za to.
Tomáš Šoltýs sa predstavuje jedinou veľkoformátovou fotkou, zachytávajúcou performanciu, v ktorej chodil po Dunaji, a o ktorej pred časom, po zásahu polície, písali noviny, a fotky z ktorej prebehli aj cez Facebook. Šoltýs to nemal ľahké, stáť uprostred širokého Dunaja na vratkej doske dvakrát tri metre. A nie sú ľahké ani otázky, ktoré nám kladie. Čo by ste urobili, keby sa tu, v tomto meste, zrazu objavil muž, ktorý by chodil po vode? Pod mostom Apollo, uprostred bežného dňa. Čo by urobili ľudia? A čo by som urobil ja?
Otázka, ktorej je ťažké sa iba vyhnúť, je, čo ich spája? Každý z autorov je silná individualita a dojem podporuje aj inštalácia, v ktorej ma každý z nich striktne vymedzený vlastný priestor. Toto nie je výstava skupiny. Napriek tomu iba ťažko možno uniknúť dojmu, alebo skôr nádeji, že tu zaznelo, či už zámerne, alebo iba zhodou okolností, niečo ako proklamácia.
Toto je dobrý ročník. Títo ľudia idú do toho naplno. Vážne. Toto nie je hra a toto nie je biznis. Toto je o hľadaní zmyslu bytia a o naplnení bytia hľadaním. Toto je umenie. Nech im to vydrží. Výstavu diplomových prác piatich absolventov VŠVU si možno v Galérii Enter pozrieť do konca mája 2011. Autor je fotograf.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.