Bolo to obdobie, keď ju – po rozhodnutí, že viac nebude robiť iba zboristku či príležitostnú sólistku a v rozheganej dodávke šoférovať svojich spoluhráčov z funkovej kapely Pride, ale začne svoju kariéru s vlastnou skupinou SADE a vydá prvé elpéčko – už propagoval anglický lifestylový magazín Face a televízny program The Tube. Neslýchaný úspech práve vydaného hitu Your Love Is King a dodnes ťažko prekonateľného albumu Diamond Life, ktorý 99 týždňov viedol britské hitparádové rebríčky, ju okamžite katapultoval medzi jagavé megahviezdy. Aj keď ona je naozaj svojsky iná ... .plachá celebrita
Hoci sa postupne stala najúspešnejšou sólovou umelkyňou v britskej histórii a počet predaných platní s jej skladbami sa blíži k hranici 60 miliónov, svojimi prezentáciami šetrí ako šafranom. Na konte má za celý čas „len“ šesť radových albumov, súčasné turné naštartovala po deväťročnej prestávke a v Európe koncertuje dokonca po sedemnástich rokoch. Vždy zdôrazňuje, že je „iba“ súčasťou štvorčlennej skupiny Sade a svoj imidž v zásade nemení. Súkromie si chráni ostražito, najmä po skúsenostiach z deväťdesiatych rokov, keď bulvárni fotografi obliehali jej londýnsky dom takmer nepretržite. Stiahla sa do ústrania v Gloucestershire v západnom Anglicku, kde sa venuje záhrade, materským povinnostiam aj komponovaniu a na spoločenských akciách sa medzi celebritami prakticky neobjavuje. Výnimku urobila v roku 2002, keď jej britská kráľovná Alžbeta II. prepožičala Rád britského impéria. Na jej minulosť mali vplyv traja zásadní muži – britský žurnalista a prozaik Robert Elms v londýnskych začiatkoch, španielsky filmový režisér aj producent Carlos Scola šesť rokov ako jej manžel a jamajský hudobník a producent Bob Morgan, s ktorým má dnes 15-ročnú dcéru Ilu Adu. So súčasným partnerom Ianom vychováva 10-ročného syna Jacka. Už roky nedáva rozhovory médiám a má špecifickú averziu voči novinárom. .sade Adu a SADE
Narodila sa 16. januára 1959 ako Helen Folasade Adu v nigérijskom Ibadane anglickej zdravotnej sestre Anne Hayesovej a tamojšiemu profesorovi ekonómie Bisi Adu. Po pár rokoch sa manželstvo rozpadlo a matka odletela s deťmi do starej vlasti k svojim rodičom, u ktorých Sade Adu vyrastala spolu so starším bratom Banjim v Essexe. V osemnástich sa presunula do Londýna, kde robila príležitostnú modelku, začala vystupovať v rockovom lokále Rainbow a študovala módne návrhárstvo na St. Martin´s School of Art and Design. Neskôr sa stala členkou kapely Arriva a už vtedy napísala spolu s gitaristom Rayom St. Johnom doposiaľ svoju najúspešnejšiu skladbu Smooth Operator (1980). Po spomínanej epizóde v osemčlennej kapele Pride z nej zlanárila svojich doteraz najvernejších spolupracovníkov gitaristu a saxofonistu Stuarta Matthewmana, klávesistu Andrew Halea a basgitaristu Paula Spencera Denmana, ktorí sú s ňou dodnes tvoria tím SADE a spolupodieľajú sa aj na tvorbe pôvodného materiálu. Počas „veľkých prestávok“ pracujú na vlastných projektoch. Spočiatku bol v skupine aj bubeník Paul Cook, ale „šéfová“ svojich hráčov na bicích rada strieda. Skutočným odpichom pre Sade Adu bolo niekoľko vystúpení v Ronnie Scott's Club v londýnskom Soho, vďaka ktorým získala v roku 1983 prvý nahrávací kontrakt a po elegantnom začiatku svojho „diamantového života“ nasledovalo obdobie erupcií kreatívnych nápadov, zachytených na nahrávkach ako Promise (1985) a Stronger Than Pride (1988). Okrem neustáleho koncertovania po celom svete (aj slávny Live Aid vo Wembley 1985) a sústavného získavania najrozličnejších ocenení (Grammy – najlepší nový umelec 1986, najlepšia britská platňa 1985, tvár časopisu Time 1987) hrala v kultovom filme Absolute Beginners (1987, spolu s Davidom Bowiem a Ray Daviesom z The Kinks). Na prelome 80. a 90. rokov prestala tak často koncertovať, spomalila tempo a platne vydávala v desaťročnom odstupe – od Love Deluxe (1992) cez Lovers Rock (2000), kde funkčne a diskrétne používa scratch, sample aj automatického bubeníka, až po najnovšiu Soldier Of Love (2010), ktorú nahrávala v ezoterickej atmosfére štúdia Petra Gabriela Real World. Ukázalo sa, že to nie je zlá stratégia, lebo do hodiny hudby potom dokáže implementovať len to najlepšie z najlepšieho, čo za desaťročie vznikne. Spolu so smotánkou afro popu a hip hopu (aj Macy Gray, Taj Mahal a Roy Hargrove) sa zúčastnila sa aj na benefičnom projekte Red Hot and Riot: The Music And Spirit Of Fela Kuti (2002), venovanom pamiatke iného slávneho nigérijského rodáka, ktorý podľahol AIDS. .kráľovná s noblesou
Sade Adu od svojho debutu po celé roky prakticky nezmenila rámec svojej hudby, v ktorej vyniká jedinečne kolorovaný hlas – neobvykle temný sexy alt. Dodnes uchvacuje svojou eleganciou speváčky z mondénneho džezového klubu so štylizovaným rhytm-and-bluesovým prejavom. Napriek textovej a melodickej vášni spieva tak trocha spod masky „poker face“ – preto sa o nej hovorilo neprávom aj ako o „ľadovej kráľovnej“ a reprezentantke „frigídneho popu“. Jej oheň je však skrytý v ležérnosti africkej duše presýtenej láskou aj bolesťou všemožných variácií. Angličania spájajú so Sade Adu veľmi často výraz „class“ (úroveň či noblesa) a zaraďujú ju k britskej rodovej aristokracii.
V súčasnosti prezentovaný nový výber jej skladieb The Ultimate Collection (2011) na dvoch CD a klipovom DVD bilancuje tri desaťročia neobvykle dráždivej kariéry, ktoré sa rozhodla podporiť sedemdesiatimi vystúpeniami po celom svete. V rámci koncertného turné si v srdci Európy na predstavenie vybrala Prahu – ako ona vraví : „klenot architektonickej kultúry s tajomne dráždivou atmosférou bohémy“. Pre mnohých vysnívaný koncert sa začal po nevydarenom vystúpení utrápenej jamajskej predkapely veteránov Jolly Boys, hrajúcej štýlovo nečisté pesničky v duchu (la)menta. Krátko po deviatej sa však ozvali úvodné riffy hitu Soldier Of Love a pesnička vyvolala svojou dravo rytmickou prezentáciou prvé zimomriavky. Neskutočne moderné poňatie inštrumentácie s kombináciou umelých sláčikov a vojenských bubnov, nad ktorou sa nenásilne vznášal hlas v tajomne exotickom opare, predznamenalo výnimočný večer. Pokračovanie pripomenutím prvej úspešnej skladby Your Love Is King a poctou pre Michaela Jacksona (Skin) sa cez nádherne milostný Kiss Of Life a vášnivú Love Is Found preklenulo k rozhojdane úsmevnému Smooth Operator s melodickým basovým sólom. Skladbe predchádzal krátky klip, akoby vystrihnutý z filmu Wima Wendersa Paris, Texas. Kontrastne nasledoval prvý vrchol koncertu – úsporne aranžovaná Jezebel s dominantne naliehavým hlasom, ktorý trhal srdce. Isteže, Sade Adu nemá rozsah napríklad Beyoncé, ale farba hlbokých tónov, prelietajúcich do romantickej vanilky vláčnych hlasových piruet s dokonalou ilustráciou textových poínt, ju posúva oveľa vyššie. Nezanedbateľným prvkom vystúpenia je výtvarná zložka s frivolnými domácimi zábermi umelkyne v lesoparku, ilustračnými čiernobielymi momentkami Chicaga a New Yorku, ale aj poetickými cyklami s duchom adaptácie Ivaszkiewiczovho Brezového hája vo filme Andrzeja Wajdu alebo impresií Monetových ranných hmiel. Kráľovná romantiky a bolesti postupne prelistovala celý svoj doterajší úspešný repertoár, v ktorom nechýbali ani ubolené Pearls, hormonálne vzrušujúca No Ordinary Love, nie veľmi dobre preaaranžované Sweetest Taboo s „ťažkou rukou“ bubeníka a prebúdzanie v Morning Bird alebo studňa smútku s King Of Sorrow. Koncert vyvrcholil vlnivo podmanivou Cherish The Day, v ktorej Sade Adu plynule vystúpila na vrchol mrakodrapu. A nielen symbolicky.
Kto nevidel, neuverí. Taká koncentrácia charizmatickej elegancie, prekvapujúco kontrastných aranžmánov, nenudiacich sól medového saxofónu s roztúžene tvrdými gitarami a poetickej ležérnosti lásky aj bolesti sa tak ľahko znova nevyskytne. Možno nikdy. Autor je lekár, pesničkár a publicista.
Hoci sa postupne stala najúspešnejšou sólovou umelkyňou v britskej histórii a počet predaných platní s jej skladbami sa blíži k hranici 60 miliónov, svojimi prezentáciami šetrí ako šafranom. Na konte má za celý čas „len“ šesť radových albumov, súčasné turné naštartovala po deväťročnej prestávke a v Európe koncertuje dokonca po sedemnástich rokoch. Vždy zdôrazňuje, že je „iba“ súčasťou štvorčlennej skupiny Sade a svoj imidž v zásade nemení. Súkromie si chráni ostražito, najmä po skúsenostiach z deväťdesiatych rokov, keď bulvárni fotografi obliehali jej londýnsky dom takmer nepretržite. Stiahla sa do ústrania v Gloucestershire v západnom Anglicku, kde sa venuje záhrade, materským povinnostiam aj komponovaniu a na spoločenských akciách sa medzi celebritami prakticky neobjavuje. Výnimku urobila v roku 2002, keď jej britská kráľovná Alžbeta II. prepožičala Rád britského impéria. Na jej minulosť mali vplyv traja zásadní muži – britský žurnalista a prozaik Robert Elms v londýnskych začiatkoch, španielsky filmový režisér aj producent Carlos Scola šesť rokov ako jej manžel a jamajský hudobník a producent Bob Morgan, s ktorým má dnes 15-ročnú dcéru Ilu Adu. So súčasným partnerom Ianom vychováva 10-ročného syna Jacka. Už roky nedáva rozhovory médiám a má špecifickú averziu voči novinárom. .sade Adu a SADE
Narodila sa 16. januára 1959 ako Helen Folasade Adu v nigérijskom Ibadane anglickej zdravotnej sestre Anne Hayesovej a tamojšiemu profesorovi ekonómie Bisi Adu. Po pár rokoch sa manželstvo rozpadlo a matka odletela s deťmi do starej vlasti k svojim rodičom, u ktorých Sade Adu vyrastala spolu so starším bratom Banjim v Essexe. V osemnástich sa presunula do Londýna, kde robila príležitostnú modelku, začala vystupovať v rockovom lokále Rainbow a študovala módne návrhárstvo na St. Martin´s School of Art and Design. Neskôr sa stala členkou kapely Arriva a už vtedy napísala spolu s gitaristom Rayom St. Johnom doposiaľ svoju najúspešnejšiu skladbu Smooth Operator (1980). Po spomínanej epizóde v osemčlennej kapele Pride z nej zlanárila svojich doteraz najvernejších spolupracovníkov gitaristu a saxofonistu Stuarta Matthewmana, klávesistu Andrew Halea a basgitaristu Paula Spencera Denmana, ktorí sú s ňou dodnes tvoria tím SADE a spolupodieľajú sa aj na tvorbe pôvodného materiálu. Počas „veľkých prestávok“ pracujú na vlastných projektoch. Spočiatku bol v skupine aj bubeník Paul Cook, ale „šéfová“ svojich hráčov na bicích rada strieda. Skutočným odpichom pre Sade Adu bolo niekoľko vystúpení v Ronnie Scott's Club v londýnskom Soho, vďaka ktorým získala v roku 1983 prvý nahrávací kontrakt a po elegantnom začiatku svojho „diamantového života“ nasledovalo obdobie erupcií kreatívnych nápadov, zachytených na nahrávkach ako Promise (1985) a Stronger Than Pride (1988). Okrem neustáleho koncertovania po celom svete (aj slávny Live Aid vo Wembley 1985) a sústavného získavania najrozličnejších ocenení (Grammy – najlepší nový umelec 1986, najlepšia britská platňa 1985, tvár časopisu Time 1987) hrala v kultovom filme Absolute Beginners (1987, spolu s Davidom Bowiem a Ray Daviesom z The Kinks). Na prelome 80. a 90. rokov prestala tak často koncertovať, spomalila tempo a platne vydávala v desaťročnom odstupe – od Love Deluxe (1992) cez Lovers Rock (2000), kde funkčne a diskrétne používa scratch, sample aj automatického bubeníka, až po najnovšiu Soldier Of Love (2010), ktorú nahrávala v ezoterickej atmosfére štúdia Petra Gabriela Real World. Ukázalo sa, že to nie je zlá stratégia, lebo do hodiny hudby potom dokáže implementovať len to najlepšie z najlepšieho, čo za desaťročie vznikne. Spolu so smotánkou afro popu a hip hopu (aj Macy Gray, Taj Mahal a Roy Hargrove) sa zúčastnila sa aj na benefičnom projekte Red Hot and Riot: The Music And Spirit Of Fela Kuti (2002), venovanom pamiatke iného slávneho nigérijského rodáka, ktorý podľahol AIDS. .kráľovná s noblesou
Sade Adu od svojho debutu po celé roky prakticky nezmenila rámec svojej hudby, v ktorej vyniká jedinečne kolorovaný hlas – neobvykle temný sexy alt. Dodnes uchvacuje svojou eleganciou speváčky z mondénneho džezového klubu so štylizovaným rhytm-and-bluesovým prejavom. Napriek textovej a melodickej vášni spieva tak trocha spod masky „poker face“ – preto sa o nej hovorilo neprávom aj ako o „ľadovej kráľovnej“ a reprezentantke „frigídneho popu“. Jej oheň je však skrytý v ležérnosti africkej duše presýtenej láskou aj bolesťou všemožných variácií. Angličania spájajú so Sade Adu veľmi často výraz „class“ (úroveň či noblesa) a zaraďujú ju k britskej rodovej aristokracii.
V súčasnosti prezentovaný nový výber jej skladieb The Ultimate Collection (2011) na dvoch CD a klipovom DVD bilancuje tri desaťročia neobvykle dráždivej kariéry, ktoré sa rozhodla podporiť sedemdesiatimi vystúpeniami po celom svete. V rámci koncertného turné si v srdci Európy na predstavenie vybrala Prahu – ako ona vraví : „klenot architektonickej kultúry s tajomne dráždivou atmosférou bohémy“. Pre mnohých vysnívaný koncert sa začal po nevydarenom vystúpení utrápenej jamajskej predkapely veteránov Jolly Boys, hrajúcej štýlovo nečisté pesničky v duchu (la)menta. Krátko po deviatej sa však ozvali úvodné riffy hitu Soldier Of Love a pesnička vyvolala svojou dravo rytmickou prezentáciou prvé zimomriavky. Neskutočne moderné poňatie inštrumentácie s kombináciou umelých sláčikov a vojenských bubnov, nad ktorou sa nenásilne vznášal hlas v tajomne exotickom opare, predznamenalo výnimočný večer. Pokračovanie pripomenutím prvej úspešnej skladby Your Love Is King a poctou pre Michaela Jacksona (Skin) sa cez nádherne milostný Kiss Of Life a vášnivú Love Is Found preklenulo k rozhojdane úsmevnému Smooth Operator s melodickým basovým sólom. Skladbe predchádzal krátky klip, akoby vystrihnutý z filmu Wima Wendersa Paris, Texas. Kontrastne nasledoval prvý vrchol koncertu – úsporne aranžovaná Jezebel s dominantne naliehavým hlasom, ktorý trhal srdce. Isteže, Sade Adu nemá rozsah napríklad Beyoncé, ale farba hlbokých tónov, prelietajúcich do romantickej vanilky vláčnych hlasových piruet s dokonalou ilustráciou textových poínt, ju posúva oveľa vyššie. Nezanedbateľným prvkom vystúpenia je výtvarná zložka s frivolnými domácimi zábermi umelkyne v lesoparku, ilustračnými čiernobielymi momentkami Chicaga a New Yorku, ale aj poetickými cyklami s duchom adaptácie Ivaszkiewiczovho Brezového hája vo filme Andrzeja Wajdu alebo impresií Monetových ranných hmiel. Kráľovná romantiky a bolesti postupne prelistovala celý svoj doterajší úspešný repertoár, v ktorom nechýbali ani ubolené Pearls, hormonálne vzrušujúca No Ordinary Love, nie veľmi dobre preaaranžované Sweetest Taboo s „ťažkou rukou“ bubeníka a prebúdzanie v Morning Bird alebo studňa smútku s King Of Sorrow. Koncert vyvrcholil vlnivo podmanivou Cherish The Day, v ktorej Sade Adu plynule vystúpila na vrchol mrakodrapu. A nielen symbolicky.
Kto nevidel, neuverí. Taká koncentrácia charizmatickej elegancie, prekvapujúco kontrastných aranžmánov, nenudiacich sól medového saxofónu s roztúžene tvrdými gitarami a poetickej ležérnosti lásky aj bolesti sa tak ľahko znova nevyskytne. Možno nikdy. Autor je lekár, pesničkár a publicista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.