Synoda Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku (RKCS) na svojom zasadnutí 12. – 14. mája 2011 schválila pričlenenie RKCS k Maďarskej reformovanej cirkvi (MRC), ktorá je spoločenstvom reformovaných cirkví z bývalého Uhorska.
MRC vznikla už v máji 2009, ale vtedy ešte Synoda RKCS pričlenenie neodobrila. MRC je synodálnym spoločenstvom, teda týmto združením sa nevytvára len akási únia cirkví, ale jedna cirkev, ktorá má niekoľko takzvaných čiastkových (respektíve krajinských cirkví), ktoré si naďalej ponechávajú svoj doterajší názov. Aj samotná Reformovaná cirkev v Maďarsku je len jednou – aj keď najväčšou – čiastkovou cirkvou MRC. Synodálne spoločenstvo znamená organizačnú jednotu vyjadrenú spoločnou synodou. Synoda je v reformovaných cirkvách analógiou parlamentu v štáte. Vstup RKCS do MRC by sa dal prirovnať k vstupu Slovenska do EU. MRC síce nemá právnu subjektivitu, nie je v žiadnom štáte registrovaná, ale predsa má svoju synodu aj svoju ústavu. Takéto pevnejšie organizačné včlenenie do väčšieho celku nie je pre protestantské cirkvi typickou črtou, ale v prípade katolíckej cirkvi sa považuje za prirodzené.
Základný problém netkvie v tom, že sa RKCS včlení do vyššieho celku, v prospech ktorého do istej miery obmedzí svoju samostatnosť. Kľúčovým problémom je názov tohto synodálneho spoločenstva reformovaných cirkví: Maďarská reformovaná cirkev. Prívlastok maďarská ako prvé meno názvu výrazne dáva celému danému spoločenstvu cirkví príliš silnú národnú bázu. Ak by sa to spoločenstvo nazvalo napríklad Únia reformovaných cirkví Karpatskej kotliny, alebo hoci aj Reformovaná cirkev v Karpatskej kotline, tak by to bolo omnoho prijateľnejšie.
Má však s tým všetkým niečo spoločné Viktor Orbán? Jeho kľúčová politická agenda voči Maďarom v iných krajinách je otázka občianstva. Nemyslím, že by mal nejaký vedomý zámer ovládnuť RKCS. Je však istá podobnosť medzi prehlbovaním politických väzieb medzi Maďarmi na území bývalého Uhorska a vytváraním organizačnej jednoty medzi reformovanými na území bývalého Uhorska. Môže sa to javiť ako istý súzvuk: reformovaný veriaci žijúci na Slovensku sa môže stať zároveň občanom Maďarskej republiky a členom Maďarskej reformovanej cirkvi. Dvojaké občianstvo je vážnym politickým problémom, dvojité členstvo v cirkvi (teda v RKCS a MRC) je však – aj vzhľadom na menšinovosť reformovaných – ani nie tak problémom politickým, ako problémom emocionálnym. Viktor Orbán svojou politikou jednoznačne politicky vplýva na občanov SR maďarskej národnosti. Jeho vplyv na RKCS je však oveľa viac emocionálneho charakteru. Svojou charizmou vplýva na rast vlastenectva, ktoré je v prípade Maďarov tak či tak vysoké. Spomeniem jeden príklad. Nie je zriedkavým javom, že maďarská rodina v Komárne sa v nedeľu poobede vyberie na prechádzku do mesta, v rámci ktorej položí kvety k soche nejakej maďarského dejateľa. V RKCS tak prišlo k ťažkému emociálnemu konfliktu aj medzi ľuďmi, ktorí si inak v mnohých veciach porozumejú. Predstavitelia slovenskej časti cirkvi v napätej dobe pri otázkach jazykového zákona na jeseň 2009 vyjadrili svojím stanoviskom maďarským členom RKCS podporu voči politike vtedajšej vlády. Teraz však prišlo k tomu, že sa nevieme pochopiť. Mnohí naši maďarskí bratia veľmi túžia vstúpiť do MRC, my sa s tým nijako nevieme stotožniť. Vidím istú analógiu medzi národnostnými vzťahmi v RKCS a v spoločnosti.
Ak by nebolo otázky dvojakého občianstva, tak v týchto rokoch by vzťahy medzi Maďarmi a Slovákmi neboli výraznou témou. Rovnako ak by sa v RKCS nezačala riešiť otázka vstupu do MRC, tak by spolužitie bolo pokojné. Ale teraz podnety prichádzajú zvonka, slovenská spoločnosť musí riešiť politické vplyvy z Maďarska, RKCS sa musí vyrovnávať s podnetmi nie priamo od Viktora Orbána, ale od reformovaných z územia bývalého Uhorska, ktorí sa až na reformovaných v SR už zlúčili do MRC. Uvedomujem si, že pre našich maďarských bratov v RKCS je tomuto volaniu veľmi ťažké odolať. Autor je senior Ondavsko-hornádského seniorátu RKCS.
MRC vznikla už v máji 2009, ale vtedy ešte Synoda RKCS pričlenenie neodobrila. MRC je synodálnym spoločenstvom, teda týmto združením sa nevytvára len akási únia cirkví, ale jedna cirkev, ktorá má niekoľko takzvaných čiastkových (respektíve krajinských cirkví), ktoré si naďalej ponechávajú svoj doterajší názov. Aj samotná Reformovaná cirkev v Maďarsku je len jednou – aj keď najväčšou – čiastkovou cirkvou MRC. Synodálne spoločenstvo znamená organizačnú jednotu vyjadrenú spoločnou synodou. Synoda je v reformovaných cirkvách analógiou parlamentu v štáte. Vstup RKCS do MRC by sa dal prirovnať k vstupu Slovenska do EU. MRC síce nemá právnu subjektivitu, nie je v žiadnom štáte registrovaná, ale predsa má svoju synodu aj svoju ústavu. Takéto pevnejšie organizačné včlenenie do väčšieho celku nie je pre protestantské cirkvi typickou črtou, ale v prípade katolíckej cirkvi sa považuje za prirodzené.
Základný problém netkvie v tom, že sa RKCS včlení do vyššieho celku, v prospech ktorého do istej miery obmedzí svoju samostatnosť. Kľúčovým problémom je názov tohto synodálneho spoločenstva reformovaných cirkví: Maďarská reformovaná cirkev. Prívlastok maďarská ako prvé meno názvu výrazne dáva celému danému spoločenstvu cirkví príliš silnú národnú bázu. Ak by sa to spoločenstvo nazvalo napríklad Únia reformovaných cirkví Karpatskej kotliny, alebo hoci aj Reformovaná cirkev v Karpatskej kotline, tak by to bolo omnoho prijateľnejšie.
Má však s tým všetkým niečo spoločné Viktor Orbán? Jeho kľúčová politická agenda voči Maďarom v iných krajinách je otázka občianstva. Nemyslím, že by mal nejaký vedomý zámer ovládnuť RKCS. Je však istá podobnosť medzi prehlbovaním politických väzieb medzi Maďarmi na území bývalého Uhorska a vytváraním organizačnej jednoty medzi reformovanými na území bývalého Uhorska. Môže sa to javiť ako istý súzvuk: reformovaný veriaci žijúci na Slovensku sa môže stať zároveň občanom Maďarskej republiky a členom Maďarskej reformovanej cirkvi. Dvojaké občianstvo je vážnym politickým problémom, dvojité členstvo v cirkvi (teda v RKCS a MRC) je však – aj vzhľadom na menšinovosť reformovaných – ani nie tak problémom politickým, ako problémom emocionálnym. Viktor Orbán svojou politikou jednoznačne politicky vplýva na občanov SR maďarskej národnosti. Jeho vplyv na RKCS je však oveľa viac emocionálneho charakteru. Svojou charizmou vplýva na rast vlastenectva, ktoré je v prípade Maďarov tak či tak vysoké. Spomeniem jeden príklad. Nie je zriedkavým javom, že maďarská rodina v Komárne sa v nedeľu poobede vyberie na prechádzku do mesta, v rámci ktorej položí kvety k soche nejakej maďarského dejateľa. V RKCS tak prišlo k ťažkému emociálnemu konfliktu aj medzi ľuďmi, ktorí si inak v mnohých veciach porozumejú. Predstavitelia slovenskej časti cirkvi v napätej dobe pri otázkach jazykového zákona na jeseň 2009 vyjadrili svojím stanoviskom maďarským členom RKCS podporu voči politike vtedajšej vlády. Teraz však prišlo k tomu, že sa nevieme pochopiť. Mnohí naši maďarskí bratia veľmi túžia vstúpiť do MRC, my sa s tým nijako nevieme stotožniť. Vidím istú analógiu medzi národnostnými vzťahmi v RKCS a v spoločnosti.
Ak by nebolo otázky dvojakého občianstva, tak v týchto rokoch by vzťahy medzi Maďarmi a Slovákmi neboli výraznou témou. Rovnako ak by sa v RKCS nezačala riešiť otázka vstupu do MRC, tak by spolužitie bolo pokojné. Ale teraz podnety prichádzajú zvonka, slovenská spoločnosť musí riešiť politické vplyvy z Maďarska, RKCS sa musí vyrovnávať s podnetmi nie priamo od Viktora Orbána, ale od reformovaných z územia bývalého Uhorska, ktorí sa až na reformovaných v SR už zlúčili do MRC. Uvedomujem si, že pre našich maďarských bratov v RKCS je tomuto volaniu veľmi ťažké odolať. Autor je senior Ondavsko-hornádského seniorátu RKCS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.